Cesta k slušnej spoločnosti je morálka, dialóg a odbornosť (Inzercia)

 

Je jednou z desiatich najaktívnejších poslancov parlamentu za posledné volebné obdobie. Bývalá predsedníčka ľudskou-právneho výboru Anna Verešová kandiduje za KDH zo 17. miesta na kandidátke. Mama piatich detí a stará mama siedmich vnúčat. Dlhoročná pro-rodinná a pro-life aktivistka, odborníčka na sociálnu a rodinnú politiku.

Boli ste členkou strany OĽANO, len pár mesiacov dozadu ste prestúpili do KDH. Neľutujete tento krok, keď vidíte výsledky volebných prieskumov, podľa ktorých je KDH na hranici zvoliteľnosti do parlamentu, zatiaľ čo OĽANO ide hore? 

Tento krok vôbec neľutujem. Hnutiu OĽANO som spätne vďačná za možnosť vstupu do politiky. Ako poslankyňa som si svoju politickú prácu odvádzala dôsledne. Patrila som medzi prvú desiatku najaktívnejších poslancov, predložila som nové pro-rodinné návrhy, vypracovala som novú koncepciu rodinnej politiky. A podarilo sa mi, v tomto rozhádanom parlamente, spojiť poslancov pri hlasovaní o mnou predloženom uznesení o pomoci prenasledovaným pre vieru, ktoré podporilo až 145 poslancov. 

V KDH je to, čo som na hnutí OĽANO kritizovala, a to systémová práca v regiónoch a normálne stranícke štruktúry.

S tým istým nasadením, s ktorým som pracovala pre rodiny v teréne, pracujem aj teraz v politike.

Chýbal mi tiež väčší dôraz na konštruktívnu odbornú politiku pre ľudí, pre ktorú som do politiky šla. 

S kolegami z KDH v súčasnosti vedieme silnú kampaň v regiónoch, kandiduje za nás množstvo osobností, máme pripravený vynikajúci program. Navyše dnes viac než kedykoľvek predtým potrebujeme v budúcom parlamente jednu spoľahlivú, kultivovanú slušnú stranu, ktorá by zastala hlas kresťanov.

Prečo?

Dnes je veľa strán mixom konzervatívcov a liberálov, za zástupcov kresťanov sa hlásia aj neprijateľné strany ako Kotlebovci či Harabinova Vlasť. Jediná šanca na spoľahlivé zastupovanie kresťanov a konzervatívcov je KDH a ja verím, že na Slovensku stále existuje kritická masa voličov, ktorá o slušnú tvár kresťanskej demokracie stojí. Verím, že títo voliči vyjadria KDH dôveru. 

Roky ste sa venovali práci so ženami a rodinami v núdzi, venujete sa rodinnej politike. V čom vám táto skúsenosť pomohla v politike?

Radosti, ale aj ťažkosti rodín poznám veľmi dobre z osobnej i pracovnej skúsenosti. Veď mám už päť dospelých detí a teším sa zo siedmich vnúčat. A skoro dvadsať rokov som pracovala s rodinami v núdzi.

V neziskovej organizácii Áno pre život sme sa zamerali na pomoc tehotným ženám v krízovej životnej situácii a tiež pomoc matkám s deťmi, ktoré boli obeťami domáceho násilia.

Spomínam si na jeden príklad matky štyroch detí, ktorá zdedila po zomrelom manželovi veľké dlhy. Bol to ťažký prípad, ktorý sa s naším veľkým zaangažovaním skončil dobre, keďže táto žena pozbierala všetky sily a postavila sa na nohy.

Ochrana života znamená ochrana narodených i nenarodených.

Dnes sú už deti dospelé, mama pracuje už niekoľko rokov v chránenej dielni, pomáhajú si navzájom. Ochrana života znamená ochrana narodených i nenarodených. Toto je príbeh piatich zachránených životov. A takých príbehov máme v organizácii Áno pre život desiatky.

Sprevádzala som tiež mnoho tehotných žien v krízových situáciách. Mám skúsenosť, že oni chcú riešiť túto svoju situáciu umelým potratom často iba preto, že nemajú vo svojom okolí nikoho, kto by im pomohol.

Zažila som mnoho ráz, ako sa ich postoje menia. Najskôr z totálneho strachu a obáv chceli túto pre nich strašnú situáciu riešiť potratom. Keď sme im podali pomocnú ruku, prešli do uvažovania, že dajú dieťaťu život, ale využijú inštitút utajeného pôrodu, teda že dajú dieťa na adopciu. Postupne, ako v nich rástla sebadôvera a istota, že ich budeme sprevádzať, sa napokon prepracovali k tomu, že si dieťa nechali a doteraz sa oň starajú. 

