Rodina

Závislosť je choroba celej rodiny

Foto: archív J.B.

Prečo je Slovensko na popredných priečkach v spotrebe alkoholu na hlavu? Má budúcnosť vzťah s partnerom, v ktorého pôvodnej rodine sa vyskytla závislosť? Prečo sa rodina alkoholika môže stať spoluzávislá? Aj na tieto otázky sme hľadali odpovede s Jozefom Brenkusom z neziskovej organizácie Život bez závislosti.

K tejto činnosti ho priviedla práca s mládežou, problémy vo vlastnej rodine, ale aj aktívna práca so závislými a ľuďmi žijúcimi v závislom prostredí. Dnes sa usiluje prerušiť cyklus závislosti v rodinách a venuje sa prevencii a akreditovanému vzdelávaniu.

Máme ako Slováci problém s alkoholom?

Alkoholizmus je v našich dejinách známym škodlivým fenoménom. Potvrdzuje to aj úsilie riešiť ho prostredníctvom spolkov miernosti (striezlivosti) od polovice 19. storočia. Jeho prítomnosť však stále pretrváva a je výzvou pre každú novú generáciu.

Podľa Ľubomíra Okruhlicu z Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave v súčasnosti v prepočte na počet obyvateľov každý Slovák nad pätnásť rokov vypije za rok viac ako trinásť litrov čistého alkoholu. Slovensko je podľa štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie v rámci spotreby alkoholu na dospelého človeka na devätnástom mieste v celosvetovom rebríčku.

Východniari sú vraj na Slovensku nepísanou jednotkou v pití alkoholu. Je to naozaj tak? Dá sa pitie alkoholu nejako definovať regionálne?

Alkohol je na celom Slovensku najrozšírenejšia a zároveň spoločensky tolerovaná droga. Kým v niektorých regiónoch prevláda konzumácia piva, inde je to konzumácia vína či tvrdého alkoholu. Podľa mojich pozorovaní sa na východnom Slovensku konzumuje viac tvrdého alkoholu, často doma páleného.

Počas koronakrízy údajne stúpla spotreba alkoholu. Evidovali ste ju aj vy v praxi?

Áno, pozorovali sme to aj cez zvýšený počet recidív u ľudí, ktorým pomáhame v rámci poradenstva. 

Alkohol je na Slovensku bežnou súčasťou života. Až takou, že keď nepijete, stanete sa terčom posmeškov dokonca aj medzi vzdelanými kamarátmi…

Súhlasím. Abstinenti sú v našom prostredí vnímaní ako cudzorodý prvok. 

Neraz som počula, ako sa v rodine povzbudzujú malé deti pri prípitkoch, nech si do pohárika namočia aspoň prštek…

To je veľmi zlé. Považujem za nebezpečné, že drvivá väčšina slovenských rodín nemá stanovené pravidlá na konzumáciu alkoholu. Prieskumy ukazujú, že už dvanásťroční sa dostávajú k alkoholu a prvé kontakty s alkoholom majú neraz aj deti mladšie ako sedem rokov.

Nemôžeme považovať za akceptovateľné, že je to rodina, ktorá ako prvá ponúka dieťaťu alkohol. Každý kontakt s návykovou látkou do pätnásteho roku života niekoľkonásobne zvyšuje nebezpečenstvo závislosti. Určite nedovoľme nikomu, aby ponúkal našim deťom chutnať alkohol.

Bol som zhrozený, keď som sa dozvedel, že sa také veci dejú. Aj preto sa naša organizácia venuje prevencii. Rodiny, najmä tie mladé, vediem k tomu, aby sa dohodli, ako budú vo svojej rodine pristupovať k alkoholu a ako budú riešiť výchovu detí.

Čo najčastejšie spúšťa závislosť?

