Prinášame vám výber udalostí, ktoré ukazujú, že kroky k dialógu sú možné. V dnešnom podcaste sa dozviete:

– Západní lídri sa stavajú na stranu Ukrajiny

– Primátor Vallo a bratislavské komunity vyzývajú na zastavenie nenávisti

– EÚ podľa Dzurindu potrebuje reformy. Konferenciu o jej budúcnosti víta

Západní lídri sa stavajú na stranu Ukrajiny

Európske národy sa stavajú na stranu Ukrajiny a odsudzujú agresívne ruské kroky. Informovala o tom britská stanica BBC.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel vyhlásili, že Európa na Rusko uvalí „masívne a bolestivé sankcie“, informovala Tlačová agentúra Slovenskej republiky.

„Rusko týmito nevyprovokovanými a neospravedlniteľnými vojenskými akciami hrubo porušuje medzinárodné právo a podkopáva európsku aj celosvetovú bezpečnosť a stabilitu,“ dodali dvaja najvyšší predstavitelia Únie.

Podľa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky sa na stranu Ukrajiny pridala aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Tá ostro odsúdila kroky Ruskej federácie voči Ukrajine. Ukrajinským občanom aj vedeniu krajiny vyjadrila plnú podporu a solidaritu.

„Nádej tých, ktorí si mysleli, že Rusko sa uspokojí s vojenskou okupáciou častí Doneckej a Luhanskej oblasti sa ukázala byť ilúziou,“ konštatovala prezidentka Čaputová.

Agresiu odsúdila aj slovenská vláda na čele s premiérom Eduardom Hegerom, ktorý na sociálnej sieti uviedol, že zo strany Ruska ide o „neospravedlniteľný barbarský čin“ a „hrubé porušenie medzinárodného práva“.

„Slovenská republika stojí pri trpiacom ukrajinskom ľude. Vláda Slovenskej republiky bude v súčinnosti so spojencami v NATO a Európskej únii pomáhať v sebaobrane Ukrajiny pred ruským agresorom a zasadzovať sa za zastavenie bojov,“ uviedol predseda vlády Heger.

Nastolenie mieru je podľa neho prioritou. „Dnes však vieme, že je ho možné dosiahnuť len tým, že demokratické štáty budú mať voči diktatúram a despotom vojenskú prevahu a ich odvetné kroky za agresiu budú mať silný moment odstrašenia. Vláda ubezpečuje občanov na Slovensku, že spolu so spojencami v Severoatlantickej aliancii urobí všetky potrebné kroky na odvrátenie vojny, ktorá zasiahla nášho suseda.“

Minister Ivan Korčok na Twitteri takisto odsúdil ruské kroky, ktoré označil za porušenie medzinárodného práva a zásady Charty OSN. Vojenský útok rázne odsúdil a označil ho za „priame ohrozenie európskej bezpečnosti“.

Hovorca nemeckej vlády uviedol, že kancelár Olaf Scholz sa zhováral s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a uistil ho o „plnej solidárnosti Nemecka v tejto ťažkej hodine“. Podľa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky kancelár ruskú operáciu označil za „evidentné porušenie“ medzinárodného práva. „Ukrajine a jej obyvateľom posielame našu solidaritu,“ doplnil.

„V Európe máme pozemnú vojnu, o ktorej sme si mysleli, že ju nájdeme len v historických knihách. Je to zjavné porušenie medzinárodného práva,“ povedal šéf nemeckej ekonomiky Robert Habeck.

Britský premiér Boris Johnson vyhlásil, že je nevyprovokovaným útokom na Ukrajinu „zdesený“ a Británia „odpovie rozhodne“. Putin si podľa jeho slov „zvolil cestu krviprelievania a skazy tým, že začal tento nevyprovokovaný útok“. Johnson takisto zahájil dialóg so Zelenským.

Primátor Vallo a bratislavské komunity vyzývajú na zastavenie nenávisti

Primátor Bratislavy Matúš Vallo a viacero komunít reprezentujúce obyvateľov hlavného mesta v pondelok vyzvali na to, aby sa zastavilo šírenie nenávisti v slovenskej spoločnosti. Od kompetentných vyžadujú, aby začali riešiť podnecovanie. Verbálne útoky a nenávistné prejavy sa totiž podľa nich už začali preklápať do fyzických útokov. Informovala o tom Tlačová agentúra Slovenskej republiky.

„Už dávno to nie je len nevinná zábavka niekde na internete. Je to nebezpečná zbraň a vyberá si svoju daň aj vo fyzickom priestore.“ vyhlásil primátor Vallo. Zlo, ktoré je prítomné na sociálnych sieťach, sa podľa neho už preklápa aj do fyzického priestoru slovenských miest. „Pripravujú nás o zvyšky súdržnosti, na ktorej každá komunita, mesto či štát stoja,“ podotkol.

