Nemyslím si, že uvoľnená gender politika pomôže ľudstvu

Blížia sa parlamentné voľby a portál nm.sk pripravil sériu rozhovorov s kandidátmi z jednotlivých strán, ktoré by mohli byť kľúčovými pre ďalší vývoj Slovenska. Oslovili sme politikov, ktorí by napriek tomu, že sú naplno ideovo zakorenení vo svojich stranách, mohli byť nositeľmi dialógu v spoločnosti.

Tvrdí, že SaS je jediná poctivá liberálna strana, lebo naplno rešpektuje slobodu jednotlivca. To je už dnes podľa Richarda Sulíka konzervatívny postoj. Nesúhlasí s konceptmi, ako je rodič jedna, rodič dva, ale Istanbulský dohovor podporuje, lebo rieši podstatnú tému násilia na ženách. Rozprávali sme sa aj o politike bez ideólogie, o tom, ako pritiahnuť Slovákov v zahraničí späť domov, ale aj o stabilite budúcej možnej vlády. 

Pán Sulík, mnohí vás poznajú ako predsedu SaS, bývalého europoslanca a niekoho, kto bol v politike veľmi otvorený a ochotný ujať sa aj kontroverzných tém. Poslancovi Ficovi ste povedali, že sa môže obávať basy…

Povedal som mu, že tam patrí.

V poslednom čase od vás počuť umiernenejšie tóny. Bojíte sa, že možno pred voľbami odstrašíte nejakých voličov?

Nie. My máme pevnú voličskú základňu, ktorej veríme. Veríme našim voličom, že sa rozhodnú správne. Nemáme žiadne takéto obavy.

Minule ste boli v diskusii .týždňa spolu s kolegami z PS–ka aj Za Ľudí a padol tam výrok, že keby na ministerstvách bolo o 20 percent menej ľudí, tak by si to nikto nevšimol. Také niečo by sa dalo čakať od vás, ale vy ste to nepovedali. Zastávate tento názor?

Závisí od toho, aké ministerstvo, ale väčšinou áno. Ja som zase povedal, že si myslím, že štátom organizované sprostredkovanie práce by nemalo byť, a tých ľudí na úrade práce, ktorí dnes akože sprostredkúvajú prácu, by som poslal robiť niečo osožnejšie.

Vy osobne ste boli nielen v Bruseli, ale v období predtým, počas osemdesiatych rokov, aj v Nemecku, ale vrátili ste sa na Slovensko. Dnes sme v situácii, keď mnoho ľudí žije v zahraničí. Štatistiky sú nejasné, ale vieme, že tu ide o státisíce Slovákov. Vy ste za to, aby sa títo ľudia vrátili, no zatiaľ to je téma, akej sa ujalo množstvo strán, no nikto nebol schopný tento problém vyriešiť. Máte nejaký plán, ako prilákať Slovákov späť domov?

To riešenie znie veľmi jednoducho, ale je veľmi ťažké ho realizovať. Vrátia sa vtedy, keď tu bude vyššia životná úroveň, keď tu budú vedieť za tú istú prácu, čo na západe, zarobiť porovnateľné peniaze. Nemusí to byť presne toľko isto, ale musí sa to k tomu nejakým spôsobom blížiť. Nemôže to byť tak, že dnes zarábajú trojnásobok.

Zvýšiť životnú úroveň, to je beh na dlhú trať, ale dá sa to a v našom programe, ktorý má vyše tisícsto riešení, prakticky všetky smerujú k tomu, že bude vyššia životná úroveň. Ja som presvedčený, že keby bola odvážna, slušná pravicová vláda, ktorá by sa nebála reformovať, tak by sme sa výraznými krokmi približovali k priemeru životnej úrovne Európskej únie.

Takže vychádzate z toho, že Slovensko má potenciál možno v priebehu ďalších, možno dvadsiatich rokov zdvojnásobiť platy?

Takéto tvrdenia a záväzky sú veľmi nebezpečné, vychádzam z toho, že Slovensko má potenciál na silný rast, treba ho len využiť.

Veľká Británia prednedávnom opustila Európsku úniu. Vy ste boli v Bruseli, keď bol brexit horúcou témou. Ako to vnímate?

Britskí poslanci boli práve tí, ktorí zastávali zdravý rozum, ktorí chceli menej štátu, menej štátnych zásahov, menej daní. Mne je ľúto, že Veľká Británia odchádza, aj pre Slovensko to je škoda.

