Ak ukradneš sto euro, musíš sa za to aj zodpovedať

Blížia sa parlamentné voľby a portál nm.sk pripravil sériu rozhovorov s kandidátmi z jednotlivých strán, ktoré by mohli byť kľúčovými pre ďalší vývoj Slovenska. Oslovili sme politikov, ktorí by napriek tomu, že sú naplno ideovo zakorenení vo svojich stranách, mohli byť nositeľmi dialógu v spoločnosti.

Aj keď si servítku pred ústa neberiem, nie som novým Matovičom, vraví o sebe Eduard Heger z hnutia OĽaNO. V rozhovore vysvetľuje, prečo registrované partnerstvá musia ísť bokom, ak prioritou má byť dôstojný život na Slovensku. Rozprávali sme sa o budúcnosti kresťanskej politiky v spolupráci s liberálmi, aj o tom, prečo nešiel do parlamentu hľadať priateľov. 

Ste známy ako dlhoročný poslanec hnutia OĽaNO, tieňový minister financií a otec štyroch detí. Predtým ste pôsobili dojmom tichšieho ekonóma v pozadí, v poslednom čase ste v politike výraznejší. Erik Tomáš vás dokonca porovnával s Igorom Matovičom. Je na tom kus pravdy?

Čo sa týka vyjadrení Erika Tomáša, je pravda, že rétorika nášho hnutia je nastavená tak, že sa snažíme hovoriť pravdu takým veľmi priamym spôsobom. To je niečo, čo priniesol Igor Matovič do parlamentu, a, samozrejme, keď si človek nedáva servítku pred ústa, ľuďom to evokuje, že sa správame ako Matovič.

Máte dilemu medzi tým, ako sa zviditeľniť a osloviť voličov, a tým, ako slušne narábať s politickými konkurentmi a oponentmi?

Slušnosť je veľmi dôležité slovo, ale ako si môžete všimnúť aj z rétoriky súčasnej koalície, oni sa ju snažia zabaliť do toho, aby sa nevynášali veci na svetlo, pokiaľ nie je úplne stopercentná istota a odsúdenie nejakého človeka, že to spáchal. Len to je trochu zradné, vieme totiž, že ak na Slovensku niečo nefunguje, je to práve súdnictvo. Od momentu, keď sa niektoré veci preukážu, alebo začnú byť zjavné, do momentu, kým ten človek je odsúdený, môže prejsť niekoľko rokov. Nemôžeme predsa akceptovať tézu, že nehovorme o tých veciach, pokiaľ to nie je odsúdené. Pokiaľ o nich nezačneme hovoriť, tak to možno ani nikdy odsúdené nebude.

Po druhé, oni sa nám snažia vtlačiť do úst, že my ich odsudzujeme, že my máme hneď už aj rozsudok a súd, ale v žiadnom prípade takéto niečo nerobíme.

Ak na Slovensku niečo nefunguje, je to práve súdnictvo.

My len poukazujeme na veci, ktoré sú zjavné, a očakávame adekvátne vysvetlenie. Politici sú ľudia, ktorí spravujú veci verejné, nie vlastné. Nemôžeme absolútne pristúpiť na takúto hru, že čo vás do toho, ako to robíme, veď keby som to robil zle, tak by ma predsa odsúdili. O to viac, keď vidíme, ako za posledné mesiace vyplávali veci na povrch, ako sú prepletení tí najväčší korupčníci.

OĽaNO má zo štandardných politických strán najbližšie k tomu, aby oslovilo protestného, nespokojného voliča. Pod týmto voličom si predstavujeme mladého voliča, ktorého nadchne nejaká akcia, že sa tu konečne niečo deje. Na druhej strane je v OĽaNO aj Anna Záborská a konzervatívnejší kresťanskí kandidáti a im zodpovedajúci voliči. Máte na to nejaký recept, ako komunikovať aj na jednu, aj na druhú stanu?

Môže to budiť dojem, že v prvom rade to môže zaujať protestného voliča. No povedzme si na rovinu, ľudia nemajú čas sa zaoberať politikou. Sú ľudia, taký ten homo politicus, ktorí čítajú veľa článkov o politike, ale zvyšok populácie pracuje, vychováva rodiny, má svoje povinnosti. Takže tú politiku sledujú len tak letmo. Ak chcete s takými ľuďmi komunikovať, a myslím si, že treba s nimi komunikovať, lebo sú to práve tí ľudia, pre ktorých tú krajinu spravujeme, tak je veľmi dôležité, aby sa politik vyjadroval zrozumiteľne. A zrozumiteľne znamená aj jednoducho, lebo nie každý človek musí rozumieť tým najväčším technikáliám zdravotníctva, školstva a tak ďalej.

My sa snažíme do politiky prinášať zdravý rozum, takú pravdivosť a úprimnosť. Myslím, že pokiaľ hovoríte čestne a pravdivo, a ľudia to skúmajú aj s vašimi skutkami, tak potom oslovíte aj konzervatívnejšieho voliča. Hnutie OĽaNO má vo svojich hodnotách pomoc tým slabším, chorým, chudobným. Priniesli sme viaceré opatrenia, ktoré nie sú čisto pravicové, skôr sú sociálneho charakteru, čím ideme im ako sociálnym demokratom do kapusty.

