Netreba hľadať príliš ďaleko, aby sme našli liek a riešenia na odstránenie dymu, čo znečisťuje životné prostredie vo svete. Evanjelium je večné zdravie a kto v jeho mene a preň zomrie a stratí sa, aj v dnešných časoch, hoci všetkými ignorovaný, žije. On, pretože miloval a odpúšťal a obraňoval a neustával v tom, víťazil a ako taký nás prijme do večnej blaženosti.
Ale evanjelium nemá byť iba normou našej smrti. Má byť každodenným chlebom nášho života. Keď sa prechádzam po uliciach tradičného katolíckeho mesta, často sa ma zmocňujú pochybnosti, akú majú vlastne vieru tu žijúci ľudia. V súčasnosti vieme, že mnohí aj v katolíckom Taliansku stratili cit pre Boha. Je to vidieť, cíti sa to, vie sa to: prejavuje sa to v kinách a divadlách, v maliarstve, hudbe, novinách.
Určité situácie nám často vyrážajú dych a zmalomyseľneli by sme, keď vidíme veľkých i malých a nevinných ponorených do tak málo kresťanského sveta… A vtedy viera, ktorá ešte žije v našom srdci, nám vnuká jedno Ježišovo slovo, jedno slovo z jeho večných slov. A tu získaš presvedčenie a svetlo. Istotu v tom, že toto jeho slovo je večne aktuálne. Zrodí sa v srdci nádej, že keď sa ním budeme živiť, nielen naša duša získa pokoj, ale že s ním a skrze neho budeme môcť prejsť z obrany do útoku proti zlu, čo nás obklopuje, pre dobro mnohých, ktorých máme radi a chceme, aby sa spasili.
„…dúfajte, ja som premohol svet!“ (Jn 16, 33).
Vždy sa musíme prekonať, keď hrozí, že nuda, pohodlnosť alebo vzbura by chceli oslabiť našu dušu v plnení Božej vôle. Iba s Ježišom je možné, aby v nás stále žil nový človek, a potom sa rozplynie pach dymu sveta, ktorý omamuje našu dušu. Keď antipatia alebo nenávisť by nás chceli viesť k tomu, aby sme posudzovali, alebo odsúdili svojho brata, máme nechať, aby v nás žil Kristus, a zvíťazíme tým, že neposudzujeme a odpustíme.
A keď našu dušu trápia situácie, ktoré sa roky tiahnu v našej rodine, na pracovisku: malá alebo veľká nedôvera, žiarlivosť, závisť, útlak, mali by sme plniť funkciu šíriteľov pokoja a prostredníkov medzi nepriateľskými stranami a v Kristovom mene znova uviesť jednotu medzi bratmi. Lebo Ježiš túto myšlienku priniesol na svet ako pravdu, jadro svojho evanjelia.
A ak spoločenský a politický svet, čo nás obklopuje je plný vášní, karierizmu, zbavený ideálov, spravodlivosti a nádeje, necíťme sa udúšaní. Máme dôverovať a predovšetkým neopúšťať svoje miesto a svoju prácu: s tým, kto zvíťazil nad smrťou, môžeme dúfať a mať vždy nádej.
Z knihy Myšlienky
Všetky knihy od Chiary Lubichovej z Vydavateľstva Nové mesto nájdete tu.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.