Na druhej strane, z pozície Britov to chápem. Im Európska únia zďaleka nedávala toľko, čo dáva Slovensku. Euro nikdy nechceli, Schengen nikdy nechceli, peniaze nedostávajú, ale naopak, platia. Ostáva spoločný trh, no keďže Británia omnoho viac importuje z Európskej únie ako naopak, tak Európska únia má v konečnom dôsledku väčší záujem na udržaní spoločného trhu.

Prítomnosť Británie by bola výhodou k väčšej racionalite a nadhľadu nad ideami typu európsky superštát a podobne, kde práve vás vnímame ako hráča, ktorý je výraznejšie profilovaný. Na druhej strane na Slovensku je momentálne silná politika, ktorá smeruje k tomu „naša identita, naša ideológia“. Medzi týmito tábormi na oboch stranách sa veľmi ťažko hľadá kompromis. Aký postoj má SaS?

My nie sme za superštát, my sme za konfederáciu národných, suverénnych štátov. Považujem preto za smiešne, a do istej miery aj nebezpečné, že v europarlamente boli zakázané vlajočky. To ťažko pomenovať. Takéto nariadenie považujem za slaboduché a myslím si, že europoslanci by mali dať najavo, čo si o tom myslia. Ja byť europoslancom, tak by som si tam tú vlajku jednoducho nechal a hotovo.

Keď sa na Slovensku bavíme o identitárnych záležitostiach, za posledné roky bolo veľa iniciatív v témach, ako sú potraty, Istanbulský dohovor a podobne. Postoje boli dosť vyhranené. SaS sa skôr stiahla z týchto tém. Nie je to pre verejnú debatu škoda? Vo vašich vyjadreniach bola istá racionalita, neideologický prístup...

Ďakujem pekne. Vaše vnímanie je správne. My máme síce v programe témy, ako sú registrované partnerstvá a dekriminalizácia marihuany, alebo odluku cirkvi od štátu. My to máme v našom programe odjakživa, ale vnímame, že Slovensko čelí väčším problémom, ako to, čo som práve menoval.

To sú napríklad témy ako prehnité súdnictvo, obrovská byrokracia, ešte väčšia korupcia. Preto sa v komunikácii, verbálnej i neverbálnej, bilbordy a podobne, zameriavame práve na ne.

My nie sme za superštát, my sme za konfederáciu národných, suverénnych štátov.

Tie menované témy však máme naďalej vo svojom programe. Napriek tomu by som nepovedal, že ja osobne alebo SaS nie sme liberáli v tom západoeurópskom ponímaní, to sú pre mňa socialisti.

My sme liberáli v tom, že po prvé chceme slobodu jednotlivca, či osobnú alebo ekonomickú, a po druhé prízvukujeme, že so slobodou ide aj zodpovednosť. A to je v podstate veľmi konzervatívny postoj. A preto ak mám definovať SaS alebo seba, tak hovorím, že my sme bojovníci za slobodu jednotlivca. No zároveň s primeranou, potrebnou zodpovednosťou. Zodpovednosťou najmä za svoj život.

V parlamente boli zákony upravujúce potraty, od striktného zákazu nejakých kategórií až po pomerne kompromisný návrh poslanca Krajčího z OĽaNO, ktorý však neprešiel o jeden hlas. Ten nič nezakazoval, len dával možnosti pomoci žene v takejto situácii, v lepšej informovanosti. Je to niečo, kde sa so SaS dá počítať v hľadaní kompromisu?

Nepoznám návrh pána Krajčího, nie som totiž poslancom NR SR.

Napríklad utajený pôrod.

Utajený pôrod úplne bez problémov podporíme. V zásade však nevidíme dôvod sa do toho montovať. To pravidlo, ktoré tu je, 12-týždňové, je arbitrárne nastavené. To je skrátka výsledkom dohody, rozhodnutia ľudí, nič, čo je dané na základe biologických zákonov. Považujeme ho však za zaužívané, funkčné, za taký rozumný kompromis, kde treba zvažovať jednak ochranu nenarodeného života a jednak slobodné rozhodnutie matky.

Do tých 12 týždňov my rýpať nechceme. Ak by došlo k zlepšeniu, napríklad umožniť lepšie, anonymne darovať, poskytnúť dieťa, ktoré si matka nemôže dovoliť, nevidím dôvod, aby sme boli proti.