 Viem teda, čo rodiny potrebujú, aby žili dôstojný život. S tým istým nasadením, s ktorým som pracovala pre rodiny v teréne, pracujem aj teraz v politike, teraz už formou predkladania  pro-rodinných a pro-sociálnych zákonov. Zároveň som počas obdobia v opozičných poslaneckých laviciach vytvorila novú ucelenú koncepciu rodinnej politiky. 

 

Čo sú dnes najväčšie výzvy pre slovenské rodiny, ktoré chcete riešiť?

Za najväčšiu výzvu pre Slovensko považujem demografickú krízu. Rodí sa málo detí a veľmi rýchlo nám starne obyvateľstvo. Štát musí odstraňovať bremená, ktoré rodinám znemožňujú rozvoj a dôstojný život. Najväčšími problémami sú nedostupné bývanie, nestabilita rodinných zväzkov, problém zladenia rodinného života s pracovnými povinnosťami a prehlbujúca sa chudoba viacdetných a neúplných rodín. 

Rodičia s deťmi by mali mať v prvom rade daňové zvýhodnenia a prístup k cenovo dostupnému bývaniu. Taktiež skrátené pracovné úväzky – robila som si taký osobný on-line prieskum, do ktorého sa zapojilo vyše tisíc respondentov. Z takmer každej odpovede zaznievala táto požiadavka.

Ako to chcete konkrétne urobiť? 

KDH chce podporiť vytváranie co-workingových centier, v ktorých by rodičia mohli pracovať v mieste svojho bydliska, respektíve v jeho blízkosti. Potrebné sú tiež dostupné služby ako škôlky, voľnočasové centrá, ale aj poradenské služby.

Obrovským problémom sú totiž rozbité vzťahy, jednak tie manželské, ale aj príbuzenské.

Rodičia s deťmi by mali mať v prvom rade daňové zvýhodnenia a prístup k cenovo dostupnému bývaniu.

Preto by sme chceli opätovne vybudovať sieť manželských poradní. A v neposlednom rade rodiny potrebujú pomoc pri opatrovaní svojich starých a chorých príbuzných.

V KDH máme odborníkov na tieto témy, máme konkrétne riešenia. Počas môjho pôsobenia v parlamente som pripravila viacero konkrétnych pro-rodinných a prosociálnych návrhov zákonov. Sme pripravení. 

Prišli ste s návrhom daňového bonusu na každé dieťa do osemnásteho roku života, ktorý by mal pomôcť rodinám a zároveň bol nástrojom na riešenie demografickej krízy. V čom konkrétne?

Ako som už povedala, obrovským problémom je demografická kríza, ktorú však táto posledná vláda vôbec neriešila. Všetky európske krajiny prijímajú opatrenia. Jedným z nich je aj aj zvýšenie daňového bonusu na deti.

V susedných krajinách majú nielen dvojnásobne vyšší daňový bonus ako u nás, ale samotný bonus rastie pri každom ďalšom dieťati. Viackrát som predniesla v parlamente tento návrh zákona.

Nakoniec sa ním inšpirovala vládna strana MOST, ktorá zvýšila výšku bonusu, ale iba pre deti do 6 rokov. To je v prvom rade diskriminačné, ale aj nespravodlivé. Veď s vekom detí výdavky narastajú. KDH má v úmysle presadiť rastúce daňové bonusy na deti až do výšky sto eur na dieťa pri viacdetných pracujúcich rodinách. 

KDH sa postavilo proti prijatiu Istanbulského dohovoru, ako inak si predstavujete posilniť ochranu týraných žien, ktoré trpia domácim násilím? 

Keďže medzi hlavné ciele tzv. Istanbulského dohovoru patrí boj proti a odstránenie násilia na ženách, venujem sa tejto medzinárodnej zmluve už od roku 2012. Vystupovala som vtedy na rôznych odborných fórach či stretnutiach na ministerstve.

Áno, prekážalo nám, organizáciám združených vo Fóre života, zbytočné zavádzanie termínu „gender“ v tejto zmluve, keďže tento pojem je len veľmi nejasne definovaný. Jednej skupine to vtedy štátni úradníci vysvetľovali ako rovnosť rodov, inej ako rovnosť mužov a žien.

Čo ste navrhovali? 

Vypustiť z tejto zmluvy túto nejednoznačnú terminológiu. Dostali sme odpoveď, že zmluvu nemožno prijať s výhradami. Boli sme zavádzaní a často aj zosmiešňovaní. Dokonca sa stalo, že naša organizácia Áno pre život bola spoločne so Spišskou katolíckou charitou vylúčená z grantového programu Nórskych fondov, hoci sa naše projekty umiestnili na prvých miestach.

