V decembri 2019 sa v Číne prvý raz vyskytli ochorenia vírusom známym ako Covid-19. Namiesto toho, aby Čína zastavila šírenie vírusu, sa prvé týždne snažila vypuknutie novej choroby ututlať. Po tom, čo sa nakazili tisíce ľudí, čínski vládni predstavitelia začali obviňovať USA z biologického útoku. Prečo Čína viní Západ? A aké skúsenosti má ľudstvo s biologickými útokmi?
Bol to zlatý vek Európy. Obyvateľstvo rástlo, zakladali sa nové mestá, prvé univerzity. Rozkvital obchod a pôvodne „barbarské“ územia sa stali súčasťou európskej civilizácie. Koniec prišiel náhle, pandémia vypukla v talianskych mestách, odkiaľ sa začala šíriť ďalej, zasiahla Janov, Marseille, Frankfurt, Londýn aj Kyjev. Mor, nazývaný aj čierna smrť, vyhubil viac než tretinu obyvateľov Európy a na ďalšie storočie spôsobil kultúrny a ekonomický úpadok, ktorý Európa prekonala až v novoveku.
Odkiaľ sa však mor vzal? Poslednú veľkú epidémiu Európa zažila v časoch cisára Justiniána I., viac než pol tisícročia pred vypuknutím čiernej smrti v roku 1346. Do Európy sa dostala z mesta Caffa, dnešnej Feodosije na Kryme. Caffa bola vtedy janovskou kolóniou, obliehanou Tatármi.
Spolu s modernou vedou však možnosť vedomého šírenia nákazy nadobudla novú dimenziu.
Po tom, čo medzi Tatármi vypukla epidémia moru, ich veliteľ nechal mŕtvoly zomrelých katapultovať do mesta. Mor sa začal šíriť medzi obyvateľmi a spolu s obchodníkmi sa dostal na Sicíliu, do Konštantínopola, Janova, Benátok a Dubrovníka. Vypuknutie najväčšej epidémie v európskych dejinách tak bolo súčasne jedným z prvých biologických útokov v dejinách ľudstva.
Aj keď vedomé šírenie epidémií zostalo výnimkou, nie je prekvapením, že vojny boli obzvlášť vhodnými epochami na šírenie chorôb. Nedostatok potravín vo vojnových časoch oslabil imunitné systémy miliónov ľudí, zatiaľ čo cestujúci vojaci prenášali nákazy z jedného miesta na druhé.
Až v priebehu 18. storočia sa podarilo epidémie efektívnejšie potláčať. Mária Terézia dala na južnej hranici Uhorska vybudovať takzvanú vojenskú hranicu. Táto mala chrániť obyvateľstvo pred tureckými vpádmi, ale aj zadržať kupcov z Osmanskej ríše, ktorí by mohli byť šíriteľmi moru. Zatiaľ čo v Osmanskej ríši epidémie zúrili ďalej, stredná Európa zažila rýchle zlepšenie zdravotných podmienok.
Spolu s modernou vedou však možnosť vedomého šírenia nákazy nadobudla novú dimenziu. Už v 18. storočí sa epidémie využívali na nakazenie nepriateľa, či už v severnej Amerike alebo ruskou armádou pri obliehaní Talinu v roku 1710. Technologický pokrok v 19. storočí však poskytol možnosť kultivovať nové choroby, ktoré boli nachystané v skúmavkách, pripravené na použitie. V medzivojnovej ére každá veľká mocnosť praktizovala svoj program na vývoj biologických zbraní.
Asi najväčším projektom bol pritom japonský program v okupovanej Číne, kde japonská jednotka 731 infikovala tisícky Číňanov rôznymi chorobami. Časť bola počas výskumu zavraždená, časť bola prepustená na „slobodu“ – aby mohla infikovať civilné obyvateľstvo. Biologické zbrane Japonci zhadzovali aj z lietadiel. V roku 1945 padli dokumenty japonského programu do rúk sovietskych jednotiek v Mandžusku.
Počas studenej vojny vývoj biologických zbraní najskôr pokračoval. K nasadeniu sa však nikdy nedostali. V roku 1972 Konvencia o zákaze biologických zbraní zakázala vývoj a nasadenie biologických zbraní.