Nie je trošku škoda, že chýba z vašej strany vstup do týchto tém, ktorý by možno pomohol, aby debaty neskončili na ideologickej rovine?

Áno, ale nemusíme vstupovať do každej debaty. Táto sa mi zdala úplne jalová, lebo to pravidlo tu máme desiatky rokov, ešte zo socializmu, tridsať, štyridsať rokov. Zároveň však počet potratov klesá. Tomu sa hovorí, že tu nie je Handlungsbedarf, tu nie je potreba konania.

Keď vezmeme tému Istanbulského dohovoru, na jednej strane sú bojovníci ako pán Kuffa, na druhej strane v septembri minulého roku rada KDH dala stanovisko, že nechcú ratifikovať Istanbulský dohovor, ale zároveň vyzvali štátne inštitúcie, aby opatrenia, ktoré Istanbulský dohovor vyžaduje, uviedli do praxe. Teda štýlom „spravme si svoj vlastný Istanbulský dohovor“. Kde by ste si vedeli predstaviť vstúpiť do takejto diskusie?

Tú výzvu, ktorú ste spomenuli, som úplne dobre nepochopil, lebo buď som za, alebo nie.

Popravde, veľmi nezarezonovala.

V každom prípade, ja som za Istanbulský dohovor. A to z jedného dôvodu, ktorý je pre mňa veľmi dôležitý, a to je ten, že Istanbulský dohovor sa jasne stavia proti násiliu na ženách. Teraz trošku odbočím: islam ako ideológiu vnímam v priamom rozpore s hodnotami, s ktorými žijeme, a s našou kultúrou.

so slobodou ide aj zodpovednosť. A to je v podstate veľmi konzervatívny postoj.

Islam robí rozdiely medzi ľuďmi. Muž je viac ako žena, môže ženu biť, jeho svedectvo je dvojnásobné. Veriaci je viac ako neveriaci, môže ho zabiť, ak neplatí daň pre neveriacich, a tak ďalej.

Istanbulský dohovor jasne hovorí, že násilie proti ženám chceme odsúdiť, a islam to vyslovene povoľuje. To je dobre, že to tam je tak vyhrotene, tak jasne postavené. Preto som za to, aby sme sa jasne prihlásili k Istanbulskému dohovoru, aby sme jasne povedali, že islam nie je kompatibilný s našou kultúrou.

Zároveň nie všetky veci, čo tam sú, sa mi pozdávajú, sú veci, s ktorými nesúhlasím, rodič jedna, rodič dva a taká príliš uvoľnená gender politika. Ja si nemyslím, že to pomôže ľudstvu. Ale ako som povedal, to jasné odmietnutie násilia na ženách je pre mňa dôležitejšie. Ako aj vymedzenie sa proti islamu, že ten islam nie je s nami kompatibilný a držme sa od neho bokom.

Nie je tá otázka islamu taká zradná v tom, že fakticky tu nie je toľko ľudí, ktorí by chceli dôjsť na Slovensko, či už z moslimských štátov alebo z iných? Nie je to skôr niečo, čím už strašil Fico alebo Kotleba, ale v istom zmysle je zbytočná to diskusia, lebo štát je v takom stave, že sem aj tak nikto nechce dôjsť?

To vôbec nie je pravda. Stačí spraviť dve-tri malé zmeny, napríklad Nemecko prestane vyplácať dávky v peniazoch a bude iba v naturáliách, to znamená poskytne utečencom bývanie, ošatenie a stravu, a už to bude viac-menej vyrovnané.

Ešte Dublin IV, to je tá pripravovaná reforma azylového systému, zavedie také niečo, že azyl bude poskytnutý len s podmienkou, ak niekto ostane v tej krajine desať rokov, a inak bude odňatý, ak odíde, tak budete vidieť, ako radikálne a strašne rýchlo sa tá situácia zmení. Tu sa musíme mať veľmi na pozore.

Témy ako imigrácia a islam, ktoré ste otvárali, veľmi ľahko skĺznu do populizmu. Vyprofilovalo sa na nich viacero strán. Ako v SaS vnímate hranicu medzi nadbiehaním voličom a hľadaním rozumného prístupu k problému?

Ja som vždy hovoril to, čo si myslím, bez ohľadu na straty. Róbert Fico často aj so správnym postojom povie úplnú hlúposť. Minule rozprával, že chce monitorovať moslimské komunity alebo každého moslima.

Ja som vždy hovoril to, čo si myslím, bez ohľadu na straty.