KDH má v úmysle presadiť rastúce daňové bonusy na deti až do výšky sto eur na dieťa.

A to iba preto, že sme sa podpísali pod právnu analýzu Fóra pre verejné otázky, ktorá upozorňovala na tieto problémy Istanbulského dohovoru. 

Naša organizácia Áno pre život patrila medzi prvé organizácie poskytujúce obetiam domáceho násilia bezpečné bývanie a odbornú pomoc. Na poskytovanie pomoci nepotrebujeme prijať tento dohovor, ktorý polarizuje celú spoločnosť. Ako poslankyňa som sa často na dohovor dopytovala u exministerky Žitňanskej, ktorá mi povedala, že naša legislatíva je v podstate už teraz zharmonizovaná s kľúčovými požiadavkami Istanbulského dohovoru. 

Ako by sme teda mali týraným ženám pomôcť? 

Väčšmi ako dohovoru by sme sa teda mali venovať spoločnému postupu pri odstraňovaní násilia v našich rodinách. Konkrétne pomáhať, dôsledne dodržiavať legislatívu a robiť osvetu a prevenciu môžeme aj teraz.

Potrebujeme budovať predovšetkým istú spoločenskú citlivosť a kultúru, ktorá odmietne každé násilie v rodinách, násilie voči deťom, ženám, voči starým a chorým členom rodín. Spoločnosť, ktorá chápe, že domáce násilie nie je súkromným problémom, ale že je problémom spoločenským a ľudsko-právnym.

Totiž medzi základné ľudské práva a slobody patrí aj právo na život, právo na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a právo na slobodu pohybu a pobytu. Pri páchaní domáceho násilia sú porušované všetky tieto základné ľudské práva. A na tom musíme robiť spolu – štát, samosprávy, cirkvi, komunity. 

Ukázalo sa, že pro-life návrhy ochraňujúce nenarodené dieťa nemajú šancu v parlamente. Aké opatrenia (za ktoré by mohla hlasovať aj časť liberálnych politikov) by ste navrhli, aby pomohli pri znižovaní počtu potratov? 

Hneď od začiatku volebného obdobia som si uvedomila, že tento parlament a táto vládna koalícia nemá vôľu na zásadnú zmenu interrupčného zákona. Preto som sa vo svojej vlastnej legislatívnej práci zamerala na zákony podporujúce rodinu. Ak bude totiž rodina na prvom mieste v záujme zákonodarcov, rodičia sa nebudú báť prijať aj neplánované dieťa či viac detí.

Viaceré návrhy si nakoniec osvojila vládna koalícia a postupne ich predkladala – predĺžená doba materskej, zvýšenie rodičovského príspevku, zvýšenie materského, dvojnásobný daňový bonus, to sú len niektoré.

Veda je dnes na strane počatého dieťaťa. Musíme preto ďalej rokovať a debatovať na odbornej úrovni. 

Predložila som aj návrh na možnosť dobrovoľného poistného pre študentky pre prípad tehotenstva a predĺženia ochrannej lehoty pre tie ženy, ktoré otehotneli v krátkom čase po strate zamestnania. Práve v týchto nepredvídaných situáciách sa totiž mnohé ženy rozhodujú pre umelý potrat. Ak hovoríme, že je potrebné zachrániť čo i len jedno dieťa, týmito opatreniami sa to určite podarí.

Pri týchto opatreniach mi v rozprave vyjadrili podporu aj poslanci z iných strán. Žiaľ, koalícia nepodporovala návrhy opozičných poslancov. Verím, že v prípadnej budúcej vláde sa zhodneme na viacerých pro-rodinných návrhoch. Najťažšou však iste bude aj naďalej debata o zmene potratového zákona, to už viem teraz. Jeho zmena je však nutná. Je to komunistický zákon z roku 1957. Gynekológia a pôrodníctvo sa odvtedy pohli míľovými krokmi dopredu. V Európe už vieme operovať plod v maternici matky, čím sa rapídne znižujú negatívne následky poškodenia. Ultrazvuk ukončil polemiky o tom, či ide o ľudský život. Veda je dnes na strane počatého dieťaťa. Musíme preto ďalej rokovať a debatovať na odbornej úrovni. 

Podarilo sa vám presadiť rezolúciu o ochrane slobody náboženstva a pomoci prenasledovaným kresťanom, ktorú v parlamente podporilo až 145 poslancov. Ako sa vám podarilo presvedčiť toľko poslaneckých kolegov?

