Láska je hodnoverná  cesta k jednote vo viere

Koncom osemdesiatych rokov minulého storočia sme sa ako skupina nadšencov pre ekumenizmus dohodli po každom svätom prijímaní modliť spoločnú modlitbu za jednotu kresťanov. Keď sme boli pri tom spolu, stačil jeden pohľad a boli sme šťastní z našej jednoty pre dielo jednoty kresťanov. Jeden z úmyslov tejto modlitby znie: „Daj nám jednotu vo viere a láske, aby svet v tomto znamení poznal teba a uveril.“

Tohtoročný Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov má ústrednú myšlienku: „Zostaňte v mojej láske a budete prinášať veľa ovocia“ (Jn 15, 5-9). Texty ekumenickej bohoslužby slova a biblické meditácie na osem dní modlitbovej oktávy pripravila ekumenická ženská rehoľná komunita v Grandchamp vo frankofónnej časti Švajčiarska. Komunita vznikla v tridsiatych rokoch minulého storočia a jej hlavným poslaním je modliť sa za jednotu kresťanov. Inšpiráciou je Ježišova modlitba (Jn 17, 21) za jednotu a potom príklad a priame povzbudzovanie Pavla Couturiera, katolíckeho kňaza z Lyonu, priekopníka Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, a neskôr i brata Rogera Schutza, zakladateľa ekumenickej komunity v Taizé. Trpeli pre pohoršenie z rozdelenia kresťanov a odhodlali sa zápasiť o jednotu prostredníctvom vrúcnej modlitby a neustáleho vnútorného očisťovania.

Toto rehoľné prostredie je určitým prorockým znamením pre dnešnú ekuménu. Veď napriek toľkým dobrým správam o kresťanskom bratstve, napriek toľkým „výdobytkom ekumenického hnutia“ v teologických dialógoch a napriek požehnanému duchovnému ekumenizmu je naša „viditeľná jednota“ v spoločnom slávení Eucharistie stále ešte v nedohľadne.

Dajme si otázku: Akú „premenu zmýšľania“ potrebujeme my, kresťania, ako si obliecť „nového človeka“, ako od nás žiada sv. Pavol (Ef 4, 23-24), aby svet okolo nás uveril, že Ježiša poslal Otec na vykúpenie všetkých ľudí? Svedectvo prvých kresťanov, keď sa o nich hovorilo: „Pozrite, ako sa majú navzájom radi“, bolo mohutnou evanjelizáciou. Nemala by dnes vzájomná láska nás, dnešných kresťanov, budiť podobné plody už dnes? V 60 krajinách sveta sú dnes kresťania všetkých konfesií prenasledovaní až po vyliatie krvi pre Krista. Aj to je kresťanské svedectvo.

Nech nás dnes Duch Svätý pobáda ku vzájomnej láske. Môžeme:

– modliť sa za všetkých pokrstených a veriacich v Krista,

– zaujímať sa o život kresťanskej tradície v našom okolí, lebo poznanie nás navzájom zbližuje a spája,

– všímať si Božie dary a účinkovanie Božieho Ducha v kresťanských cirkvách a ďakovať za ne,

– nesúdiť komunity a kresťanov, kde sú problémy, ale modliť sa za nich,

– podporiť charitatívne a iné iniciatívy, ktoré konajú kresťania.

 

Prejavy lásky menia na prvom mieste toho, kto ich koná. Svätý Pavol nás naliehavo pozýva: „Obnovujte sa duchovne premenou zmýšľania a oblečte si nového človeka“ (Ef 4, 23-24).

Modlime sa a verme, že vzrast v láske priblíži jednotu vo viere. Túžime po jednote v podstatných otázkach viery, ako je rôzne chápanie Cirkvi a úradu v Cirkvi vrátane petrovskej charizmy, eucharistické tajomstvo ako pripomienka Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania a i.

Tu nemusíme a nemôžeme rezignovať. Možno medzi tým, ako zodpovední cirkví a cirkevných spoločenstiev postupne chápu a riešia naliehavosť krokov ku viditeľnej jednote, my – množstvo Ježišových učeníkov, ktorí túžia po jednote vo viere – môžeme prehlbovať vzájomnú lásku. To je aktivita v prospech jednoty, o ktorej platí: „Hľa, tvorím všetko nové, už to klíči, nebadáte?“

V spomenutých osemdesiatych rokoch sa viacerí stretávali ako mládež CB vo vzájomnej láske, aby spoločne študovali Sväté písmo. Za Cirkev bratskú brat kazateľ František Ciesar a laický kazateľ MiIan Jurčo a za Katolícku cirkev Páter Emil Krapka SJ a laický teológ Ladislav Lencz. Ich zámer bol hlbšie spoznať, ako prvotná cirkev slávila Eucharistiu a čo znamená pre nás Božie slovo: „Toto je moje telo, toto je moja krv… to čiňte na moju pamiatku.“ Bolo to inšpiratívne pre všetkých. Tieto stretnutia v láske boli i krôčiky vzájomnosti vo viere a v jednote.

Článok vyšiel v konzultácii s ThDr. Antonom Konečným.