Týmto výrokom kontroval Pavol Paška v roku 2014 opozičným poslancom počas odvolávania vtedajšieho ministra práce. Niektorí si jeho význam osvojili ako navrátený bumerang.
Kauza, ako už je možné dnes ju nazývať, diplomovej práce Borisa Kollára naberá na obrátkach. Zaujímavé je, že ani nie tak z opozície, kde by sa to dalo politicky očakávať, ale z koalície prichádza viacero viac či menej priamych výziev na vyvodenie politickej zodpovednosti, teda na odstúpenie z postu predsedu parlamentu.
Logické je, že odstupovať teraz, v takej nevhodnej chvíli, len po sto dňoch života novej, reformnej garnitúry, sa nechce nikomu. Prakticky nikto k tomu Kollára nemôže donútiť. A on sám si už veľmi rýchlo stihol osvojiť spomínané slová niekdajšej veľkej ryby Smeru.
Prečo teraz?
Táto otázka nesmeruje k odstúpeniu, ale k zverejneniu správy, že záverečná práca predsedu Národnej rady, teda informácia o jej plagiátorskej podstate, vyplávala na povrch práve v tomto momente.
Predseda Sme rodina povedal, že každý študent si predsa takto pomôže. Nepomôže.
Disponuje niekto žiadanými informáciami a pustí ich von, keď niekto už veľmi „vyskakuje“, alebo je to jednoducho náhoda a dobrá práca novinárov, ktorí opäť raz predbehli orgány, ktorých primárnou úlohou je takýmto situáciám predchádzať?
Ťažko povedať. Možno budeme opäť veľa počuť o „politickej objednávke“, „snahe o diskreditáciu“ či „mediálny lynč“. Nech už táto situácia skončí akokoľvek, a odhadujem, že post druhého najvyššieho ústavného činiteľa svoje obsadenie nezmení, jeho predstaviteľ sa svojou obhajobou zdiskreditoval už sám.
Andrej Danko ako hlavný školiteľ Borisa Kollára
Viac ako Jozef Minďáš, cez ktorého Kollárova práca prešla, je školiteľom Borisa Kollára skôr Andrej Danko. Po jeho poste prebral aj jemu podobnú kauzu. A aktuálne žiak už aj predbieha svojho učiteľa.
Predseda SNS aspoň chvíľu mlčal a neurazil všetkých študentov. Predseda Sme rodina povedal, že každý študent si predsa takto pomôže. Nepomôže. Keď som minulý rok písal svoju bakalársku prácu a po nociach čítal správy, nemohol som sa vynadívať, o aký titul sa to vlastne usilujem. So spolužiakmi sme sa o tom často zhovárali a musím povedať, že vedomie, že niekomu stačí pospájať pár cudzích kníh, a stane sa z neho napríklad predseda parlamentu, a my sa bojíme desaťpercentnej zhody v systéme kontroly originality, vytvára značnú dezilúziu.
Mal som školiteľa, ktorý si moju prácu poctivo prečítal a napísal mi kvalitnú, oprávnenú kritiku, a oponenta, ktorý mi zase navrhol ďalšie smerovanie práce. Takto by to malo nejako vyzerať a vtedy majú všetky zainteresované strany dobrý pocit z dobre vykonanej práce. Asi toto predstavuje hlbší a zásadnejší problém ako iba ten, či niekto vyvodí viac zodpovednosti alebo nezodpovednosti.
V študentskom prostredí často počujem vety typu: Kto by čítal všetky tie seminárky, moju prácu aj tak nikto nevidel, mám posudok akoby k inej diplomovke a podobne.
Ideálnym stavom by bolo, keby k prvému kontaktu medzi školiteľom a študentom došlo skôr ako pri odovzdávaní finálneho dokumentu.
Dôležitou otázkou ostáva, čo v dnešnej spoločnosti predstavuje titul. Či je to naozaj iba zhluk písmen zabezpečujúci vyššie platové ohodnotenie, alebo aj reálne vysvedčenie zaslúžené štúdiom. A prečo ho tak veľmi potrebuje päťdesiatnik, ktorý je aj tak zabezpečený na celý život…
S prácou, ktorá má uspieť ako váš záverečný výstup, sa určite treba vyhrať. Ideálnym stavom by bolo, keby k prvému kontaktu medzi školiteľom a študentom došlo skôr ako pri odovzdávaní finálneho dokumentu. Aj preto majú anglo-americké školy taký úspech, pretože študenti od začiatku vysokoškolského vzdelávania pilujú svoje pisateľské zručnosti a majú svojich mentorov. Bolo by veľmi ťažké prísť s externe napísanou prácou, lebo nielen obsah, ale aj forma by sa nie veľmi podobali tým autorovým.
Ak sa nezníži počet vysokých škôl, nestúpne ich kvalita, pedagógovia nebudú viac ohodnotení a študenti viac motivovaní, ďalej sa nepohneme. A môžeme sa pokojne snažiť odvolať aj ďalšieho predsedu parlamentu.Ten terajší už predsa alternatívu má. Prakticky zhmotniť idey rozvoja agroturistiky Kysúc…
Autor je študentom práva.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.