Noemi Miriam Honegger si vybrala netradičné doktorandské štúdium na Univerzite v Luzerne na tému zodpovednosť bánk a investorov pri budovaní spoločnosti, ktorá rozvíja život a spravodlivosť.
Vzťah reálnej ekonomiky a finančného sektora. Touto témou sa zoberá Noemi Miriam Honegger, doktorandka vo výskume na Inštitúte sociálnej etiky Univerzity v Luzerne vo Švajčiarsku. Noemi je vydatá, hrá na husle a pracuje spolu s ďalšími mladými v jednej z 12 dediniek Františkovej ekonomiky, ktorá sa venuje téme Financie a ľudstvo. „Počas štúdia teológie a ekonomiky som sa zamerala na etiku a na usporiadanie ekonomického systému vo vzťahu k sociálnej spravodlivosti. Môj doktorandský výskum sa venuje úlohe finančného sektora v ekonomike a v dnešnom svete, venujem sa zvlášť vzťahu medzi finančným sektorom a reálnou ekonomikou z etického hľadiska.“
Téma, ktorej sa venuje Noemi, nie je jednoduchá, sama nám vysvetľuje: „Finančný sektor má dnes rozhodujúci vplyv na výrobu, infraštruktúru, trh práce aj na dôchodkové a poisťovacie systémy. Globálne ohrozenie, ktoré dnes zažívame v dôsledku pandémie, opäť ukazuje – stačí sa pozrieť na reakcie na trhoch –, že reálna ekonomika a finančný sektor sú navzájom úzko prepojené a šoky vo finančnom sektore majú dosah na ekonomický systém a hospodárstvo ako celok. Po finančnej kríze v rokoch 2007 – 2008, ktorá zreteľne odkryla veľkú krehkosť systému poprepájaného na globálnej úrovni, sa ozvalo veľa hlasov s názorom, ktorý požadoval prehodnotenie úlohy finančného sektora tak, aby ‚slúžil‘ reálnemu sektoru. No naďalej je odstup medzi týmito dvomi sektormi stále veľmi markantný. Moja výskumná práca vychádza teda zo základnej otázky: ako by sme mali redefinovať finančný sektor, aby bol integrálnou súčasťou hospodárskeho systému, ktorého ambíciou by bolo podporovať rozvoj života ľudí, zaručiť spravodlivosť a chrániť životné prostredie. Vo svojom výskume som použila metódu založenú na naratíve danej oblasti. Položila som si otázku, aký je naratív, o čom je dnes prevládajúci koncept finančného sektora? Analyzujem, či a ako rôzne skúmané prostredia (od literatúry až po politickú diskusiu, napríklad) berú do úvahy priamu zodpovednosť finančných subjektov (bánk, úverových inštitúcií atď.) pri budovaní spoločnosti, ktorá je (alebo nie je) schopná rozvíjať život, spravodlivosť, nestrannosť a trvale udržateľný rozvoj. Okrem toho analyzujem aj spôsob, ako rôzni hráči vo finančnom sektore vnímajú samých seba, ako sa prezentujú, ako prijímajú rozhodnutia a konajú.“
Lenže na to, aby sa finančný sektor mohol skutočne stať motorom udržateľných zmien, je potrebný nový naratív: nový spôsob komunikácie a dialógu o týchto témach. „Naratívy nie sú nikdy neutrálne, zvýrazňujú postoje ľudí, ovplyvňujú osobné a kolektívne rozhodnutia, to platí aj v ekonomickom prostredí. Nie všetky uprednostňujú jasné priradenie zodpovedností jednotlivých súčastí, z ktorých sa komplexný systém, akým je aj ekonomický, skladá. Postupne, ako napredujem vo svojom výskume – ktorý ešte nie je ukončený –, považujem za čoraz jasnejšie, že finančný sektor, ako silný ekonomický ‚ťahúň‘, si vyžaduje prehodnotenie, oživenie a správne zameranie.“
Uverejnené na www.edc-online.org
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.