Brazílske Národné združenie pre ekonomiku spoločenstva (Anpecom) uviedlo do života iniciatívu s názvom Supera. Ide o program na prekonávanie ekonomickej zraniteľnosti, ktorý sa zameriava na zvyšovanie hospodárskej a ekonomickej stability.
Jomery Nery je mladý daňový právnik a riaditeľ Anpecomu. Podľa neho je prejavom odvahy, ak sa dokážeme postarať o druhých. Práve v tomto národnom združení vznikla iniciatíva Supera, ktorú Jomery opisuje ako projekt „osobného rastu” Anpecomu. Hovoriť o chudobe v Brazílii nie je jednoduché, je to problém obrovských rozmerov. Podľa odhadov až 13,6 milióna ľudí v krajine musí vyžiť z menej ako 1,9 dolára na deň a 51,7 milióna ľudí sa musí uspokojiť s necelými 5,5 dolármi.
Ako a najmä kde začať boj s chudobou pri takýchto alarmujúcich číslach? Je to neľahká úloha, no Supera má v tejto oblasti vyše desaťročné skúsenosti. Vytvorila si vlastnú metodiku, ktorá umožňuje nadväzovať kontakty s mnohými ľuďmi a zároveň im pomáhať, aby vďaka materiálnej pomoci a budovaniu vzťahov zakúsili spoločenstvo a bratstvo. Ale prišla pandémia, a tak aj tento projekt musel v uplynulých dvanástich mesiacoch zmeniť svoje postupy. Viac sa dozviete v rozhovore s Jomerym.
Poďme teda poporiadku. Jomery, na akom princípe funguje Supera?
V priebehu roka dostávame maily a rôzne správy od ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Potreby bývajú rôzne – strava, stavba domu, pretože bývajú v chatrčiach z kartónu, príspevok na nájomné, štúdium či rozbeh podnikania. Raz ročne vyhlasujeme dvojmesačnú kampaň „Spoločenstvo a skutok“.
Počas nej môžu firmy, organizácie aj jednotlivci posielať svoje peňažné príspevky. Na šírenie myšlienok kampane využívame časopisy, sociálne siete a médiá, snažíme sa vyzbierať čo najviac prostriedkov. Tie potom používame na pomoc ľuďom, ktorí sa ocitli v ťažkostiach.
Vieme, že ľudí, ktorí žiadajú o pomoc, sú celé stovky, no zdroje nie sú nevyčerpateľné. Podľa čoho si vyberáte, komu pomôžete?
V Supere máme koordinátora a jeho úlohou je nielen zaznamenávať mená ľudí, ale zistiť aj ich reálne potreby, oboznámiť sa s prostredím, v ktorom žijú a dospieť na základe týchto faktov k záveru, ako by sa im dalo pomôcť. Koordinátor sa zaujíma o ich život a priania, stretne sa aj s ich rodinou.
Potom analyzujeme, ako by sa im dalo pomôcť. Niekedy je to skôr otázka organizácie, než problém peňazí. Možno si hľadajú prácu, len to nerobia správnym spôsobom. Snažíme sa ich teda viesť a hľadáme prácu spoločne.
Aký bol uplynulý pandemický rok? Ako vás zasiahol a ako ste ho prežili?
Nezamestnanosť v Brazílii veľmi stúpla. Opäť môžeme na uliciach vidieť ľudí s tabuľkami s nápisom „Som hladný“.
Predtým ich dlhšie nebolo vídať. Cítili sme potrebu niečo podniknúť, nakoniec nás rozhýbal líder istej komunity v Beiru z mesta Salvador de Bahia.
V týchto spoločenstvách nie je ľahké zamestnať sa oficiálne, všeobecne prevláda neoficiálna práca.
Keď sa s príchodom pandémie muselo všetko pozatvárať, ľudia, ktorí sa živili pouličným predajom, zostali doslova bez jedla.
Vtedy vedúci tohto spoločenstva poslal do združenia Anpecom správu: „Som hladný“. Okamžite sme medzi najbližšími sympatizantmi urobili menšiu zbierku a poslali sme mu výťažok.
V tom okamihu sme si však uvedomili, že musíme niečo spraviť nielen preňho, ale aj pre všetkých ľudí zo spoločenstva. Rozhodli sme sa hneď v marci vyhlásiť „mimoriadnu kampaň Covid-19″. Umožnila nám napríklad pomôcť obyvateľom Amazónie, ktorí sa živili rybolovom a zo dňa na deň prišli o prácu.
V októbri sme robili pravidelnú každoročnú zbierku. Pravdupovediac, očakávali sme pokles príspevkov oproti minulým rokom. S prekvapením sme však zistili, že darovaná suma dokonca stúpla, a tak sme mohli pomôcť ešte väčšiemu množstvu ľudí.
Akú odozvu má pomoc u ľudí, pre ktorých je určená?
Jej účinky sú niekedy naozaj až nepredstaviteľné. Jedna rodina napríklad bývala v dome z kartónu. Zaradili sme ju medzi rodiny, ktorým sa pomôže zo zbierky Supera a dostala prostriedky na postavenie domu. Po skončení stavby otec rodiny zobral všetok zvyšný materiál a poskytol ho susedovi, ktorý tiež býval v kartónovom. Vidíme, že tieto skutky sa šíria ako vlna po hladine. Keď sa raz začnú, neviete odhadnúť, kam až dosiahnu.
Istému dievčaťu sme pomohli vyštudovať. Po skončení školy sa zamestnala, má vlastný príjem a časť z neho teraz pravidelne venuje na podporu programu Supera. Sú ľudia, ktorí našu pomoc prestanú potrebovať a napíšu nám, že ďakujú, ale už na podporu, našťastie, nie sú odkázaní. Je to pre nás veľký prínos, lebo často nevieme, ako ľudia reagujú na prísun peňazí. Budovanie jasných a čistých prepojení a vzťahových väzieb nám poskytuje odozvu.
Ako tieto aktivity pomáhajú budovať zjednotenejší svet?
Keď sa dokážeme odpútať od seba samých a pomôžeme niekomu neznámemu, považujem to za prejav odvahy. Príspevky, čo dostávame, sú darmi ľudí, ktorí sa chcú postarať o druhých. Ten, kto ich daruje, vie, že sa dostanú k človeku, ktorý má problémy. Pracovať v združení Anpecom je pre nás aj prejavom odvahy zanechať pohodlie a zadarmo pracovať pre určitý cieľ. Pomáhať najchudobnejším však považujeme za svoju povinnosť a poslanie.
Zdroj: edc-online.org, Lourdes Hércules
Pôvodný článok nájdete TU.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.