Americké prezidentské voľby značne prekvapujú. Donald Trump podobne ako v roku 2016 získal omnoho viac hlasov, než prieskumy predpokladali. Víťazstvo však ešte stále nemá isté. Vylúčiť sa nedá víťazstvo Bidena ani to, že obaja získajú rovnaký počet delegátov.
Hlavným dôvodom, prečo sa väčšina prieskumov mýlila, je, že značná časť Trumpových voličov sa k nemu v prieskumoch nehlásila a volila ho tajne.
Nutné je odlíšiť rétoriku a politiku
Veľká časť médií v USA aj v zahraničí prezidentstvo Donalda Trumpa hodnotila najmä podľa jeho výrokov. Tento prístup napomáhal demokratom, keďže ani najzarytejší fanúšik Donalda Trumpa nedokáže poprieť, že Trump povedal kolosálne množstvo nesprávnych, nezmyselných alebo odpudzujúcich výrokov.
To síce môže byť adekvátne kritérium pri hodnotení európskych prezidentov, ktorí zväčša nemajú takmer nijaký vplyv na reálne politické rozhodnutia, no pri hodnotení amerických prezidentov to je fatálne.
V USA totiž funguje prezidentský systém – prezident vymenúva administratívu, ktorá funguje namiesto vlády európskeho typu, úrad premiéra neexistuje vôbec a prezident dokáže výkonnými nariadeniami obísť bežný legislatívny proces.
Nie bezdôvodne sa preto na jar mnohí nazdávali, že Trumpove šance na znovuzvolenie nie sú zlé.
Pandémia všetko zmenila
Nakoniec Trumpove plány prekazila pandémia Covidu-19. Podobne ako Európania aj USA na pandémiu neboli pripravené. Oproti Európe sa ukázalo zavádzanie opatrení, ako napríklad nosenie rúšok, spomalené a počet obetí rýchlo rástol.
Spojené štáty tak do dnešného dňa zaznamenali vyše 230 000 obetí. Počet mŕtvych na milión obyvateľov sa pohybuje okolo 700 prípadov a porovnateľný je s počtom iných silne postihnutých krajín, ako je napríklad Španielsko, Taliansko alebo Veľká Británia. Podstatne nižší počet zaznamenávajú štáty, ktoré pandémiu zvládli relatívne dobre. Rakúsko a Nemecko sa pohybujú okolo 130 mŕtvych na milión obyvateľov, Slovensko sa len v posledných dňoch priblížilo k 50 obetiam na milión obyvateľov.
Čo Donald Trump dokázal?
Pri pohľade na politiku, ktorú Donald Trump reálne presadzoval, sa neradí medzi horších prezidentov, skôr naopak.
Jeho daňová reforma znížila daňové zaťaženie 80 percent Američanov a ekonomický boom pred pandémiou viedol k najnižšej nezávislosti od roku 1969. Z tejto situácie profitovali aj etnické menšiny, nezamestnanosť medzi Afroameričanmi bola na historickom minime a značne nižšia než počas úradovania Baracka Obamu.
V zahraničnej politike sa Trump pohádal s nejedným spojencom, no jeho poradcovia zabránili diplomatickému fiasku. Prekvapením bola séria dohôd Izraela s niekoľkými arabskými štátmi, čo predstavovalo najväčší pokrok v mierových rokovaniach na Blízkom východe za viac než štvrť storočia.
Čerešničkou na torte bolo pre konzervatívcov dosadenie troch konzervatívnych sudcov na Najvyšší súd.
V kombinácii s obavou, že víťazstvo Bidena bude znamenať obmedzenie náboženských slobôd ako výhrady vo svedomí pre lekárov, alebo ilegalizáciu odmietnutia sobášov rovnakého pohlavia, nemalá časť obyvateľstva považovala Trumpa za dobrú voľby alebo prinajmenšom menšie zlo.
Dokázal by Joe Biden zjednotiť krajinu?
Ešte stále však nie je vylúčené, že víťazom sa stane Joe Biden. Za Bidenom stojí nielen Demokratická strana, ale aj nemalá skupina protitrumpovských republikánov. V decembri 2019 založili Lincoln Project, ktorý podporujú bývalí spolupracovníci Georgea W. Busha a Johna McCaina. Ďalší konzervatívci, ako Mitt Romney, vyhlásili, že nebudú voliť Donalda Trumpa, no nevyjadrili sa priamo v prospech Bidena.
