Abeceda misionára

Abeceda, to sú obyčajné písmena, ktoré nemajú sami o sebe nijaký zmysel. Až keď ich poskladáme do slov, do viet, nadobúdajú zmysel, lebo vyjadrujú skutočnosti z ľudského života. Vyjadrujú pocity ľudí, udalosti, odovzdávajú z pokolenia na pokolenie vedomosti, i objavy iných. Kto sa nenaučí abecedu, zostáva analfabetom celý život, je ochudobnený o mnoho duchovného bohatstva ľudstva.

Každý odbor v spoločnosti má svoju lexiku, ktorou vyjadruje skutočnosti, potreby, zameranie, jednoducho chod svojho odvetvia.

Nemôže to byť inak ani s misionárskym povolaním a poslaním, okolo akých hodnôt sa točí, aké cnosti si vyžaduje, aké potreby musí spĺňať. Preto sa pokúsim podľa jednotlivých písiem abecedy určiť niektoré z týchto požiadaviek.

A/ Ambicióznosť. Túto čnosť vyjadruje Pán Ježiš slovami: „Kto chce byť medzi vami prvý, nech je posledný a nech je sluhom všetkých“ a sv. Pavol: „Všetkým som sa stal všetkým, aby som aspoň niektorých získal“. To nemá nič spoločné s karierizmom, lebo tu sa stúpa do výšin nie za cenu pekných slov, ale za cenu veľkých obetí v službe.

B/ Bohatstvo. Treba pamätať na to, že bohatý nie je ten, kto má všetko, ale ten, kto je spokojný s tým, čo má, tak nejako to vyslovila Matka Tereza z Kalkaty. My často stretávame nespokojných ľudí, no keď pozrieme do hĺbky ich duše, do hĺbky ich problému, vždy je za tým jedna pravda: Možnosti sa nezhodujú, neporovnávajú so želaniami. Želania prevyšujú možnosti. Čo robiť? Priviazať sa k Bohu, len Boh má všetky možnosti i môže splniť všetky želania.

C/ Celibát. Toto slovo znamená výlučnosť. Patrím jedinému snúbencovi, ktorým je Kristus. Pre kňaza misionára je toto vedomie zárukou toho, že nikdy necíti samotu a opustenosť, ani keď je sám v sibírskych diaľavách, 10 hodín letu do Európy, ako náš Miloš Krakovský. Výlučnosť nie je nič zvláštne, lebo si ju vyžaduje i povolanie k rodinnému životu. Jeden muž. jedna žena, na celý život!

Č/ Čistota. Znamená srdce naplnené láskou, tou Božskou láskou, ktorá chce darovať Boha všetkým ľuďom. V dedičnom hriechu sme sa narodili, hriechy páchame, s hriechom si nevieme rady. Hriech v našom srdci môže zničiť len milosrdná láska Boha. Ak chceme, aby Boh žil v našom srdci, treba Jemu odovzdať naše srdce každý deň znova, kým nepríde moment, keď si Boh urobí v našom srdci príbytok pre seba. Naozaj to môže urobiť len On! Náš veľký Otec!

D/ Dobrota. Znamená pritiahnuť Lásku nášho Nebeského Otca na zem, „ktorý dáva svojmu slnku svietiť na dobrých i zlých“. Ľudia málo rozumejú nášmu náboženstvu, našej filozofii, no rozumejú dobrote. Ona nás tak silno spája s Bohom, že Boh nás potom drží za ruku, aby sme nepadli do hriechu. Keď dám kúsok chleba i klobásy bezdomovcovi i Číňan, ktorý nerozumie po rusky, vie, že Boh je dobrý! Má na svete dobrých ľudí! Reči dobroty rozumejú všetci.

D/ Dôvera. Znamená vidieť za horizont! Rodí sa v blízkosti milujúcej osoby! Aby sa stala skutočnou a zrelou, musí prejsť ohňom skúšok. Dôverovať Bohu aj vtedy, keď sa všetko rúca, keď nevidíme východisko zo situácie, no vieme, že Boh o všetkom vie a je s nami. Naše spasenie je v jeho rukách, nie v našich.

E/ Eucharistia. Prameň, z ktorého čerpáme silu, pri ktorom sa učíme láske k tým najbiednejším, učíme sa pokore, učíme sa byť väzňami lásky, pre tých, ktorým slúžime. Bez týchto stretnutí so živým Kristom by bol náš život púšťou a cesta života prekliatím. Koľko nehy Ježiš vložil do tohto Tajomstva, to vie oceniť len ten, kto celými dňami má nablízku len Ježiša v Eucharistii.

F/ Funkcia. Je to to, čo musíme často spĺňať v našom povolaní. Mať funkciu a nestať sa funkcionárom vyžaduje otvorenosť a citlivosť na potreby podriadených. Kto sa naučí počúvať iných a dokáže každého vypočuť do konca, pritom je schopný prijať aj nepríjemnú kritiku, ten ujde z pasce funkcionárstva. Funkcionárstvo odľudšťuje človeka a z kňaza robí nepríjemného čudáka.