Spúšťačmi sú veci, ktoré vedú do vnútorného napätia a stresu. Môže to byť čokoľvek, ale pre abstinujúcich sú to najmä veci, ktoré súvisia so závislým obdobím ich života. Spúšťačom sú aj neriešené problémy – najmä vzťahové. Riešenie problémov alkoholom totiž nič nevyrieši, naopak, život veľmi komplikuje. 

Čo pomôže, keď sa človek dostane do procesu recidívy, narazí na spúšťač a začne premýšľať nad siahnutím po alkohole alebo inej droge?

Potrebné je, aby človek spoznal svoje spúšťače a situácie, ktoré ho robia zraniteľným. Keď sa uzdravujúci sa človek dostáva do procesu recidívy, je dôležité, aby mal k dispozícii podporný systém, ktorý tvoria jeho blízki ľudia – členovia rodiny, nekrčmoví priatelia a kolegovia v práci. Radíme nájsť si „spriaznené duše“, ktoré dokážu povedať, že sa s ním znova niečo deje a správa sa podobne ako počas pitia.

Vynikajúcou zásadou je pravidlo: „Vymeň fľašu či inú drogu za telefón.“ Ak sa závislý dostane do situácie, v ktorej pomýšľa na pitie, potrebuje o tom hovoriť. V rámci rozhovoru s niekým z podporného systému zistí, že títo ľudia ocenia jeho rozhodnutie zavolať a umožnia mu uvedomiť si, že opätovná opitosť by bola veľmi hlúpym nápadom.

Ďalšou osvedčenou metódou je koncept zúčtovateľnosti. Závislý by mal v počiatočnom období svojej abstinencie každý týždeň zavolať človekovi, s ktorým sa dohodol, a porozprávať mu, ako sa má a ako zvláda/nezvláda svoju abstinenciu. Ak by o sebe nerozprával, tento priateľ má právo vystaviť ho otázkam. 

Ako docieliť, aby človek, ktorý sa opíja, uznal, že je závislý?

Každý závislý má v sebe rozvinuté popieranie. Mnohí sú skutočne presvedčení, že to s nimi nie je také, ako im to hovoria ostatní okolo nich. Ďalším problémom je rozvinutý sebaklam. Keď sú konfrontovaní s existenciou problému, tak ho minimalizujú a racionalizujú, aby nemuseli pripustiť, že je to až také zlé. Veď to boli len narodeniny… Ja som už mal dlhé obdobie, keď som nepil, čiže to nemôže byť až také zlé… 

Pre popieranie a sebaklam nechcú poctivo vyhodnotiť svoju situáciu a špirála smeruje nadol, až kým nezničia všetko okolo seba. Na prekonanie popierania a sebaklamu využívame aj krízové intervencie, ktorých cieľom je podnietiť k potrebe liečby.

Zoberme si situáciu, že muž alkoholik popiera, že potrebuje so závislosťou niečo robiť. O tom, aby išiel s manželkou napríklad po pomoc a radu za vami do neziskovej organizácie Život bez závislostí, nechce ani počuť. Môže za vami prísť po radu aj jeho manželka samotná, bez neho?

V drvivej väčšine nás kontaktujú rodinní príslušníci, spravidla manželky. Po vyjasnení ich situácie im navrhneme, aby úprimne povedali svojmu partnerovi, že už nevládzu a že vyhľadali pomoc, lebo vidia, že časom tieto situácie už neustoja. Partnerovi úprimne povedia, že by boli rady, keby s nimi išiel na osobné stretnutie do našej neziskovej organizácie. Úprimnosť a otvorenosť býva počas týchto rozhovorov veľmi odzbrojujúca.

Čo ak závislého manžel/ka nepresvedčí a nechce prísť na miesto pomoci? 

Inštruujeme partnera/partnerku, že správanie jeho/jej manžela/manželky sa nemení aj preto, lebo on/ona takéto správanie partnerovi umožňuje. Umožňovanie je vlastne krytie závislého či už pred zamestnávateľom alebo rodinou. Partner pristane na to, že bude klamať, a nepovie skutočný dôvod, prečo manžel/ka nepríde do práce alebo neprídu na narodeninovú oslavu. Upozorníme ju/ho, že situácii nepomáha ani to, že preberá zodpovednosť za veci, ktoré by mal bežne robiť závislý.