Toto sú dobré signály, že v prípade Bidenovho víťazstva by sa mohlo dlhodobo podariť zmierniť napätie medzi zástancami Demokratickej a Republikánskej strany.
Joe Biden by mohol byť menej kontroverzným, tichším prezidentom, počas ktorého úradovania by sa mohlo podariť schladiť hlavy fanatikov na oboch stranách.
Problémom však je, že Biden nie je najmladší, a objavili sa pochybnosti o jeho schopnosti vykonávať prezidentský úrad po celé volebné obdobie. Ak by musel odstúpiť alebo dokonca zomrel, novou prezidentkou by sa stala jeho viceprezidentka. Tou je ľavicovo-populistická Kamala Harris, ktorá počas kampane začala hľadať podporu ľavicových aktivistov – značne nevhodná osoba pre zjednotenie krajiny.
Biden by dokázal republikánom pomôcť
Republikánom by, paradoxne, Biden dokázal pomôcť. Mnohí Američania nie sú fanúšikmi radikálnych ľavičiarov, ale z pochopiteľných dôvodov odmietajú Donalda Trumpa a želajú si reformu zdravotného poistenia, ktorá by sa priblížila európskym štandardom.
Víťazstvo Donalda Trumpa by túto reformu na ďalšie roky znemožnilo, čo by dlhodobo posilnilo demokratov. Naopak, presadenie reformy zdravotníctva by Demokratickú stranu obralo o jedno z jej hlavných lákadiel. Republikáni by sa tak ocitli v dlhodobo silnejšej pozícii – a atraktivita ich ekonomickej politiky a požiadavka nižších daní by ešte stúpla.
Oproti Trumpovi by Biden mal ďalšiu výhodu – dôverne pozná legislatívne procesy. Trumpova administratíva sa pravidelne dostávala do problémov so súdmi, pretože nedbala na to, že legislatívny proces v Spojených štátoch je dobre zabehnutá mašinéria fungujúca podľa presných pravidiel.
Trumpovým odporcom sa tak viackrát podarilo dosiahnuť, že súdy zvrátili jeho rozhodnutia, pretože Trumpova administratíva spravila technické chyby – nedodržala lehoty alebo ignorovala námietky.
Katastrofa, ktorú Európania potrebujú?
V Európe by Trumpovo víťazstvo bolo nepopulárne, ale možno by bolo nutnou katastrofou. Zdá sa, že časť európskych politikov aj verejnosti verí, že po Bidenovom víťazstve bude možný návrat do predtrumpovskej éry, keď Spojené štáty boli hlavným garantom európskej bezpečnosti.
Táto predstava je mylná. Americká bezpečnostná politika sa začala zameriavať na Tichý oceán ešte predtým, ako sa Trump stal prezidentom, a bude v tom pokračovať, aj keď Trump už prezidentom nebude.
Francúzsko sa dnes zdá lídrom medzi štátmi, ktoré si uvedomujú zodpovednosť Európanov zabezpečiť európsku bezpečnosť. Ich plánom však odporovala pohodlnosť iných európskych partnerov.
Druhé víťazstvo Donalda Trumpa by urýchlilo európsky stret s realitou – a možno by to bolo v prospech nášho vlastného dobra. Bidenovo víťazstvo by mnohých Európanov upokojilo, no podkopalo by ochotu investovať do našej bezpečnosti.
Čo ak nikto nevyhrá?
Na záver sa nedá vylúčiť možnosť, že obaja kandidáti získajú rovnaký počet elektorov. Táto situácia by bola v americkej politike novinkou a viedla by k nečakanému výsledku.
V takej situácii by prezidenta zvolila Snemovňa reprezentantov, v ktorej dominujú demokrati, a viceprezidenta Senát, v ktorom vládnu republikáni. S najväčšou pravdepodobnosťou by výsledným prezidentom bol Joe Biden a jeho viceprezidentom Mike Pence.
Tento výsledok by bol asi najlepším kompromisom medzi dvoma polarizovanými časťami spoločnosti a mal by najväčšie šance zjednotiť rozdelenú krajinu. Ani jedna strana to totiž sama nedokáže.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.