Ako žijeme počas karantény náš každodenný život? Začíname so sériou príbehov ľudí, ktorí napriek obdobiu izolácie žijú naplno a pre druhých ľudí.
Krásne svieti slniečko a ja sa zobudím po dvanásťhodinovom spánku. Deti sa samostatne oblečú a pripravia raňajky, kým sa ja v pokoji osprchujem. Po raňajkách sa pripojíme do Vatikánu a sledujeme rannú svätú omšu so Svätým Otcom. Pri meditácii nad kázňou ručne ušijem sto rúšok pre nemocnicu, kým deti tíško čítajú knižky v ich izibičke. Potom, spievajúc a s úsmevom prežívame celý deň ako v muzikáli…
… a potom… sa zobudím zo sna! Je 5.30 ráno a všetko ma bolí, kedže po mne celú noc liezla naša malá Lilly. Medzitým Maťko už pobehuje po byte a ja v duchu posielam ušné štuple susedom, ktorí žijú pod nami, a dúfam, že na nás nenadávajú zo sna.
Žijeme v Mníchove už skoro dva roky a aj my sme už dva týždne v izolácii v našom byte. Ryan, môj manžel, pracuje zo spálne, kde sme mu z nočného stolíka vyrobili mini-office. Maťkovi, ktorý má päť rokov, na jednej strane chýba škôlka a kamaráti, na druhej strane je však šťastný, že môže byť zase doma s nami. Veľmi ľúbi Lilly, našu malú dvojročnú princeznú, ktorá sa tiež veľmi teší, že sa s Maťkom nemusí každé ráno lúčiť. Napriek tomu toto obdobie nie je ako muzikálová prechádzka v ružovej záhrade…
Deti sú ešte malé, ale napriek tomu si uvedomujú zmenu, ktorá nastala. Maťko je veľký vedec (po ockovi) a potrebuje všetko pochopiť. A Lilly dostane všetko ešte raz vysvetlené, akoby preložené od Maťka a to jej stačí: ona mu plne dôveruje!
Deti sú ešte malé, ale napriek tomu si uvedomujú zmenu, ktorá nastala.
Tému koronavírusu sme niekoľko ráz prebrali z rôznych uhlov: Berú sa na to také lieky, čo chutia ako jahodový sirup? Je to vírus alebo baktéria? Akej farby je ten škaredý zlý vírus? Ukáž mi ho na telefóne!… Nakoniec sme sa zhodli, že vonku je teraz taký veľmi škaredý vírus a že na seba musíme veľmi dávať pozor, aby sme neochoreli a aby sme náhodou neohrozili ľudí okolo nás, ktorí možno nie sú takí zdraví ako my.
Každý pozdrav (Grüß Gott!), ktorý deti z balkóna zakričia okoloidúcim babičkám a deduškom na prechádzke, má zrazu príchuť neba a dojatú, šťastnú ozvenu a často sa prejaví dlhým kývaním si navzájom.
Zbieranie dobrých skutkov a modlitba dostali novú príchuť – stali sa naším spôsobom, ako prispievame k uzdraveniu komunity a k porazeniu vírusu.
Veľká pozornosť, s ktorou sa deti snažia nájsť tú najkrajšiu látku (s autíčkami, rybičkami, kvetinkami…), z ktorej by sme mohli ušiť rúška pre rodiny, kde rodičia musia isť do roboty a nemajú možnosť ostať doma, je odmenená vysmiatymi rúškovými selfíčkami. Prekvapí ma, keď malá Lilly v rámci večernej modlitby zahlási, že sa chce modliť za celý svet: Ježiško, daj, aby veľký škaredý vírus odišiel. Pomôž choručkým, aby sa vyzdraveli a ostatní aby zostali zdraví. Ježiško, ľúbime ťa.
Toto sa stalo ich novou realitou. Zbieranie dobrých skutkov a modlitba dostali novú príchuť – stali sa naším spôsobom, ako prispievame k uzdraveniu komunity a k porazeniu vírusu.
Jedna z viditeľných zmien okrem nevychádzania je, že naozaj zapneme (skoro) každý deň priamy prenos svätej omše Svätého Otca. Nie, nesedíme pri tom celý čas koncentrovane. Raňajkujeme, obliekame sa a pobehujeme…
Realita je síce chaotická, únavná a hlasná, ale o to viac plná lásky a rastu, lekcií prekonávania sa a odpúšťania.
Keď sa však blíži obetovanie, všetko zastane: kľačíme v obývačke so zopnutými rukami v modlitbe a prežívame prijímanie a potom adoráciu Najsvätejšej sviatosti. A po požehnaní akoby niekto stlačil „play“, všetok chaos a hluk sa zase rozbehne. Pripadá mi to krásne: toto žitie nášho každodenného života v chaose, hluku a našej nedokonalosti a ľudskosti.
Toto je naša realita, toto je náš deň v karanténe. Je dokonalý? Nie! A ani nemá byť! Buďme úprimní: ten sen dokonalého dňa je nudný, chladný a bez chuti. Realita je síce chaotická, únavná a hlasná, ale o to viac plná lásky a rastu, lekcií prekonávania sa a odpúšťania. Je to deň žitý jeden pre druhého: so snahou o dokonalosť, ale s úprimnosťou ľudskosti. A večer, keď uspávame deti a všetci štyria sme nasáčkovaní vo veľkej posteli a po večernej modlitbe začnú deti preliezať krížom-krážom, aby sme si všetci navzájom dali krížik a pusinku na dobrú noc, vtedy viem, že aj dnes sme prežili dokonalý deň (práve v jeho nedokonalosti), a moje srdce je plné vďačnosti!
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.