Mnohí z nás v čase izolácie narážajú na problém, ako si usporiadať na malom priestore s vlastnými rodinnými príslušníkmi svoj každodenný program. Pokúsime sa poukázať na niektoré príležitosti tohto spolunažívania.
Koľkokrát si si prial mať viac času pre seba, pre svojich drahých alebo pre svoje osobné plány? Určite si si to však takto nepredstavoval. A predsa je to tak!
Je to čas takmer nútenej samoty, neraz ďaleko od domova, alebo si zavretý v dome či v susednej izbe. Predsa len je to však darovaný čas. Mal si pracovať, študovať, robiť skúšky, alebo možno aj ukončiť štúdium. Ktovie, či si nebol na zozname čakajúcich na operáciu. Možno si pendler a teraz si donútený zostať doma, alebo si živnostník, ktorý na čas musel prerušiť svoju prácu.
Popri radosti z toho, že sme ako rodina spolu, sa objavuje obava, že sme nositeľmi nákazy i strach zo socioekonomických následkov pandémie. Nikto z nás si takýto scenár nepredstavoval, tak najviac sme o niečom podobnom čítali v knihách dejepisu a teraz sa nás to dotýka osobne.
Vzdialenosť a čas majú svoju subjektívnu hodnotu a opäť raz to zakúšame. Všetci sa zdržiavame doma a učíme sa spravovať čas i priestor, samotu aj súkromie. Prítomnosť nadobúda rozmer všadeprítomna, najmä pre tých, ktorí žijú v stiesnených bytoch veľkomiest.
Obdobie strávené doma možno prežívať ako veľké obmedzenie vlastnej slobody pohybu, alebo ako príležitosť využiť jeho výhody.
Obdobie strávené doma možno prežívať ako veľké obmedzenie vlastnej slobody pohybu, alebo ako príležitosť využiť jeho výhody.
V prvom prípade nám zostane len ťažoba a obava, v tom druhom prípade máme šancu prežívať aj tento čas aktívne. A na to je potrebné prestaviť si svoje zabehané návyky. Nanovo si usporiadať každodenný život v rodine môže so sebou priniesť radostné stránky, ale aj isté nepohodlie.
Môžeme opäť objaviť význam spoločného stolovania, jedál, ktoré si v pokoji vychutnáme. Nie preto, že jesť treba, ale preto, aby sme utvárali spoločenstvo. Je to príležitosť vracať sa k rodinným príbehom, spoločne si plánovať budúcnosť, vybaviť si dlho odkladané telefonáty a nadviazať kontakt so vzdialenými príbuznými, ktorí sa nám azda za ďalekým oceánom stratili z dohľadu. Môžeme oprášiť albumy zabudnuté na dne zásuviek a nanovo usporiadať fotografie či doložiť tie, na ktoré doteraz nebol čas.
Venujme svoj čas iným alebo sebe: teraz je na to chvíľa! Môžeme sa vrátiť k rozhovorom, znovu objavovať jeden druhého a zlepšovať sa. Možno si vytvoriť mentálny priestor na to, aby sme spracovali spomienky, vytvárali vzťahy a zistili, že niečo sa dá naučiť aj z novej a nepríjemnej skúsenosti, ako je táto. Prichádzame na to, že nielen médiá a sociálne siete sú nám vždy s istotou nablízku, ale počas týchto dní sú tu aj členovia našej rodiny, tí najbližší blížni, s ktorými môžeme rásť vo vzťahu z tváre do tváre.
Nie, nie je to dovolenka, ten výnimočný čas, keď človek môže robiť všetko, či takmer všetko. Stoja pred nami nové pravidlá, ktoré si treba osvojiť a rešpektovať najmä preto, aby sme chránili tých vo svojom okolí, ktorých imunita je už aj tak skúšaná. Každý má byť zodpovedný za seba i za druhého, každý môže seba i druhého objaviť ako súčasť ľudstva, ktoré spolu tvoríme. Táto situácia má v sebe čosi mimoriadne a nemožno sa k nej stavať ako k niečomu bežnému. Prijať tento stav je podmienkou na to, aby sme dokázali dodržiavať bezpečnostné nariadenia.
Kto má deti, musí si neustále vymýšľať niečo, aby ich zamestnal a zaujal ich pozornosť. Je to príležitosť vrátiť sa maľovaniu, k hnieteniu cesta, vystrihovaniu a čítaniu, k vymýšľaniu scénok a hraniu divadla. Každý spôsob zábavy v bezpečí domova je vítaný. Deťom však treba aj načúvať, aby sme vedeli, ako toto obdobie prežívajú, čo z prvých reakcií dospelých si zvnútornili. Prizvime ich, aby sme spoločne čelili problému a naučili sa s týmito obmedzeniami spolunažívať.
Ocitnúť sa všetci doma, a nebyť pritom na dovolenke, bolo pre mnohých viac novinkou než zvykom, čo so sebou prinieslo aj neľahké chvíle.
viac než všetky ostatné treba pestovať schopnosť stanoviť si a rešpektovať svoje osobné hranice i hranice iných.
Môžeme sa však trochu viac zaujímať o všetko a o všetkých, veď času je dosť. Istotne sa vzťahy v rodine v tomto období vyvíjajú a menia, narážame na generačné rozdiely, nadväzujeme na dávno prerušené rozhovory, pred ktorými sa nedá ujsť. Práve tie nám môžu poslúžiť na rozvíjanie schopností, akými sú asertivita, pochopenie, povzbudenie, trpezlivosť, spoluúčasť a ochota podporiť sa navzájom. No viac než všetky ostatné treba pestovať schopnosť stanoviť si a rešpektovať svoje osobné hranice i hranice iných.
Je to dobrá príležitosť aj pre tých, čo potrebovali podnet k tomu, aby svoju pozornosť viac upriamili na svoj vnútorný svet, premýšľali nad zmyslom vlastného života a nanovo si usporiadali priority.
Vnímať okolnosti ako nový impulz znamená držať opraty svojho života aj v tejto chvíli, keď nám zdanlivo všetko uniká a aj v tejto situácii urobiť svoju časť.
Uverejnené v Città Nuova
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.