Hovoríme s nimi, že je nevyhnutné, aby prestali s umožňovaním a dokázali povedať závislému: „Nebudem ťa podporovať v tvojej sebadeštrukcii.“ Pomáhame im pochopiť, že je nevyhnutné, aby sa naučili povedať: „Odteraz nečakaj, že…“ „Ak sa rozhodneš ísť na liečenie, tak ťa podporíme, ako len budeme môcť, ale od dnešného dňa prestávame s umožňovaním tvojho doterajšieho života.“ Ak to dokážu, čosi sa udeje.

Závislý sa začne otvárať smerom k liečbe alebo pokračuje v starom spôsobe, ale už bez účasti partnera či rodiny. Klamať bude musieť zrazu sám a zníži sa demoralizácia detí, ktoré dobre vedia, prečo sa nešlo na oslavu, na ktorú sa tešili. A na oslavu pôjdu bez opilca. 

Ako je to so spoluzávislými osobami?

Počas dlhodobého vzťahu so závislým človekom sa rodinní príslušníci, najmä partner, dostanú do sociálnej izolácie a začnú zanedbávať vlastné potreby a záľuby. Život sa začne krútiť okolo závislého a jeho excesov. Napokon to dospeje do stavu, že všetko sa krúti okolo neho a jeho nepredvídateľného správania.

Triezvy člen rodiny sa stáva závislým od alkoholika, či inak závislého človeka. Tento stav nazývame spoluzávislosťou a taktiež si vyžaduje liečbu. Žiaľ, zatiaľ nemáme na túto chorobu medicínsku diagnózu, a preto ani systematickú primeranú liečbu.

Spoluzávislosť zatiaľ nebola definovaná a uznaná ako choroba, rieši sa v rámci iných psychosomatických diagnóz. A zatiaľ čo sa závislý tri mesiace lieči v liečebni so všetkým zabezpečením, spoluzávislý partner musí ťahať celú domácnosť a ostáva zaťažený hromadou vecí. Aj preto vznikli svojpomocné skupiny Al-Anon pre rodinných príslušníkov a priateľov závislých alkoholikov.

blank
Foto: Pixabay

Čo má urobiť žena matka, ak chce odísť od muža alkoholika kvôli deťom, no nemá na to financie? Má strach, že ju bude prenasledovať aj tam, kam odíde.

Mala by postupovať uvážlivo. Spontánne odchody skončia ponižujúcim návratom k alkoholikovi, posilnia jeho dominanciu a jej situáciu iba zhoršujú. Stane sa objektom ešte väčšieho útlaku a ponižovania. Prv než sa rozhodne k takémuto činu, by mala vyhľadať odbornú pomoc, poradenstvo.

Poskytujú ju najmä krízové centrá, poradne a linky pomoci pre týrané ženy. Čiže najprv je potrebné zvážiť možnosti a poradiť sa. Ak nenájdu vo svojom okolí krízové centrum alebo poradňu, môžu nám zatelefonovať na naše kontaktné telefónne číslo na našej webovej stránke https://www.zivotbezzavislosti.sk/.  

Sú dospelé deti alkoholikov viac pripravené na život?

Nie sú. Nesú so sebou choré vzorce správania a často nemajú vyvinutý zmysel pre to, čo je správne. Nekriticky považujú za správne to, čo zažili, a nemajú zručnosti potrebné na zdravý spôsob života. Majú veľa nášľapných mín. Hovorí o nich aj psychoterapeut Heinz-Peter Röhr vo svojej knihe Podmínované detstvo.

