Neviem, či príbeh dievčiny kdesi spred 70 rokov môže osloviť tínedžerov 21. storočia. Anna Kolesárová bola zavraždená, lebo byť pannou stojí za to. Dnes je hanba, ak dievča prizná, že je panna, nehovoriac o chalanoch a panictve, to je už úplné tabu.
Ako katolíci sa snažíme uchrániť od čohokoľvek, čo by zaváňalo hriechom, lebo ten prináša smrť (tú duchovnú). Ale nevolíme si život. Kratučká sukňa a všetko, čo vďaka tomu vidno, vzrušuje mužov naokolo. Tak si v najlepšom vedomí a svedomí oblečieme takú tú pod kolená, aby sme náhodou nespôsobili niečo, čo sa nepatrí. A berieme na seba zodpovednosť za hriechy mužov. Ale aj to zabíja. Koniec-koncov, výsledok je podobný, ako pri hriechu – duchovné vyhasnutie života. Pýtam sa samej seba s Markem Orko Váchou: „Co kdybyste pro změnu zkusili být obrazem Božím? Co kdybyste zkusili tančit na stole, když k tomu přijde chuť, přelézt zeď, utrhnout růži, skočit si jump, skočit si nahoru do Himalájí, ležet na skále a dívat se shora na kondory, spát pod hvězdami, co kdybyste nechali vytrysknout svoje lidství, své svaly, svou odvahu, svou energii, svou ženskost, svou lásku, svou mužnost, svou chuť běžet na Cestě, žíznit po Pravdě, být člověkem jako vlk je vlkem, a především – žít Život!”
Chýba nám drajv. Nie sme ženy, za ktorými sa muž otočí. Nevábime. Jedna z kníh Starého Zákona, Pieseň Šalamúnova, začína slovami „Zľúbaj ma bozkami svojich úst.” Ťažko, keď si muž ani nevšimne, že je kdesi okolo nejaká žena.
Malo by nás byť cítiť na míle. Katolíčka nesmie byť nadávka. Katolíčka musí horieť, život v nej musí pulzovať, čosi hlboké a posvätné, čo je v nej – to, čo najviac priťahuje muža – má vytrysknúť na povrch! Svet túži, aby sme evanjelizovali telom. A Kristus je život.
„Požiadavky” ako byť oblečená tak, aby to bolo cudné, aby jediné, na čo muž pri pohľade na ňu pomyslí, nebola posteľ, nesmú zabíjať srdce ženy. Ani jej kreativitu, farby, strihy, materiály, veľkosti, dĺžky, doplnky, stuhy, gombíky, volány. „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa; preto sa bude volať mužena, lebo je vzatá z muža,” usúdil Adam pri pohľade na Evu. Dievčatá nemusia mať „modelkovské“ miery, aby sa stali krásnymi. Chvála Bohu za všetky L a XXL holky! Beda tým, ktorí povedia, že sú škaredé, ale beda aj dievčinám, ktoré si nedovolia byť krásne.
Jožo Ráž to vystihol: „Minule, už ani neviem kde to bolo, si zasa raz nahodila ten svoj pohľad a posmešne zdvihla kútik a všetci muži naokolo sa zatvárili akoby sa v tej chvíli musel svet zrútiť.” Jediný pohľad. Nesmieme ho zneužiť, ale nesmieme ho ani zabudnúť.
Katolíčky, nebojte sa prečítať si slová Jožovej piesne (až na tú vetu o modlitbe na kolenách). Sme kočky, a chvála Bohu za to!
P. S.: Nech sa, prosím, neurazia tí, ktorých sa to netýka. A nech sa nehnevá, kto sa v tom našiel. Tá dievčina spred pol storočia bola nedávno blahorečená. Mňa oslovila takto.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.