Človek sa môže len pousmiať nad toľkou hlúposťou. Nevidím dôvod komentovať každý výrok Roberta Fica. Pre mňa je dôležitý môj postoj a postoj strany. Hovoríme zásadné „nie“ masovej migrácii.

Nemáme žiadny problém, keď sem príde lekár z Ukrajiny s tromi deťmi a ženou, usídlia sa tu a chcú tu trvalo žiť podľa našich pravidiel. Tu nie je čo diskutovať, sú vítaní. No ak sem má prísť napríklad veľký počet moslimov, ktorí nám našimi demokratickými spôsobmi začnú nanucovať svoje nedemokratické móresy, ako sú mnohoženstvo alebo sobáše s maloletými dievčatami, tak sa proti tomu musíme jasne postaviť.  

Nemecko to nerobí, Nemecko to toleruje. Zatiaľ čo rodeného Nemca by za to strčili do basy, tak voči moslimom sa tvária, že treba byť tolerantný. Považujem to za kapitálnu chybu. Samozrejme, svoju krajinu si riadia sami. Koho si zvolili, toho majú, ale o to viac sa musíme mať na pozore. Nemecko nie je vzdialené tisíc svetelných rokov.

Povedali ste, že koho si Nemci zvolili, toho majú, niečo podobné platí aj o Slovensku?

Každý národ ma takú vládu, akú si zaslúži, že áno.

Keď vidíme možnosti, ako by mohla vyzerať budúca vláda, tak by ste tam boli napríklad aj vy s PS Spolu. Progresívne Slovensko by v mnohom zastávalo iné pozície, ako tie, čo máte vy. Posledná pravicová vláda nevydržala veľmi dlho. Nie je niekedy nutné pristúpiť na kompromis, aby sme sa nedostali do situácie, že budeme mať osem rokov vládu Róberta Fica?

Najprv sa chcem ohradiť voči ôsmim rokom. Posledné štyri roky to bolo vyslovene pre zradu Bugára a Procházku, ktorí sľúbili voličom, že nepôjdu so Smerom do vlády, a potom ich jednoducho oklamali. S týmto nemá SaS nič spoločné. Čo sa týka vašej otázky, či nie je lepšie urobiť kompromisy: my sme urobili kompromisy. Urobili sme významné kompromisy pri tvorbe koaličnej zmluvy a programového vyhlásenia vlády.

Ustúpili sme z registrovaných partnerstiev, z odluky cirkvi od štátu, z dekriminalizácie marihuany. Dokonca sme súhlasili – a to ma dnes veľmi mrzí – so zvýšením dane z pridanej hodnoty z 19 % na 20 %, aj keď pod podmienkou, že neskôr klesne, ale to Fico nakoniec zrušil.

Kompromisov sme urobili veľa, ale získal som pocit, že naši partneri si to vyložili ako slabosť.

Ustúpili sme z registrovaných partnerstiev, z odluky cirkvi od štátu, z dekriminalizácie marihuany.

Keď už raz podpíšete koaličnú zmluvu, tak končí fáza kompromisov a nastupuje fáza bezpodmienečného dodržiavania dohôd. Na a vtom došli Dzurinda s Miklošom a zrazu otočili.

Prvú pôžičku Grécku sme ešte spoločne odmietli, druhú sme zase mali spoločne prijať. Pol roka som im vravel, že za to hlasovať nebudem. Tlačili nás do toho, nepočúvali, čo im vravíme, porušili koaličnú zmluvu aj programové vyhlásenie vlády.  Keď sa to stane opäť, tak zase nebude dobre. Preto hovorím, že po voľbách bude pomerne krátka fáza vyjednávania, tam treba robiť kompromisy. Považujem za chybu dávať kategorické podmienky už pred vyjednávaním. Potom musí nastúpiť fáza bezpodmienečného dodržiavania dohôd.

Môžu sa vyskytnúť aj situácie, na ktoré nikto nemyslel. Čo potom?

My sme mali v koaličnej zmluve bod číslo 1: Všetky strany súhlasia s tým, čo je uvedené v programovom vyhlásení vlády. Bod číslo 2: Ak príde na stôl bod, ktorý nie je uvedený, ak na to nikto nemyslel, tak musia súhlasiť všetky štyri strany. To je pravidlo jasné ako facka.