Poukazuje na skutočnosť, že odpozorované vzorce správania sú v nás hlboko zakorenené, ale aj na to, ako je možné ich meniť. Významnú rolu pri prekonávaní zranení zo života v závislej rodine zohrávajú svojpomocné skupiny DDA (Dospelé deti alkoholikov). Pre DDA je okrem svojpomoci významná a často nevyhnutná aj odborná poradenská pomoc. 

Čo má robiť dievča alebo chlapec, ktorý chodí s dospelým dieťaťom alkoholika? Má z takéhoto vzťahu radšej vycúvať?

Život v závislej rodine človeka poznačí, ale to neznamená, že ho diskvalifikuje pre život, pre manželstvo. A kto z nás sa cíti natoľko dokonalý, že by nepotreboval zaoberať sa rozvojom silných stránok či riešením tých slabých? Dospelé dieťa alkoholika potrebuje byť ochotné vidieť svoj stav a riešiť ho. Ak to odmieta, je potrebné úprimne a otvorene o tom hovoriť a v prípade neochoty riešiť dôsledky vyrastania v rodine alkoholika takýto vzťah aj ukončiť. Radšej rozchod, ako rozvod.

Treba myslieť na to, že raz na tom môžu byť účastné aj ich deti, ktoré budú vyrastať v nepriaznivom prostredí. Počas chodenia partner vidí, ako sa správa dospelé dieťa alkoholika. Vidí, že partner si v domácom prostredí neosvojil zručnosť komunikovať, hľadať riešenia, vnímať konštruktívne kompromisy.

Ak viem, že môj chlapec vyrastal v takomto prostredí a opakovane sa u neho prejavujú rušivé veci, je dobré siahnuť aj po knihe Dospelé deti alkoholikov a navrhnúť spoločné čítanie tejto knihy. Ak partner vidí ochotu identifikovať problém, hľadať riešenia a ochotu vyhľadať odbornú pomoc, tak vie, že našiel vzácneho človeka.

Keď prekoná svoje problémy dospelého dieťaťa alkoholika, stane sa veľmi obohacujúcim partnerom. Do takéhoto vzťahu môže ísť človek iba s vedomím, že jeho priateľ/priateľka rieši dôsledky svojho detstva a obaja naozaj riešia veci vo vzťahu. Inak je rozumnejšie zo vzťahu odísť.

Venujete sa prevencii detí na školách. Dostanete sa tam aj bližšie k deťom? Zdôveria sa vám? Čím žijú?

Áno. Zdôveria sa jednak na samotných stretnutiach, pretože medzi naše skupinové pravidlá patrí aj zásada „čo sa tu povie, tu aj zostane“. A keďže s rovnakou skupinou detí pracujeme tri roky – od druhého do štvrtého ročníka –, vytvárame si s deťmi vzťahy, ktoré presahujú rámec školy.

Čo potom, keď sa vám dieťa zdôverí?

Snažíme sa, aby si deti uvedomili, že to, o čom hovoria, je reálna súčasť ich života. Keďže nám rozprávajú o pijúcich rodičoch a príbuzných, o starších spolužiakoch, používame takéto situácie ako ilustráciu, že každý sa dostane do kontaktu s alkoholom či návykovými látkami.

Rozprávame sa, aké je nebezpečné, keď niekto ponúka alkohol deťom. Snažíme sa nedehonestovať rodičov, ale poukázať na to, že keď ich rodičia boli malí, pravdepodobne nemali možnosť dozvedieť sa o škodlivosti alkoholu a drog. Snažíme sa deti podporovať v ich rozhodovaní sa pre abstinenciu. V tejto súvislosti riešime aj tlak rovesníkov.

Dieťa v rodine so závislým neraz túži zachraňovať rodinu z tejto situácie… Čo s tým môže urobiť dieťa, ktoré je v takejto situácii bezmocné?

