V rubrike Krása výchovy odpovedá exkluzívne na vaše otázky známy taliansky detský psychológ Ezio Aceti.
Čo robiť, keď ako rodičia nie sme vo výchove jednotní?
Ako reagovať v situáciách, keď nesúhlasíme s výchovným postupom manžela/manželky?
Katarína z Bratislavy
Veľmi pekne ďakujem za túto otázku odzrkadľujúcu realitu mnohých rodín, ktoré riešia výchovu svojich detí.
Najskôr je potrebné uvedomiť si, že za každých okolností je možné vychovávať.
Vychovávať sa dá vždy.
Keď sú rodičia jednotní, ale aj v prípade, že majú odlišný názor.
Ďalším dôležitým aspektom je skutočnosť, že deti sa voči každému z rodičov správajú inak.
Veď aj správanie otca sa zvyčajne líši od správania matky, a tak je to aj u detí.
Nikdy by ste si teda nemali myslieť, že jedine váš postoj je ten správny.
Dôležité je, že sa medzi členmi rodiny snažíte vyhýbať nadávkam, fyzickému alebo verbálnemu násiliu, a že sa usilujete vytvárať priestor, aby sa každý mohol pri vytváraní vzťahov vyjadriť svojím vlastným spôsobom.
Za každých okolností je možné vychovávať.
Pri veľkých životných otázkach, vo vážnych veciach by sa však rodičia mali zhodnúť a zosúladiť vo svojich názoroch a hľadať výchovné kompromisy, ktoré sú pre ich deti dostatočne dobré.
Položme si však otázku: Čo robiť, keď to nie je možné?
Podľa okolností by vám mohli pomôcť tri rady:
1. Keď je dieťa veľmi malé (do 6 rokov), je dobré, aby rodičia diskutovali alebo sa hádali bez prítomnosti detí, pretože ony by si hádku vysvetľovali ako svoju chybu, dávali by si ju za vinu.
2. Keď je dieťa staršie (od 7 rokov), k diskusii, prípadne hádke medzi rodičmi (vždy sa však treba vyhýbať nadávkam) by mohlo dôjsť aj za prítomnosti detí, ale dôležité je dosiahnuť súlad. Aj výmena názorov môže byť pozitívna, pretože deti chápu, že láska si vyžaduje úsilie a dohoda je výsledkom dialógu a diskusie.
3. Keď je dieťa staršie a rodičia sa nevedia dohodnúť, je to určite veľmi náročná situácia. Pamätajme však, že vždy sa dá vychovávať. Za takýchto okolností, keď rodičia diskutujú alebo sa hádajú, a názorovo sú si vzdialení, by bolo vhodné, keby otec povedal svojmu dieťaťu: „Vidíš, že v tejto veci majú ocko a mama odlišné predstavy, ale urobme teraz to, čo hovorí mama.“ Na základe takéhoto postoja by sa mohlo zdať, že otec prehral. Keď sa však na vec pozrieme zbližša, pochopíme, že je to skutočná škola výchovy, pretože otec synovi alebo dcére svedčí o tom, že pre neho je dôležitejšia osoba (matka) než správny či nesprávny názor. Dieťa tak pochopí, že osoba má väčšiu cenu ako čokoľvek iné a treba ju vždy rešpektovať.
Ak aj niekedy niekto stratí vlastnú predstavu z lásky k druhému, pre výchovu je to víťazstvo.
Na záver by som chcel povedať, že výchova je viac záležitosťou lásky ako zásad, a ak aj niekedy niekto stratí vlastnú predstavu z lásky k druhému, pre výchovu je to víťazstvo.
Napokon Ježiš tiež povedal, že kto z lásky stratí svoj život (myšlienku), nájde ho (porov. 2 Kor 9, 7).
A to je čosi mimoriadne krásne a múdre!
Otázky do rubriky Krása výchovy môžete posielať na adresu: vychova@nm.sk
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.