Strach pred biologickými zbraňami však nepominul. Jednak je ťažké kontrolovať dodržiavanie zmluvy. Oveľa väčšou hrozbou sú však neštátni aktéri. Teroristické skupiny by mohli s malými prostriedkami napáchať obrovské škody. Stačila by im malá vzorka nejakej baktérie alebo vírusu a s niekoľkými stovkami dolárov by dokázali vyprodukovať obrovské množstvo patogénov.
Je na vine Čína?
V Číne v decembri, možno dokonca už v novembri 2019 sa objavil a rozšíril nový, doposiaľ nepoznaný vírus. Zatiaľ čo časť lekárov upozorňovala na hrozbu novej epidémie, čínske vládne orgány sa snažili všetko ututlať. Reakcie prišli, až keď už bolo neskoro. Odvtedy sa vírus rozšíril po celom svete a vyžiadal si tisícky obetí.
Mnohí by si možno pomysleli, že nová choroba sa môže zjaviť kdekoľvek. No nie je to tak. Nové choroby nevzniknú z ničoho. Vzniknú, keď mutácie zvieracích ochorení preskočia na ľudí. O čo neobvyklejšie a exotickejšie zvieratá sa s nami dostanú do kontaktu, o to pravdepodobnejšie je, že sa nakazíme novými, nebezpečnými typmi chorôb. A Čína nie je náhodný kandidát.
V roku 2002 podobný typ koronavírusu spôsobil ochorenie SARS, ktoré si vyžiadalo stovky obetí. Pochádzal opäť z Číny.
Prečo je dnešná Čína zdrojom toľkých chorôb?
V rastúcej konfrontácii sa však dezinformácie a propaganda budú šíriť ďalej.
Na vine sú takzvané „vlhké trhy“. Tieto ponúkajú na predaj živé zvieratá. Od cibetiek po netopiera sa tam dá kúpiť všetko, čo si tradičná čínska kuchyňa cení. Zvieratá sú tam naskladané v klietkach nad sebou – optimálne podmienky na šírenie najrozličnejších ochorení.
Na rozdiel od chudobných štátov v Afrike však ľudia v Číne nejedia exotické zvieratá preto, že by nemali čo jesť. Sú skôr ukážkou statusu bohatých a mocných.
SARS pochádzal z podobného trhu, ako bol ten vo Wu-chane, kde sa vyskytol koronavírus. Vlhké trhy boli zakázané – a krátko nato opäť povolené. Korupcia čínskeho systému bola príliš veľká, než aby sa dal presadiť zákon proti bohatým a mocným.
Prečo Čína viní USA?
Dosah nového koronavírusu na spoločnosť je dramatický. Ukazuje sa to nielen v Európe, ale aj v Číne, kde ochota spoločnosti doplácať na zábavky elity klesá. V takejto situácii sú nacionalistické polemiky vítanou možnosťou, ktorou vláda môže odpútať pozornosť od svojho zlyhania.
Obávať sa môžeme vzniku ideologickej echo-bubliny, v ktorej sa čínski predstavitelia budú predbiehať v dokazovaní lojality verbálnymi útokmi na Západ.
V období rastúcej konkurencie s USA sú útoky na USA príležitosťou, ako sa v politicko-administratívnej kaste vyprofilovať. Niektorí čínski vládni predstavitelia začali šíriť konšpiračné teórie o koronavíruse ako biologickej zbrani z USA – napríklad to tvrdil jeden z hovorcov čínskeho ministerstva zahraničných vecí.
Vedci konšpirácie okolo koronavírusu vyvrátili a samotný čínsky veľvyslanec vo Washingtone nazval konšpirácie škodlivými hlúposťami. V rastúcej konfrontácii sa však dezinformácie a propaganda budú šíriť ďalej. Na vine bude snaha Číny prevziať zodpovednosť za svoje pochybenia a rastúca konfrontácia s USA. Obávať sa môžeme vzniku ideologickej echo-bubliny, v ktorej sa čínski predstavitelia budú predbiehať v dokazovaní lojality verbálnymi útokmi na Západ, zatiaľ čo hrozba nových ochorení bude pretrvávať.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.