Som presvedčený, že dieťa potrebuje vedieť, ako vyhľadať pomoc a že pomoc jestvuje. Preto sa jedna z našich prevenčných tém volá Dôveryhodní a nedôveryhodní ľudia. V rámci zážitkových aktivít zisťujeme, ako vyzerá dôveryhodný človek, a pýtame sa ich, kto v ich prostredí má takéto vlastnosti. Neraz je to babka alebo dedko, učiteľ a dokonca vnímavá teta suseda.

Keď ide o staršie deti, je dobré, keď pochopia koncept umožňovania závislosti. Naša spoločnosť podporuje závislosť. Deti z rodín, v ktorých sa vyskytuje závislosť, si myslia, že to už tak musí byť a tak to aj zostane. Potrebujú vedieť, že je možné oddeliť sa od takéhoto správania a nepodporovať nikoho v takomto štýle života. Potrebujú vedieť, že správna cesta je podpora liečby a doliečovania.

Musia vedieť, že sa majú starať o seba a aktívne vyhľadať pomoc. Pre deti je veľmi dôležité, aby rozvíjali svoje talenty a zručnosti aj mimo školy. Významnú rolu zohrávajú neziskovky a cirkvi. Staršie deti a mladých dospelých oboznamujeme aj s konceptom svojpomoci. Informujeme ich o svojpomocných skupinách Al-Anon (pre rodinných príslušníkov a priateľov alkoholikov) a DDA (skupiny pre dospelé deti alkoholikov). 

Chaty s kamošmi, ožran-párty, piatkové záťahy… Alkohol je silnou súčasťou životného štýlu mladých ľudí. Ako má mladý človek ustáť tlak rovesníkov?

Rodičia si musia uvedomiť, že ak v tejto pro-alkoholovej spoločnosti niečo neurobia, je veľká šanca, že ich deti budú ohrozené. V rámci programu prevencie máme aj témy Tlak rovesníkov a tému Si jedinečný. Zážitkovým spôsobom utvrdzujeme v deťoch ich jedinečnosť. Pomáhame im objavovať svoje talenty. Keď to nevedia, spolužiaci im hovoria, v čom sú dobrí a šikovní. Posilňujeme ich potenciál. A potom sa rozprávame o tom, že je tu niečo, čo ich potenciál dokáže zničiť. Závislosť.

Zdôrazňujeme, že je potrebné dávať si na ceste životom pozor, lebo na ich ceste bude veľa „nášľapných mín“, ktoré môžu zničiť ich sny. Motivujeme ich hľadať cieľ, objavovať zmysel života a udržať si smerovanie. Súčasťou prevencie je aj nácvik, ako povedať nie aktivitám smerujúcim k závislosti. Pokiaľ ich odmietnutie nežiaduceho správania nie je rešpektované, učíme ich, ako sa dá odísť z takejto situácie.

Nebezpečenstvom odmietnutia je šikana. Učíme sa s deťmi pomenovať ju a zaujať k nej správny postoj. Nadväzujeme na tému dôveryhodných a nedôveryhodných ľudí, pretože je nevyhnutné, aby sa mohli na niekoho v tejto situácii obrátiť.

Ako môže pomôcť obyčajný priateľ rodine zasiahnutej alkoholom?

Keď niekomu záleží na rodine závislej od alkoholu, mal by najskôr zistiť, ako môže skutočne pomôcť. V úsilí pomôcť skôr ublížime. Mali by sme sa najprv zamerať na pomoc spoluzávislému členovi rodiny. Keďže Al-Anon je svojpomocnou skupinou nielen pre rodinu spoluzávislých, ale aj pre priateľov, odporúčal by som vyhľadať vo svojom okolí takúto skupinu a tam sa dozvedieť, čo pomáha a čo nie.

Ako viem, že pijem s mierou? Ako si určiť hranicu a kde už spozornieť?

S mierou pijem vtedy, keď dokážem nepiť v nevhodnej situácii a keď dokážem piť alkohol v primeranom množstve a nedostať sa do stavu opitosti. Pri prekročení týchto hraníc potrebujem spozornieť a zamyslieť sa nad dôvodmi, ktoré ma k tomu vedú.