Primátor aj zástupcovia komunít uviedli, že zloba ich napáda zo všetkých strán. Podnecovanie a stupňovanie nenávisti, napriek tomu, že pôsobí abstraktne, sa podľa nich s ľahkosťou mení na agresívne správanie. Nenávisť je citeľná už aj v uliciach miest a Bratislava podľa primátora Valla nie je výnimkou.

„Židovská komunita v poslednom období čelí násobnému zvýšeniu verbálnych, ale aj fyzických útokov oproti minulosti. Na čoraz agresívnejšie správanie nás upozorňuje mestská polícia aj ľudia z dotknutých komunít,“ povedal Vallo. Podľa neho nie je pochopiteľné, ako sa môže niekto, kto spravil niečo hrozné, s týmto správaním ešte chváliť pred ostatnými a povzbudzovať ich, aby konali podobne.

V Bratislave sú podľa primátora zhromaždení ľudia rôzneho pôvodu, náboženstiev a pochádzajúci z rôznych krajín. Nálepkovanie, vyvolávanie nenávisti voči etnikám, náboženstvám či štátom robia z týchto ľudí terče nenávisti. „Práve tieto komunity vždy ako prvé pociťujú, keď sa prejde od nenávistných slov k fyzickým útokom,“ skonštatoval Matúš Vallo.

So zástupcami komunít primátor vyzval, aby sa verejnosť pokúsila zo svojho okolia vytesniť nenávisť. Tým, ktorí sa ju snažia šíriť prostredníctvom internetu alebo z poslaneckej lavice, odkázal, aby sa spamätali. „Nenávisť, ktorú v nebezpečnej koncentrácii šírite, neosedláte. V konečnom dôsledku zničí aj vaše politické kariéry. Medzitým však zničí kvalitu životov tisíckam ľudom a povedie k rozpadu spoločnosti,“ uviedol.

K výzve sa pripojil aj kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák, predseda Židovskej náboženskej obce Bratislava Tomáš Stern, publicista Michal Havran, Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva, lekár Peter Sabaka, Silvia Porubänová zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva či komik František Košarišťan.

EÚ podľa Dzurindu potrebuje reformy. Konferenciu o jej budúcnosti víta

Európu a celý svet trápi množstvo vecí, medzi ktorými je napríklad oslabenie demokracie, klimatické zmeny či rastúca inflácia. Európska únia preto potrebuje zásadnejšie zmeny v jej fungovaní. Pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky to uviedol bývalý premiér Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda.

„Ak je pravdou, že rešpekt a kredibilita EÚ vo svete skôr upadá, ako by narastala, tak potom je Konferencia o budúcnosti Európy (CoFoE) dobrou iniciatívou. Veľké výzvy posledných rokov, ktorými boli globálna finančná kríza, mohutná imigračná vlna, ako i pandémia ochorenia COVID-19, a reakcie EÚ na tieto krízy svedčia o potrebe zmien, o potrebe reforiem. Tak na úrovni členských štátov EÚ, ako aj jej únijných inštitúcií,“ povedal Dzurinda.

Bývalý premiér spomenul aj súčasnú geopolitickú situáciu. „Súčasné napätie, spôsobené ruskou agresiou a vojenským tlakom voči Ukrajine, významné zmeny v globálnom geopolitickom priestore, najmä správanie sa Číny, vyžadujú dôraznejšiu odpoveď medzinárodného demokratického spoločenstva, vrátane Európy. A to nielen na diplomatickom poli, ale aj v oblasti bezpečnosti a obrany,“ upozornil.

To však nie sú jediné problémy, ktoré v súčasnosti trápia Európu. „Je to aj oslabovanie demokratických noriem a princípov, dosahy klimatických zmien a technologického rozvoja, rastúca inflácia, ako aj zadlženosť našich ekonomík, či ´kultúrne vojny´ medzi liberálmi a konzervatívcami. Toto všetko odôvodňuje potrebu zásadnejších zmien vo fungovaní EÚ,“ myslí si Dzurinda.

Otázkou je podľa neho to, ako s podnetmi, ktoré občania počas konferencie prednesú, naložia kompetentní a zodpovední. „Európsku úniu v posledných rokoch charakterizuje schopnosť prijímať vznešené plány a deklarácie, pričom ich realizácia spravidla zaostáva. Vážnosť aktuálnych výziev je však taká významná, že verím v pozitívny prielom – v ochotu a vôľu podstúpiť potrebné zmeny,“ doplnil expremiér.

Konferencia o budúcnosti Európy zbiera podnety na svojej oficiálnej webovej stránke do jari 2022. Tieto nápady môžu vyústiť až do konkrétnych odporúčaní o reforme Európskej únie. Na tejto webovej stránke, ktorá je pod spoločnou záštitou europarlamentu, Európskej rady a Európskej komisie, sa môže registrovať a vyjadriť svoj názor na fungovanie Európskej únie prakticky akýkoľvek jej občan. Na občianskych paneloch sa zúčastňujú občania zo všetkých 27 členských krajín, pričom by mali odrážať demografickú a sociálnu rozmanitosť Únie.