Hádam nejedného z nás zaskočili ruské požiadavky o nerozširovaní NATO bližšie ku svojim hraniciam. Tie sa podobajú časom politického imperializmu a satelitných krajín. Ide hlavne o Ukrajinu, ktorá sa nesmie stať členom NATO. Nepriamo sa týkajú aj Slovenska, kde by Aliancia nemala rozmiestňovať svoj materiál.
Zásadným problémov týchto požiadaviek je zásah do zvrchovanosti krajín, čo je v rozpore s medzinárodným právom. Nehovoriac o ich štýle, ktorý sa podobá Mníchovskej dohode. Keďže rokovania Ruska s USA, NATO a OBSE sa nikam neposunuli, ostáva stále čakať, čo spraví Rusko.
Čo k tomu dodať? Žiaľ, ani tridsať rokov po ukončení studenej vojny sa nedokážeme vymaniť z jej myslenia. Nie je na čase, aby sme prešli od logiky nepriateľstva k spolupráci? Namiesto zbrojenia k odzbrojeniu? Nie je čas sa spájať a prekonať logiku sveta rozdeleného na dva bloky? Vzťah Ruska a NATO by sa nemohol vybrať novou, inovatívnou cestou?
Z histórie vieme, že skutoční svetovo uznávaní lídri sú tí, ktorí nevytvárajú konflikty, ale budujú mier.
Nie je za tým to, že Aliancia či dokonca aj Európska únia sú považované za západné inštitúcie? A na druhej strane Rusko sa stavia, alebo je postavené do pozície „veľmoci Východu“? Ak je to tak, tak to potvrdzuje, že delenie sveta (aspoň zo strany severnej pologule) na Východ a Západ ešte nie je prekonané. No nezodpovedá to realite 21. storočia. Kde sme nechali ďalšie krajiny, dnešných svetových hráčov? Sever sa opäť stáva „pupkom sveta“. A kde by bola dnes tá pomyselná hranica medzi Východom a Západom?
Ak by spomínané inštitúcie neboli vnímané ako čisto západné, nemohli by nadobudnúť iný rozmer, oveľa širší? Samozrejme, veľa závisí od svetových lídrov. Ich veľkosť sa v dnešnej dobe nemeria podľa rozsahu ich územia alebo vplyvu. Z histórie vieme, že skutoční svetovo uznávaní lídri sú tí, ktorí nevytvárajú konflikty, ale budujú mier.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.