Môj nastávajúci si rád vypije. Mám byť na pozore?

Manželstvo nie je experiment, z ktorého sa dá ujsť. Deti si zaslúžia žiť v harmonickom, podnetnom prostredí. Človek, ktorý si rád vypije, potrebuje riešiť svoju neresť, a ak je to potrebné, ísť sa aj liečiť. Ak to nie je ochotný robiť teraz, nebude to ochotný urobiť ani neskôr. Takže jestvuje aj iná voľba – do takéhoto vzťahu nevstupovať.

blank
Foto: Pixabay

Ak je niekto závislý a má túžbu skoncovať so závislosťou, aké prvé kroky by mal urobiť? Na koho sa obrátiť? Na vás? Na psychiatrov?

Výborná otázka. Túžba skončiť so závislosťou je základným predpokladom pre úspešnú liečbu. Liečba závislostí patrí do odbornej pôsobnosti psychiatrov, ide však o interdisciplinárnu záležitosť. Keďže zdravie človeka je bio-psycho-sociálno-spirituálna záležitosť, vyžaduje si interdisciplinárny prístup.

Na úspešnej liečbe sa podieľajú lekári, psychológovia, ale aj sociálni či duchovní poradcovia. Významnú rolu pri uzdravovaní sa zo závislostí zohrávajú aj svojpomocné skupiny pre závislých a ich rodinných príslušníkov. U nás sú to na jednej strane skupiny pre závislých, napríklad Anonymní alkoholici (AA), Anonymní narkomani (NA), Anonymní gambleri (GA), ale aj abstinenčné kluby (A-kluby) a na druhej strane svojpomocné skupiny pre rodinných príslušníkov závislých, napríklad Al-Anon, ale aj skupiny pre dospelé deti alkoholikov (DDA) a ľudí, ktorí vyrastali v dysfunkčných vzťahoch. 

Čo v prípade, ak sú už deti dospelé a nežijú už s rodičmi, no stále trpia s mamou/otcom, ktorá/ktorý má na krku alkoholika? Dá sa im pomôcť?

Áno. Potrebujú pomôcť svojmu rodičovi nealkoholikovi pozrieť sa na situáciu z nového zorného uhla a povzbudiť ho/ju, aby dbali aj o seba, o svoje zdravie. A najmä aby pre to niečo aktívne robili – pre seba aj pre alkoholika.

Je veľa detí, ktoré sa cítia bezmocné, lebo žijú s alkoholikom. Ako si môžu poradiť?

Potrebujú vyhľadať pomoc, poradenstvo. Zistiť, kedy je pomoc prospešná a kedy škodí. Veľkú časť poradenstva našej neziskovej organizácie pokrýva práve túto oblasť. Pomáhame ľuďom vidieť svoj život z novej perspektívy a uvedomiť si, že jestvujú riešenia ich situácie. Deti vyrastajúce v tomto prostredí ich často nevidia, myslia si, že jestvuje iba jediné, dožiť v tomto prostredí.

Dá sa meniť zmýšľanie spoločnosti vzhľadom na pitie alkoholu? 

Áno. Potrebujeme znížiť propagovanie pro-alkoholovej kultúry v médiách a kriticky prehodnotiť prístup k alkoholu v rodinách. Deti potrebujú vzory, predovšetkým u svojich otcov a matiek, ktorí od narodenia bezprostredne formujú postoje svojich deti. Významnú rolu však zohrávajú aj učitelia a ľudia, ktorí pracujú s deťmi a mládežou. 

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

V boji proti úzkosti pomáha, ak deti zameriame na prítomnosť

Veronika Rendeková

Novorodenca v rodine môže niektoré z detí vnímať ako „votrelca“, hovorí psychologička

Lucie Kotková

Ako hovoriť s deťmi o vojne?

Andrea De Angelis

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies