Aj keď bezpochyby nehrozí „tretia svetová vojna“, následky ďalšej eskalácie by sa mohli stať problémom desaťročia.
Po likvidácii Kásima Sulejmáního v piatok 3. januára Irán hrozil odvetou. Nasledovalo vypovedanie jadrovej dohody, ktorá mala zabrániť Iránu nadobudnúť jadrové zbrane. V stredu 8. januára nadránom Irán zaútočil na dve americké základne v Iraku. Iránsky Ajatolláh Alí Chámeneí útok nazval „úderom do tváre Američanov“ a pohrozil útokom na Izrael. Blíži sa ďalšia vojna na Blízkom východe?
Smrť Sulejmáního, známeho ako „iránsky Rommel“, ktorý bol jednou z najvplyvnejších osôb na Blízkom východe, viedla v Iráne k ohnivým reakciám. Vo veľkých mestách Iránu sa státisíce obyvateľov zúčastňovali na režimom organizovaných zhromaždeniach, kde oslavovali Sulejmáního ako martýra. Aký podiel spoločnosti však v skutočnosti stojí za režimom, je otázne. Sulejmání bol jedným zo zodpovedných za smrť stoviek demonštrantov v predošlých týždňoch, ako aj za násilné potlačenie študentských protestov v roku 1999. Kritici iránskeho režimu taktiež podotýkajú, že odmietnutie zúčastniť sa na týchto podujatiach by mohlo mať pre dotyčných nebezpečné následky a mohli by sa stať terčom odvety režimu. Podľa Amnesty International Irán ročne popravuje stovky osôb, medzi nimi aj mladistvých.
Útok Iránu sa odohral v stredu nadránom, keď podľa irackých zdrojov 22 rakiet trafilo dve americké základne v Iraku. Letecká základňa Ain al-Asad sa stala cieľom 15, základňa v Erbile 7 rakiet. Počet obetí je zatiaľ nejasný. Podľa iránskej propagandy stratili Američania 80 vojakov. Či skutočne došlo k stratám na životoch, je zatiaľ nejasné.
Útok Iránu je útokom na nás všetkých. Nielen v teoretickej rovine, kde sa nás týka útok na našich spojencov, ale priamo a osobne.
Útok Iránu je útokom na nás všetkých. Nielen v teoretickej rovine, kde sa nás týka útok na našich spojencov, ale priamo a osobne.
Na základniach, ktoré sa stali terčom útoku, sú nielen americké, ale aj európske jednotky. Podľa zatiaľ dostupných informácií boli ohrozené aj dánske, nórske, poľské a nemecké jednotky na základni. V Iraku sa nachádzajú aj slovenskí vojaci.
Vo Washingtone už pred niekoľkými dňami hrozili masívnou odvetou na nové útoky Iránu. Zabitie Sulejmáního je vysvetľované ako preventívny úder po tom, čo proiránske skupiny zaútočili na americkú ambasádu v Bagdade. Ak Američania odpovedia na posledný útok silou, hrozí nová vojna s Iránom, ak sa vyhnú vojenskej odpovedi, hrozí strata dôveryhodnosti a možno dokonca ďalšie iránske provokácie.
Eskalácia posledných dní ohrozuje mier a stabilitu v už beztak krehkom regióne. Porážka Islamského štátu, jeden z najvýznamnejších úspechov posledných rokov, je v ohrození. Islamský štát bol porazený širokou alianciou západných a lokálnych síl, najmä kurdskými a šiitskými jednotkami.
Irán využil príležitosť posledných rokov a v tieni boja proti Islamskému štátu rozšíril svoj vplyv v regióne. Proiránske milície sa stali kľúčovými opornými bodmi vlád v Damašku a Bagdade, ktoré dlhodobo utláčajú sunnitskú časť svojho obyvateľstva.
Eskalácia posledných dní ohrozuje mier a stabilitu v už beztak krehkom regióne.
Spolu so sociálnymi problémami a náboženskou radikalizáciou útlak sunnitov viedol k ich povstaniu a vzostupu Islamského štátu. Islamský štát sa za utláčanie sunnitov kruto pomstil a prenasledoval nielen kresťanov a jezidov, ale aj šiitských moslimov.
Hrozba vzostupu sunnitského kalifátu zmobilizovala nielen umiernených moslimov a Západ, ale aj Irán. Víťazstvo nad Islamským štátom bolo zásluhou nielen Kurdov a západnej pomoci, ale aj iránskeho nasadenia.
S konfliktom USA a Iránu hrozí návrat džihádistov. Jeden z prominentných odborníkov na islamizmus Maajid Nawaz v roku 2018 varoval pred hrozbou návratu Al-Káidy, ktorá využila chaos posledných rokov, aby sa infiltrovala do spoločnosti Blízkeho východu. Podobne ako z Al-Káidy v Sýrii a Iraku vznikol Islamský štát, hrozí vznik nových teroristických skupín, ktoré budú pokračovať v boji za „kalifát“.
Pre Európanov je kľúčovým záujmom zabrániť vojne s Iránom, ktorá by pre Blízky východ mala devastačné následky.
Pre Európanov je kľúčovým záujmom zabrániť vojne s Iránom, ktorá by pre Blízky východ mala devastačné následky.
Európa by trpela nielen humanitárnou katastrofou, ktorá by spustila novú vlnu utečencov, ale aj ekonomickými následkami. Ceny ropy stúpli na najvyššiu úroveň od krízy v Perzskom zálive v lete minulého roka.
Kľúčovým záujmom Európy je nedopustiť nukleárne ozbrojenie Iránu, ktoré by mohlo viesť k novému jadrovému zbrojeniu na Blízkom východe. Nasledovať by mohli Turecko a Saudská Arábia, s potenciálne katastrofálnymi následkami. Neschopnosť Európanov presadiť svoje záujmy je zapríčinená európskou neochotou investovať do obrany, ale aj chýbajúcou strategickou víziou.
Aj keď nikto nechce vojnu, nie je jasné, či sa jej podarí zabrániť. Spád udalostí môže viesť do eskalácie, ktorú si nikto neželal. Je najvyšší čas, aby sa zúčastnení vrátili k rokovaciemu stolu a vyhli sa novému konfliktu. Aj keď bezpochyby nehrozí „tretia svetová vojna“, následky ďalšej eskalácie by sa mohli stať problémom desaťročia.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.