Mnohé rodiny, tak ako aj tá moja, žijú nastálo alebo na nejaké obdobie ďaleko od domova, kde vyrástli. Hoci prekonávať veľké vzdialenosti nie je jednoduché, so starými rodičmi by sme mali udržiavať pravidelný kontakt.
Na základe rôznych výskumov sa totiž zistilo, že človeku prospieva, ak má čo najväčší okruh osôb, s ktorými sa môže podeliť o svoje pocity. Takíto ľudia bývajú vyrovnanejší a spokojnejší. Práve dnešná doba vykazuje obrovský nárast frustrácie, ktorá neraz plynie najmä z pocitu samoty a izolácie. Okrem toho dnešné rodiny často trápia narušené vzťahy a nedostatočná komunikácia medzi generáciami. Pekné a zdravé vzťahy v rodine sú pritom pre každého z nás základom šťastného života a pre naše deti trampolínou do sveta dospelých.
Vďaka dobrým vzťahom deti prirodzene veria v dobro, nadobúdajú istotu v seba i v druhých. Zároveň je dôležité, aby deti poznali svoje korene. „Strom oddelený od koreňov nerastie…,“ povedal pápež František mladým. Vyzval ich, aby sa zaujímali o svojich starých rodičov, o každého starého človeka, ktorý sa cíti osamelý, a prejavili mu gesto nehy.
Nikto z nás nie je dokonalý, a tak ani všetci starí rodičia nie sú vždy stopercentní. Vo svojom veku a pri mnohých zdravotných problémoch majú nárok na svoje nálady, zaužívané stereotypy a niekedy aj stratu trpezlivosti. Možno takto však veci vnímame najmä my, dospelí. Deti sa na všetko pozerajú jednoduchšie. Pre nich sú babka a dedko popri rodičoch tie najdôležitejšie osoby, ktoré nadovšetko ľúbia. Práve preto by sme ich mali často privádzať k starým rodičom. Nemali by nám poslúžiť iba ako akási náhrada za babysitterku. Ich rola je nenahraditeľná a pre zdravý rozvoj detí veľmi potrebná.
Isteže, naše výchovné prístupy sa budú pravdepodobne v mnohom líšiť, no nie je ani také dôležité byť vo všetkom zajedno. Omnoho podstatnejší je samotný vzťah vnúčat a starých rodičov. Spomienky, citové puto, odovzdávané skúsenosti, nenápadné rady či udržané drobné tajomstvo sú hodnoty, ktoré stojí za to chrániť.
Samozrejme, ústupky sa robia na oboch stranách, bez ústretových krokov to väčšinou nejde. Dôležitú úlohu tu zohráva dobrá komunikácia. Dobré je rozprávať sa spolu o svojich očakávaniach či nastavení hraníc. Prirodzené však je, že babičkine a deduškove pravidlá budú aj tak zhovievavejšie ako tie rodičovské.
Keď sú deti staršie, pravdepodobne najmä v období puberty, častejšie narazia na odlišné, niekedy aj trochu staromódne názory starých rodičov. Ani v takom prípade sa však netreba príliš stavať na jednu či druhú stranu. Dokonca aj psychológovia tvrdia, že to „iné“, s čím sa dieťa u starých rodičov stretne, je pre neho len ďalšia možnosť, ako sa v živote niečo naučiť. Istotne ich však ako rodičia povzbudzujme k empatickej debate, aby sa obe strany snažili navzájom pochopiť.
Často som sa stretla s názorom, že starí rodičia by mali byť svojim dospelým deťom k dispozícii a s vnúčatami by im mali čo najviac pomáhať. Aj v Taliansku, kde teraz žijem, sa starý rodič stal takmer rodičom na plný úväzok. Ten sa po pár mesiacoch od narodenia dieťaťa vracia do práce a na jeho miesto nastupuje babka alebo aj dedko. Isteže, každému z nás chvíľková pomoc vždy dobre padne, niekedy aj predĺžený víkend bez detí. Nemali by sme to však brať ako samozrejmosť. Aj starí ľudia majú svoj program, svoje plány a únavu, ktorú treba rešpektovať. Naši rodičia nám nič nedlžia, oni nás už na nohy do života postavili. Vnúčatá by mali byť pre nich predovšetkým radosťou a povzbudením v starobe. Celkom iste sa nám aj oni za takýto postoj odvďačia ochotou pomôcť a z času na čas nás radi odbremenia od každodenných starostí s deťmi.
Deti sa najviac učia pozorovaním. Keď vidia nás, dospelých, ako sa k svojim rodičom správame, raz nás budú kopírovať. Nezištná pomoc a služba vlastným rodičom, ich sprevádzanie v období choroby či v posledných chvíľach života je pre naše deti tá najlepšia lekcia do života.
Niekedy by sme si priali, aby sme my i naše deti mohli so starými rodičmi tráviť viac času. Nám to nateraz neumožňuje veľká vzdialenosť. O pápežovej výzve preukazovať nehu starým ľuďom som doma povedala aj našim deťom. Hoci sme sa ešte len nedávno vrátili z mesačného pobytu u starých rodičov na Slovensku, pri ktorom konkrétna pomoc nechýbala, každý z nich si predsavzal, že na babku a dedka budú pamätať aj napriek tisícim kilometrom a aspoň virtuálne im budú pravidelne posielať svoje objatia v podobe telefonátov, fotiek či videí. Skutočnému pritúleniu sa to, samozrejme, nevyrovná, ale každý osobný záujem a najmä modlitba poteší.
„Budúcnosť je v dialógu medzi mladými a starými,“ povedal Svätý Otec František pri jednom stretnutí so seniormi. Je len na nás, ako túto jeho výzvu naplníme.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.