V utorok vo večerných hodinách začal horieť sklad v bejrútskom prístave, krátko nato celým mestom otriasol výbuch. V sklade vybuchlo vyše dvetisíc ton chemikálií, o život prišli desiatky ľudí. O strechu nad hlavou prišlo vyše dvestotisíc ľudí a Libanonu hrozí humanitárna katastrofa.
Počty obetí sú zatiaľ nejasné, no s istotou sa dá povedať, že počet zranených dosiahol niekoľko tisícok, zomrelo okolo stovky ľudí. Momentálne sa hovorí o štyroch tisíckach zranených, no konečné počty môžu byť omnoho vyššie, súčasnú situáciu komplikuje nielen obrovský rozmer výbuchu, ale aj jeho následky. Tlaková vlna zničila tri nemocnice v okolí, ďalšie dve boli poškodené. Medzi mŕtvymi a ranenými je aj zdravotnícky personál, takže ťažko zasiahnutý zdravotnícky systém nebol schopný rýchlo reagovať na obrovský počet obetí. Hasičský zbor stratil 10 členov. Ďalšie obete by sa mohli nachádzať v troskách zničených budov.
Výbuch sa udial v prístave na severe mesta, kde sa nachádza aj množstvo skladov. Príčina požiaru zatiaľ nie je známa, no v lokalite boli skladované mnohé chemikálie aj fosílne palivá.
V sklade, ktorý napokon vybuchol, bolo posledných šesť rokov uložených asi 2750 ton dusičnanu amónneho, ktorý bol zhabaný po poruche lode na ceste do Mozambiku v roku 2014. Dusičnan amónny sa využíva nielen ako hnojivo, ale aj ako výbušnina. Aj keď sám nie je ľahko vznetlivý, v kombinácii s palivom sa stáva veľmi účinnou výbušninou, ktorá sa používa v stavebníctve, no aj pri teroristických útokoch.
Napriek opakovaným výzvam colníkov, ktorí upozorňovali na nebezpečenstvo skladovania obrovského množstva výbušniny v nevhodných podmienkach v blízkosti obývaných štvrtí, zodpovední sudcovia šesť rokov nereagovali a o prípade nerozhodli.
Otras bolo cítiť do vzdialenosti vyše dvesto kilometrov a zasiahol aj Cyprus. V okolí explózie zničil a poškodil tisíce budov, škody sú odhadované na tri až päť miliárd dolárov. Pre viac než dvestotisíc Bejrútčanov to znamená stratu domova, experti sa obávajú, že mnohí nebudú schopní počas ekonomickej krízy opraviť svoje príbytky.
Libanon už posledné roky zažíva ekonomickú krízu, ktorá sa následkami koronakrízy ešte zhoršila. Asi šesťdesiat percent obyvateľov žije v chudobe, ohrozená je aj stredná trieda, ktorá pre rastúcu infláciu prišla o svoje úspory. Pôvodne nízka inflácia od roku 2008 stúpla na takmer 90 percent v posledných mesiacoch.
Nehoda sa stala len deň po tom, čo pre neschopnosť vlády podniknúť kroky proti ekonomickej kríze odstúpil libanonský minister zahraničných vecí Nassif Hitti. Kritizoval nedostatok ochoty presadiť ekonomické reformy a upozorňoval na chýbajúcu víziu do budúcnosti. Tvrdými slovami opísal, čo sa jemu javilo ako cesta k zlyhávajúcemu štátu.
Vo svojej kritike však bývalý minister zahraničných vecí nebol jediný, už v predošlých mesiacoch odišli dvaja členovia tímu rokujúceho s Medzinárodným menovým fondom.
Kritiku zožala aj hádka s dôležitým partnerom, Francúzskom, keď po návšteve francúzskeho ministra zahraničných vecí libanonský premiér na Twitteri kritizoval, že návšteva francúzskeho ministra nepriniesla „nič nové“ a že „medzinárodné stanovisko je nepomôcť Libanonu“. Al Jazeera však upozornila, že kontroverzný tweet bol neskôr zmazaný.
Po výbuchu Francúzsko oznámilo rozhodnutie poslať na pomoc dve lietadlá so záchranármi, mobilnú kliniku a 15 ton zdravotníckych pomôcok.
Následky môžu byť pre Libanon katastrofálne. Radio Free Europe upozorňuje, že bejrútsky prístav je kľúčový pre dodávky oblečenia a potravín, 80 percent pšenice je dovážanej cez tento prístav. Pri výbuchu boli zničené silá, v ktorých sa skladovalo 85 percent zásob obilia.
Pomoc ponúkajú rad radom všetky štáty v regióne aj mimo neho, medzi nimi Turecko, Cyprus, Veľká Británia, Irán a Katar. Aj menšie štáty mimo regiónu ako Poľsko a Česká republika sa zapájajú, slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok vyjadril ochotu Slovenska pomôcť Libanonu a v mene Slovenska vyjadril pozostalým úprimnú sústrasť. Európska únia plánuje nasadenie stovky požiarnikov a záchranárov.
Pre ľudí v Libanone je tragická udalosť ďalšou skúškou v ťažkých časoch, pre vládu ťažkou ranou v snahe zastaviť pokles popularity a neúspechom v pokuse presvedčiť občanov o svojej schopnosti vyriešiť problémy, pred ktorými krajina stojí. Prácu jej nezľahčuje ani to, že mnohí Libanončania vidia nešťastie ako symptomatické pre nefunkčný štát, v ktorom si skupina skorumpovaných politikov plnila vrecká, zatiaľ čo zanedbávala svojich občanov.
Aj keď by v najbližších dňoch a týždňoch kríza mohla spojiť rozhádané etnické, náboženské a politické skupiny, dá sa očakávať, že legitimita vlády, ale aj celého politického systému utrpí. Nie bez dôvodu upozorňujú médiá na to, že nebezpečenstvo bolo známe celých šesť rokov, no štátne inštitúcie napriek upozorneniam neboli schopné reagovať. Dnes sa premiér Hassan Diab a prezident Michel Aoun domáhajú potrestania zodpovedných, no uvidíme, či dosiahnu viac než len symbolické potrestanie niekoľkých obetovaných nešťastníkov. S najväčšou pravdepodobnosťou je očista štátu v nedohľadne, symbolicky sa bude kotúľať niekoľko hláv a karavána pôjde ďalej.
Foto: unsplash.com
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.