To znamená, že prišiel druhý záchranný balík pre Grécko a my sme s tým nesúhlasili. Malo to byť zamietnuté. Lenže Dzurinda s Miklošom boli pokakaní až za ušami a tlačili ako zmyslov zbavení. Ponúkol som im kompromis, aby si to odsúhlasili s Ficom. Dzurinda hovorí: Nie, pán Sulík, vy za to budete hlasovať. No tak aj dopadol. Keď si pozriete, ako tie strany nakoniec dopadli, tak SDKÚ zanikla, KDH je mimo parlamentu, Most dezertoval k Ficovi, Mikloš na Ukrajinu, Radičová išla do Londýna, Dzurinda sa zašil v Bruseli. Tak dopadnú zradcovia a klamári, ktorí klamú svojim voličom.

Keď vidíme celkový vývoj politických strán, tak aj od vás odišla veľká skupina okolo pána Galka. Je to už dlhší čas dozadu a nechceme sa k tomu veľmi vracať, ale vnímate, že by to u vás malo navodiť nejaké zmeny?

Nie. Nevidím dôvod akokoľvek meniť naše stanovy, lebo tie riešia pravidlá pre takéto prípady. My máme v stanovách napísané, že o podstatných veciach rozhoduje kongres. Máme taký luxus, že na kongres môžeme pozvať všetkých členov a hlasovať v tajnej voľbe.

Preto keď si jedného dňa začal Ľubo Galko nárokovať pozíciu predsedu a začal spochybňovať moju pozíciu, tak som povedal: V poriadku, nech sa páči, ja odstúpim. Tým som vyvolal novú voľbu predsedu a on sa tam mohol postaviť a členovia ho mohli zvoliť. To sa mu nepáčilo a členovia veľkou väčšinou rozhodli, že ja mám byť nový predseda, a on a tá jeho skupinka na znak toho, že sa odmietajú podriadiť vôli veľkej väčšiny strany, sa nazvali demokratickým jadrom a neskôr vystúpili zo strany.

Ja ich konaniu nerozumiem, bolo to zbrklé, nerozvážne, ale v poriadku, kto chce kam, pomôžme mu tam. V každom prípade pracovná atmosféra v Liberálnom dome sa výrazne zlepšila. Je radosť sem chodiť a je radosť robiť túto kampaň. Po voľbách im ešte pošlem ďakovný list. To bol, samozrejme, vtip (smiech).

Naznačili ste, že liberáli v Európskej únii sú trochu iní ako liberáli na Slovensku. My kresťania to vnímame tak, že liberáli, ktorí presadzujú toleranciu, vedia byť niekedy dosť netolerantní. Cez rôzne štátne inštitúcie pretláčajú svoju víziu spoločnosti, ktorá v skutočnosti nie je spoločnosťou prijatá, neprebehla diskusia, v ktorej by sa vykryštalizovala. Ako keby sa to presadzovalo tlakom zvonka. Aký vidíte priestor presadzovať racionálnejší prístup?

To sa ukáže počas prípadných koaličných rokovaní, ale najprv nám voliči musia dať dôveru, musíme byť v parlamente, musí vzniknúť pravicová vláda a potom uvidíme, aký bude priestor na presadzovanie. My sme naozaj za slobodu jednotlivca a mne tiež vadí, že pod rúškom nejakého liberalizmu idú niekoho do niečoho nútiť. Nakoľko sa to len dá, nechajme ľudí robiť to, čo chcú.

Poviem jeden príklad, je to večný spor o zavretie obchodov v nedeľu. Robí sa to pod rúškom, že musíme chrániť predavačku z Tesca.

 mne tiež vadí, že pod rúškom nejakého liberalizmu idú niekoho do niečoho nútiť.

Pritom pumpárku, čašníčku, uvádzačku v kine chrániť nemusíme. To je všetkým ukradnuté. Po druhé, kradneme ľuďom slobodu. Kradneme majiteľovi obchodu slobodu mať otvorené v nedeľu, kradneme predavačke alebo aj bezdetnému predavačovi slobodu zarobiť si v nedeľu dvojnásobok, lebo tam je stopercentný príplatok, kradneme zákazníkom možnosť si v nedeľu nakúpiť.

Kradli by sme, lebo u nás to našťastie nie je uzákonené, uzákonené sú iba štátne sviatky. My, liberáli, my, bojovníci za slobodu, vravíme, nezakazujme nedeľný predaj, ale zároveň my nehovoríme, že ľudia musia chodiť nakupovať. Ani nehovoríme, že nesmú ísť do kostola alebo že sa musia nejako správať. My len hovoríme, že nech má každý slobodu, nech si každý robí, čo chce. Preto napríklad my máme aj dosť veľa kresťanov v našej strane, lebo oceňujú túto veľkú mieru tolerancie voči iným názorom, voči iným postojom. Ja si na tomto nechávam veľmi záležať.

Súčasnú spoločnosť na Slovensku vnímame ako veľmi polarizovanú. Vami spomínaný prístup by mal vytvárať zdravý stred...

Bojovať za slobodu jednotlivca. To nie je zďaleka iba nedeľný predaj. Je to napríklad aj povinná etika v škole, alebo vnucovanie rodič jedna, rodič dva. Jednoducho v oveľa väčšej miere by som nechal robiť ľudí, čo chcú. Keď sa pozriete na náš program, všetko, čo sa začína červeným, je slovo „Zrušíme“. Toto je našich sto bodov, ktoré chceme okamžite po voľbách zaviesť a 54 z nich je, že niečo zrušíme.

Keď zrušíte akúkoľvek reguláciu alebo povinnosť, tak zvyšujete slobodu jednotlivca a ľudia sa sami rozhodujú. My sme naozaj poctivá strana bojujúca za slobodu jednotlivca. Za slobodu ktoréhokoľvek jednotlivca. To znamená, že keď chce ísť veriaci kresťan do kostola neviemkoľkokrát za deň, tak ja som prvý, kto bude túto jeho slobodu obhajovať. Ja im to ani náhodou nechcem zakazovať. To však neznamená, že ja sa nechám nútiť  ísť tam spolu s ním.

SaS sa dlho definovala ako strana zdravého ekonomického rozumu...

Nepáči sa mi, že to hovoríte v minulom čase (smiech).

Politická ľavica, ale aj iné strany sa silnejšie ujali témy solidarity. Počuť to nielen od vyslovene ľavicových strán, ale aj od hnutia OĽaNO, od KDH a podobne. Od vás to počuť menej, aj keď máte solidaritu v názve. Myslíte si, že to je zanedbávaná téma alebo prejav populizmu na Slovensku? Taká spomienka na socializmus, že o každého sa postará štát?

Nepovažujem to za správne. Musíme byť solidárni s tými, ktorí v spoločnosti stroskotali, ktorí sú znevyhodnení, napríklad s postihnutými. Plne s tým súhlasím, ale dávajme si pozor, aby sme neodmeňovali za to, že niekto je chudobný.

Keď si politik napíše do programu, že postavíme dvadsaťtisíc bytov a pridelíme ich tým, ktorí nemajú peniaze, tak vlastne odmeňujeme niekoho za to, že je chudobný.

Bojovať za slobodu jednotlivca. To nie je zďaleka iba nedeľný predaj. Je to napríklad aj povinná etika v škole, alebo vnucovanie rodič jedna, rodič dva.

To považujem za veľkú chybu. Keď začneme tým, že byty, ktorých je vždy málo, začneme prideľovať tým, ktorí sú najchudobnejší, tak ich dáme rómskym rodinám, lebo tie sú spoľahlivo najchudobnejšie. Naša spoločnosť má skúsenosť s tým, ako sa to skončí. Toto je populizmus, presne tak, ako ste sa opýtali.

Máte lepší spôsob, ako pomôcť znevýhodneným bez toho, aby sme odmeňovali ľudí za zlé rozhodnutia?

Tak, že pomôžeme znevýhodneným. Presne si povieme, kto je znevýhodnený. Napríklad človek, ktorý je postihnutý, napríklad osamelá matka s tromi deťmi, z ktorej manžela sa vykľul alkoholik. Dobre, toto riešme. Ale neriešme len to, že nemá peniaze, ktovie, ako sa učil, ktovie, koľko robí, ktovie, koľko sa vo svojom živote snažil, a my mu teraz začneme strkať do rúk byt. To je morálny hazard.

V tomto rozhodne nie sme populisti. Uvedomujem si, že miestami strácame, lebo momentálne je v móde sľúbiť všetko všetkým. Auto za sto euro a obedy zadarmo a vlaky zadarmo, rekreačné poukazy zadarmo. Politici sa predháňajú v tom, kto viac sľúbi. Problém je v tom, že jedného dňa sa minú peniaze tých druhých, ktorí to majú celé platiť. To je dobrá odpoveď na záver.