Odkedy sa maďarský roľník Sándor Tari rozhodol pre Boha ako fokolarín, zaumienil si, že bude šíriť charizmu jednoty medzi ostatnými poľnohospodármi a ponúkať im ju ako projekt a proroctvo uzdraveného sveta.
Jednoduchým jazykom, tak, ako Ježiš, ktorý slovami a podobenstvami pred očami všetkých hovoril o „svojom kráľovstve“, začal Sándor rozprávať o svojom úsilí prinášať evanjelium do všetkého, čo robil. Vytvorila sa okolo neho stabilná skupinka poľnohospodárov, ktorí sa pravidelne stretávali, aby zdieľali svoje radosti, bolesti, úspechy a pokroky…
Postupne zistili, že majú určité poslanie. Ich vzťah s prírodou, ako prameňom múdrosti, bol niečím, čo je potrebné odovzdávať ďalej aj tým, čo žijú v mestách. Bol to už len krôčik k rozhodnutiu stretnúť sa aj so starostami.
Zo stretnutí roľníkov a starostov sa zrodila silná potreba vytvoriť akúsi alternatívu globalizácií, ktorá dnes stiera rozdiely a ničí hodnoty a tradície. A tak sa v septembri 2016 uskutočnilo stretnutie, ktorého cieľom bolo, prostredníctvom skúseností a prednášok, nájsť spôsob, ako dať svojej krajine dušu, počnúc práve vidiekom.
Na tomto podujatí sa zúčastnilo 350 účastníkov, z toho 20 starostov. V septembri 2018 sa konalo už druhé stretnutie, tentoraz v Újkígyósi, jednej obci na juhovýchode Maďarska. Napriek chladnejšiemu počasiu sa tu zišlo 500 účastníkov. Navštíviť mohli 27 stánkov, ktoré vystavovali syry, ručne robené koberce, med, drobný nábytok, džemy… Roľníci z rôznych miest, dedín a obcí s vďakou a štedrosťou ponúkali to najlepšie so svojich gastronomických a remeselných výrobkov. Nechýbali ani koníky pre najmenších. Typická ľudová zábava.
Rečníkov, odborníkov z oblasti ekológie, poľnohospodárstva, akustického znečistenia, poľnohospodárov, výskumných pracovníkov a univerzitných učiteľov spájalo úprimné priateľstvo. Priateľstvo nebolo len tajomstvom úspechu, ale aj účinným spôsobom, ako prispieť k reálnemu bratstvu. Aj starosta obce, ktorý k tejto príležitosti poskytol folklórne súbory, zdôraznil, že v tejto komunite cítiť „nového ducha“. Miestny kňaz podčiarkol účinný spôsob evanjelizácie, ktorý tu objavil.
Jeden z organizátorov mi povedal: „Nemali sme žiadnu politickú alebo inštitucionálnu podporu. Všetko bolo z darov. Toto stretnutie nás nestálo ani cent: od stoličiek, cez stany, až po stoly. Ako vidíš, tu sa všetci cítia byť bratmi a sestrami, pretože medziľudské vzťahy a priateľstvo sú stále hybnou silou vidieka. V mestách je to inak. Vytvárajú sa skupinky, rôzne záujmové kluby, zábavné miesta… ale ľudia žijú osamelo. Obyvatelia toho istého obytného domu sa navzájom nepoznajú. Cítime, že práve obyvatelia vidieku môžu byť prínosom pre krajinu, môžu byť jej dušou. Roľník, vďaka kontaktu s prírodou môže živiť nábožnú dušu, pozná hodnotu a cenu všetkého. Človeku priznáva posvätnosť, ku ktorej nás opakovane pozýva pápež František. Toto stretnutie vnímam ako malý krok nielen pre samotnú cirkev, ale aj pre spoločnosť.“
Na podujatí sa prihovoril aj Csaba Böjte (Ofm), františkán z Transilvánie (Rumunsko), ktorý je známy nielen vo svojej krajine, ale aj v Maďarsku a vo východnej Európe ako ten, ktorý v spolupráci s dobrovoľníkmi, od roku 1992 prijíma deti, chlapcov a dievčatá z náročných rodinných prostredí. Dnes majú 82 domov, v ktorých je umiestnených 2500 detí.
Sándor svojim úsilím hodil do vody kameň, ktorého kruhy sa na hladine šíria ďalej.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.