G/ Gymnastika. Duchovná gymnastika je čistý misionársky spôsob života. Byť pre druhých podľa ich núdze. To však neznamená, že misionár nemá nijaký program. Naopak, má! Ale vždy je ochotný tento program zmeniť, ak to vyžaduje situácia. Treba si na to zvyknúť, je to akési otroctvo. Je to i materinský spôsob života. Mama vždy reaguje na potreby detí a jej ani nenapadne, že je otrokyňou detí a nám?

H/ Hlad. Je nedostatok, ktorý pociťujú všetci ľudia. U jedných je to nedostatok chleba, u druhých nedostatok lásky, u tretích nedostatok vnímania, u štvrtých nedostatok pokoja… Najľahšie je nakŕmiť hladného, napojiť smädného, stačia prostriedky, peniaze a je to. No nasýtiť tých, ktorým chýba láska, ktorým chýba Boh, si vyžaduje veľkú prácu a veľa modlitby.

CH/ Chudoba. Znamená odpútanosť od materiálnych dobier. Materiálne dobrá ľahko zotročia človeka, lebo priťahujú človeka, spôsobujú mnoho príjemnosti a človek im ľahko oddá svoje srdce. Čím viac človek má, tým menej rozdáva a má stále málo času, lebo sa musí o to všetko starať. V konečnom dôsledku človeka veci zotročia a niekedy aj zničia „Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je nebeské kráľovstvo“.

I/ Istota. Znamená stáť na pevnom základe. „Pane, ku komu by sme išli, Ty máš slova večného života“. Prijať slovo Kristovo a opierať sa Oň v každodennom živote prináša pokoj do duše. Diabol chce všetko spochybňovať, urobiť všetko relatívnym, takto chytá ľudí do svojej pasce. Kto nemá istotu, nemá v duši pokoj, kto nemá pokoj, ten sa stáva nepriateľom sebe aj iným.

J/ Jazyk. Znamená komunikáciu a spojenie. V skutočnosti je to nástroj, bez ktorého nemôžeme vyjsť za hranice svojej osoby. Je to nástroj, ktorý zväzuje ľudí i z ľudstva robí jednu rodinu. Čím viac jazykov vieme, tým silnejšie sme spojení s rodinou ľudstva.

K/ Kázeň. Začíname kázať, keď vychádzame na ulicu. To, čo máme v srdci i v ume, to sa šíri ako rádiové vlny okolo nás na niekoľko kilometrov. Zvlášť ľudia na východe to cítia. Keď prichádzali k Vladkovi Kotesovi na faru v Cite, vždy hovorili: u vás je zvláštna AURA – znamená zvláštne ovzdušie – tu cítime dobrotu i pokoj.

L/ Láska. Ona dáva hodnotu všetkému, čo robíme. Lepšie nič nerobiť, ako robiť bez lásky. Láska nás vedie k Bohu, zjednocuje nás s Bohom, lebo Boh je láska. Boh používa nás, aby zapálil vo svete svetlo lásky. Keď svetlo Božej pravdy i lásky svieti v našich srdciach, Boh miluje prostredníctvom nás. Každý deň byť nástrojom, ktorý používa Boh, aby dosiahol svoje ciele.

M/ Múdrosť. Znamená vidieť svet i všetko v ňom z dvoch strán: z pozitívnej i negatívnej. V každom človeku sú dobré i zlé stránky. V každej veci taktiež. Vo všetkých udalostiach taktiež. Naučiť sa vidieť všetkých ľudí, všetky veci, všetky udalosti z pozitívnej stránky, z dobrej stránky, to potešuje srdce a iným pomáha hľadať dobro i šíriť ho.

N/ Normálnosť. Keď nám arcibiskup Ján Bukovský v Novosibirsku hovoril: „chlapci, buďte normálni“, usmievali sme sa, lebo sme nevedeli, čo pod tým slovom myslí. Byť normálnym preň znamenalo, byť bez komplexov. Nič nepredstierať, prijať seba i iných so všetkými obmedzeniami a usmievať sa nad tým. To prináša vnútorný duchovný pokoj. Prirodzene sa správať vo všetkých okolnostiach života. Nikdy nehovoriť to, čo chcú iní počuť, ale to, čo cítiš a myslíš, že treba povedať.

O/ Odvaha. Narodí sa len vtedy, keď v hlbokom mlčaní počúvame Boží hlas a si uvedomíme, že my nerealizujeme svoje plány, no plány Božie. Všetko, čo robíme, sprevádza Božia prozreteľnosť a Božia milosť. Sme Jeho vyslancami všade, kde prídeme i s kým sa stretneme. My môžeme svojimi činmi prekážať Bohu v uskutočnení Jeho plánov, no nemôžeme ich zmeniť.

P/ Pokora. Je Pravda, ktorá nás oslobodzuje od sebectva i pýchy. Pomáha nám objať Boha a v ňom celý svet. Očisťuje naše oči, aby sme videli potreby naše aj iných. Otvára naše srdce, aby nadobudlo schopnosť zjednotiť sa s inými, s ich radosťami i bolesťami. Zatvára naše ústa, aby sme vypočuli iného do konca.

R/ Radosť. Je iskra, ktorá je schopná zapáliť celý svet. Je sieť, ktorá je schopná uloviť množstvo ľudí v krátkom čase. Ježiš povedal učeníkom: „Chcem, aby moja radosť bola vo vás a vaša radosť, aby bola úplná“. Je teplo, pri ktorom sa všetci ľudia chcú zohriať, lebo materiálny svet je studený, odpudzujúci, mrazivý, ako smrť bez vzkriesenia. Radosť je trochu neba na zemi, lebo ju zakaľuje bolesť.

S/ Slovo. Všetko sa slovom začína i veľká láska, i veľká vojna i veľké dobrodružstvo života. Slovo je ako dvojsečný meč, môže zabíjať, no môže dvihnúť padnutého, udržať padajúceho, priniesť svetlo tomu, kto blúdi v tmách, ukázať cestu blúdiacemu. Dostali sme slovo, aby nás zjednocovalo, aby z nás urobilo jednu rodinu, aby sme ďakovali, aby sme sa navzájom počúvali. Najväčšou tragédiou je, keď kazateľ počúva sám seba.

T/ Tvorivosť. Najodpornejšie veci v živote misionára sú zvyky i zabehané spôsoby konania. Život je cesta, ktorá si vyžaduje neustále odhaľovanie spôsobov konania, vzťahov, argumentácie. Len Duch Svätý nás môže naučiť novosti života. Nedávno na pohrebe svojho otca mi dal 10-ročný syn otázku: „Kde je Boh, veď ja Ho nevidím a ty o Ňom rozprávaš, ako o priateľovi“. Máš pravdu, je veľa vecí, ktoré nevidíme a oni sú. Súhlasíš? Lásku si už niekedy videl? Nie! Pocítil si ju niekedy od svojho otca? Áno! Znamená to, že láska je! Áno! Aj Boh je Láska! Nevidíš ju, no, môžeš ju zažiť. Skús to.

U/ Úsmev. Nikdy sa nedozvieme, koľko dobra prináša jediný úsmev. Boh pomáha tým, ktorí všetky problémy života prijímajú i prežívajú s úsmevom. Podarilo sa nám niečo dobré urobiť, usmejme sa, veď to urobil Boh! Nepodarilo sa nám nič dobré urobiť, veď sme slabí ľudia a Boh doplní to, čo sa nám nepodarilo. Úspech i neúspech prijímať s rovnakou pokorou je balzam na dušu.

V/ Vernosť. Verne splniť všetky svoje povinnosti pomáha rásť v láske. Verným môže zostať len ten, kto viac verí v Božiu lásku, ako v svoju slabosť. Keď sa stretávame s našou ľudskou slabosťou, často si myslíme, že je neprekonateľná. Stačí si uvedomiť, že Božie dary sú neodvolateľné a že Boh nás privedie tam, kde nás chce mať. Všetka neistota sa vyparí, ako hmla pod lúčmi slnka.

Z/ Zlo. Je to nedostatok dobra. Matka Tereza z Kalkaty hovorí: „So zlom môže bojovať len dobro! Zlo môžeme prirovnať ku kameňu, ktorý niekto hodí hore. Na začiatku má veľkú silu aj rýchlosť, potom postupne stráca aj silu aj rýchlosť a padá späť na zem. Dobro môžeme porovnať s kameňom hodeným z veže. Najprv letí pomaly, potom naberá rýchlosť a nakoniec s veľkou silou udrie na zem. Každé dobro, ktoré vykonáme, otriasa kráľovstvom zla.

Ž/ Život. Je to dar. Môžeme s ním urobiť, čo chceme. Môžeme ho odovzdať ďalej, zničiť, znehodnotiť, rozvíjať, alebo žiť život. Najšťastnejší sú tí, ktorí život žijú. Pracujú toľko, aby im stačilo na žitie, radujú sa toľko, aby nezabudli na žitie, modlia sa, aby neskončilo žitie. Život je vzťah k Bohu, k sebe i k svetu. Ak je vzťah správny plný nežnosti, lásky, život je krásny.

X/ Iks. Je ako kiks – znamená žiť, ako chceme, to nás najviac zabíja. Matky zabíjajú svoje nenarodené deti, teroristi zabíjajú svojich protivníkov, ozbrojení neozbrojených, silní slabých. Čo nám bráni, aby sme sa navzájom zabíjali? Nastúpilo právo silnejšieho. Vrátili sme sa od civilizácie lásky do civilizácie džungle. Čo nás na tejto ceste čaká? Kresťania i európski politici môžu porozmýšľať.