Prijatie rezolúcie bolo výsledkom vyše jedenapolročnej práce na čele ľudsko-právneho výboru. Okrem povinností, ktoré mi z tohto miesta vyplývali, chcela som pritiahnuť pozornosť poslancov aj k témam, ktoré sú inak prehliadané. Hlavnou z týchto tém bola otázka prenasledovania pre vieru, ktoré je v dnešnej dobe vo svete, žiaľ, bezprecedentné. Vatikanista John Allen na jednom mieste hovorí, že globálna vojna proti kresťanom je tým najstrašnejším príbehom zo začiatku 21. storočia, o ktorom nikto zatiaľ nepíše.

Kľúčové pre prijatie uznesenia bolo, že sme boli schopní návrh uznesenia do pléna predložiť spoločne ako výbor, nielen ja ako jednotlivý opozičný poslanec a predsedníčka. K tomuto rozhodnutiu výboru prispela práca odbornej komisie, ktorá poskytla vstupy pri tvorbe uznesenia a jeho dôvodovej správy. Pred samotným hlasovaním v pléne parlamentu sa k uzneseniu pozitívne vyjadrila aj Konferencia biskupov Slovenska a Ekumenická rada cirkví, to tiež zohralo významnú rolu.

Téma prenasledovaných kresťanov je pre mnohých vzdialená téma, ktorú nevnímajú ako urgentnú z pozície Slovenska. Prečo bola pre vás kľúčová? 

Je tu predovšetkým historický argument. V dejinách 20. storočia máme dva veľmi bolestné príklady prenasledovania pre vieru, židovskú otázku z druhej svetovej vojny, a tiež tvrdú represiu kresťanských cirkví počas štyroch dekád komunizmu.

Ak sa niekedy v malom podarilo pomôcť slovenským židom či kresťanom v týchto ťažkých časoch, často to bolo preto, lebo na to, čo sa tu dialo, upozornili zahraničné komunity či štáty.

v Iraku a v Sýrii za posledné desaťročie kvôli islamského extrémizmu vymizli kresťanské komunity, ktoré tam boli prítomné od čias Ježiša. 

Som presvedčená, že na základe tejto skúsenosti máme aj my dnes povinnosť upozorňovať na prenasledovanie pre vieru v rôznych oblastiach sveta. A toto prenasledovanie je naozaj bezprecedentné, napríklad v Iraku a v Sýrii za posledné desaťročie kvôli islamského extrémizmu vymizli kresťanské komunity, ktoré tam boli prítomné od čias Ježiša. 

Čo sa po prijatí tejto rezolúcie zmenilo?

Konkrétne kroky, ku ktorým vládu vyzývalo uznesenie, sa, žiaľ, nenaplnili, čo je zlyhaním na strane vládnej koalície. KDH vo vláde bude dbať, aby navrhované konkrétne riešenia boli uvedené do praxe. 

Kľúčové je však aj to, že sa nám podarilo dostať tému do verejného priestoru. Viacero strán má dnes túto tému vo svojom programe.

rozhovor s lekárom z ružinovskej pôrodnice bol medzi mojimi známymi vtedy azda najčítanejším článkom.

Pre KDH je to v zahraničnej politike vysoká priorita. A téma rezonovala pozitívne aj medzi ďalšími predstaviteľmi demokratickej opozície.

Po voľbách by presadenie našich požiadaviek malo byť samozrejmosťou. Ochranu náboženskej slobody v zahraničí budeme určite spájať aj s rešpektovaním náboženskej slobody u nás doma. Tým myslím ochranu výhrady vo svedomí.

Skúsenosti veriacich farmaceutov a gynekológov sú také, že sú čoraz viac pod tlakom. Myslím, že ste o tom písali aj na tomto portáli. Ten váš rozhovor s lekárom z ružinovskej pôrodnice bol medzi mojimi známymi vtedy azda najčítanejším článkom.

 Zdá sa, že viete so svojimi návrhmi osloviť politikov naprieč politickým spektrom. Dá sa meniť v našom rozhádanom parlamente stále silnejšia mentalita polarizácie? 

Mám už nejaké skúsenosti z práce v parlamente. Nie je zlé, že politici majú rôzne názory, postoje. Práve naopak, táto rozličnosť posúva spoločnosť dopredu. Zlé je však vnášanie nenávisti. Veľmi nedobrým smerovaním je stále eskalovanie populizmu politikov. Nehovoria o tom, čo by bolo spoločným dobrom pre všetkých, ale hovoria tak, aby sa ľuďom zapáčili.

To je veľmi zlá cesta. No a dôležitá je aj integrita, zhoda v slovách a v skutkoch politikov. Morálne správanie, politická kultúra – to sú zatiaľ dosť neznáme pojmy na našej politickej scéne. Predsa len verím, že politika je služba. Takýmto vnímaním sa postupne môže umenšovať aj mentalita polarizácie.

INZERCIA