Nemyslím si, že koronavírus je bičom, ktorý na nás zoslal Boh, aby sme sa obrátili. Ani si nemyslím, že sa tak udialo na príhovor Panny Márie, aby nás vrátila na správnu cestu. Paradoxne však na to poukazujú mnohé „kroky ľudstva“, ktoré majú pôvod v nebezpečných situáciách takýchto „malých požehnaní“. Zdá sa, že momentálne je všetko podriadené malému vírusu.
Azda po prvý raz sa globalizácia prejavuje symptómami svojich hlboko závažných anomálií. Nečakaný vírus z Wu-chanu, ktorý narúša rutinu bežného života všetkým z bohatého sveta – ktorý je inak po celý rok „v pohode“ a kde sa zrazu veľmi úzkostlivo dbá na hygienu, vyľudňujú sa námestia, rušia sa lety, vytvárajú sa nové „múry“, znižuje sa intenzita sociálnych vzťahov na pracoviskách, v školách či športových kluboch –, pristriháva krídla obchodovaniu, spôsobuje nárast osobného i kolektívneho strachu, ktorý vyvoláva psychózy, rozpútava preteky v nákupoch základných potravín, bráni podnikom pracovať na plný výkon a prináša riziko hromadnej mobilizácie…
Stačí navštíviť akýkoľvek informačný kanál, aby sme si vytvorili obraz o škodách, ktoré napáchal tento drobný vírus. Súčasne je tu však aj ďalší, doteraz podceňovaný, spoločenský rozmer epidémie spôsobenej Convid-19.
Nemyslím si, že koronavírus je bičom, ktorý na nás zoslal Boh, aby sme sa obrátili.
Popri mnohých negatívnych, ba až dramatických dôsledkoch vírus nepriamo vyvolal a každým dňom čoraz viac vyvoláva zlepšenie sociálneho spolužitia. Povedal by som, že celá spoločnosť sa opäť začína zamýšľať nad kvalitou vlastného života, nad budúcnosťou, nad dobrom. Tu je niekoľko príkladov malých-veľkých zlepšení, ktoré vírus spôsobuje:
Nanovo objavené hodnoty, ako sú city k najbližším, vlastná rodina, zázemie domova ako bezpečného miesta.
- Väčšia pokora v našom namýšľaní si, že sme pánmi aj nad silami prírody.
- Pobáda nás k triezvejšiemu štýlu života, ktorý je dnes príliš zameraný na ustavičnú zábavu.
- Učí nás skrátiť čas obetovaný nákupom, ktorý sme doteraz venovali nakupovaniu len pre nakupovanie samotné.
- Vedie nás k znovuobjaveniu kníh, ktoré padli za obeť ére smartfónov.
- Pobáda nás viacej sa modliť a nanovo objaviť modlitbu srdca, okrem tej, ktorej sa venujeme v kostoloch.
- Rozvíjame naše úvahy o svete, ktorý je prepojenejší, menší, jednotnejší.
- Núti nás nepovažovať sa za tých čistejších a civilizovanejších, teda „nadradených“ nad iné národy.
- Prestávame si namýšľať, že „nositeľmi“ vírusu sú len tí v zahraničí, v chudobných krajinách.
- Znižuje sa znečistenie prostredia, dokonca v napadnutej Číne.
- Privádza nás k zamysleniu nad skutočnosťou, či je samotný zisk jediným cieľom v živote.
- Učí nás menej sa potľapkávať po pleciach, nepreháňať to s objatiami, ale dávať väčší význam gestám.
- Núti nás viac žiť v prítomnosti, bez veľkého plánovania.
- Rozvíja lekársky výskum a zapája výskumných pracovníkov do chvályhodného kolektívneho úsilia.
- Poukazuje na obetu množstva, veľkého množstva zdravotníckych pracovníkov.
- Herci, politici, novinári a futbalisti majú tendenciu používať pokojnejšie výrazy.
- Zo športu je menšia šou, čo nie je až také zlé, naopak.
- Menej reklám otravuje naše dni.
- Správy prinášajú menej šokujúcich afér a viac serióznych správ.
- Zmierňuje klebety v prospech svedectva.
- V sociálnych médiách je viac humoru (koľko sa nasmejeme) a predovšetkým sebairónie.
- Vlády a inštitúcie konečne pracujú spoločne v boji proti falošným správam.
- Staráme sa viac o starších, aby sme ich uchránili pred nákazou.
- Uvedomujeme si, ako veľmi je bežný život závislý od mnohých skrytých spoločenských väzieb.
- Otvára peňaženky a kontá mnohých hospodárskych a finančných inštitúcií na celom svete.
- Cítime sa ľudskejší aj napriek našim výraznejším obmedzeniam.
Každý môže pokračovať svojím vlastným zoznamom…
V bolesti, v utrpení môžeme „rásť“ ako ľudské stvorenia, pretože takto sme prinútení vrátiť sa k prvopočiatkom zmyslu nášho života.
Niet pochýb, je to jasné. Covid-19 je katastrofou, kalamitou. Ako však pripomína sv. Augustín, ak dostane niekto facku, neznamená to ešte, že je to naozaj Božia vôľa, ale bolesť, ktorá je skutočná, ho o tom presvedčí. V bolesti, v utrpení môžeme „rásť“ ako ľudské stvorenia, pretože takto sme prinútení vrátiť sa k prvopočiatkom zmyslu nášho života.
Keď sa v Amerike zrútili „dvojičky“, pýtali sme sa vtedy zakladateľky Hnutia fokoláre Chiary Lubichovej, čo si o tom myslí. Prekvapila nás odpoveďou, že udalosť takéhoto rozsahu by nás mala priviesť k lepšiemu pochopeniu skutočnosti, že sme všetci bratmi. Myslím, že túto myšlienku môžeme pokojne aplikovať aj pri víruse Covid-19.
Zdroj: Città Nuova
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.