V mnohých veciach sú tieto návrhy podobné ako to, čo tu už zastupuje aj KDH. Ako vnímate trieštenie najmä kresťanských a konzervatívnejších strán na Slovensku? Aj Anna Záborská odišla z KDH, pridala sa k vám. Máte pocit, že toto je užitočný vývoj, že tu máme také množstvo strán? Nebolo by viac na mieste sa spojiť do jednej veľkej koalície?

Dôležité je veci vnímať v určitom kontexte. Keď sa pozrieme na samotné KDH, toto hnutie zažilo vo svojej histórii asi najviac odštiepení v porovnaní so všetkými politickými stranami. Obdivuhodné je, že to napriek tomu vždy prežili. To je tá pozitívna stránka. Negatívna je tá, že ak strana zažíva toľko odštiepení, niečo v tom jadre asi nefunguje.

Keď sa pozrieme na to štiepenie, sú na to dva biblické pohľady. Biblia jasne hovorí, že máme byť kvasom. Aj malý kvas dokáže prekvasiť veľké cesto. Ak máme byť kvasom, alebo soľou, tak soľnička patrí na každý stôl, aby dochutila to jedlo. Z tohto pohľadu by sa kresťan mal pohybovať v každej sfére, v každej tej oblasti, a istým spôsobom je dobré, keď je kresťan v každej strane, pretože práve tým, že nesie tie Božie princípy, dokáže prekvasiť cesto, v ktorom sa nachádza.

Politici sú ľudia, ktorí spravujú veci verejné, nie vlastné.

Na druhej strane, keď sa na to pozrieme politicky, je dobré, keď kresťania majú svoje zastúpenie v parlamente. Preto si myslím, že KDH patrí do parlamentu. Veľmi im prajem, aby prešli tým ozdravným procesom. Ak naozaj tá kresťanská strana, v tomto prípade KDH,  prejde takou revitalizáciou, môže zosilnieť, ale musí veľmi dbať aj na to, aké témy rozvíja. A toto myslím, že KDH v poslednom období dosť zanedbalo.

 V spoločnosti, kde praktizujúci kresťania ešte tvoria určitý podiel, ale už sú v menšine, je otázka, ako prinášať kresťanské, hodnotové témy. OĽaNO práve má veľmi široký záber, ľudí rôznej hodnotovej orientácie, aký priestor majú u vás kresťania na prezentovanie svojho pohľadu a nejaké zapracovanie svojho pohľadu do stanovísk? Dajte nám nahliadnuť do kuchyne OĽaNO…

Kresťanstvo sa nikdy nedá šíriť mečom. My nedonútime ľudí prijať vieru, to je otázka vnútorného presvedčenia. Sám Boh, Ježiš, rešpektuje osobnú slobodu človeka. On pozýva do vzťahu, nikdy nenúti. Na druhej strane veľmi konkrétne vysvetľuje následky života bez Boha, nie preto, že by chcel pokarhať, alebo nejako sa pomstiť na človeku, len vysvetľuje určité súvislosti.

Ja sa to snažím vysvetliť tak, že nepotrebujem človeku povedať, že ak pôjde von, keď prší, tak jeho trestom bude, že zmokne. Stačí povedať: vonku prší, keď vyjdeš, zmokneš. To nie je trest, to je realita. Si na daždi. Z tohto pohľadu je evanjelizácia veľmi dôležitá a to, akým spôsobom sa deje, sa odráža aj na ovocí.

Z hľadiska politiky, kresťanov by mali spoznávať aj podľa skutkov. Svätý František z Assisi povedal, choďte a evanjelizujte, a keď to bude potrebné, použite aj slová. Toto je v politike žiadané. Lebo politik sa prezentuje svojimi slovami, ale od politika ľudia najhoršie znášajú, ak jedno hovorí a druhé koná. Politik si musí o to viac dávať pozor, aby jeho skutky a slová boli jedno.

Čiže z manažérskeho hľadiska rozhodujúci je výsledok?

Presne tak, rozhodujúci je výsledok. Preto je aj veľmi dôležité, čo hovoríte. Musíte mať na pamäti, že tieto slová ma môžu dobehnúť. V politike platí to isté, čo na polícii. Pamätajte na to, že čokoľvek, čo poviete, môže byť použité proti vám. Toto v politike platí vždy, preto ak politik hovorí pravdu, nemôže ho to dobehnúť. Keď začne klamať, musí to prekrývať ďalším klamstvom.

My sa snažíme v politike vynášať veci na svetlo. Aj toto je biblický princíp. Je to princíp, ktorý chráni človeka. V politike je potrebné, aby bolo cítiť, že práve tento princíp funguje.

Politik si musí o to viacej dávať pozor, aby jeho skutky a slová boli jedno.

Lebo politik disponuje s cudzími zdrojmi a často práve s veľkými zdrojmi. Práve tá veľkosť zdrojov pokúša uliať si niečo pre seba. A práve preto politik potrebuje cítiť, že tento princíp funguje, a to potom vedie k tomu, že si silnejšie uvedomuje, že to nemá robiť. To svetlo, v ktorom mu niekto pozerá na prsty, je jeho najväčšou ochranou. Politici sa toho mnohokrát boja. Transparentnosť však môže politikov ochrániť, aby ustáli pokušenie.

Princípy sa dajú aplikovať všeobecne, dajú sa však aplikovať aj v citlivých témach, ako sú  potraty, registrované partnerstvá a podobne…

Môžeme si prebrať jednotlivé témy. Napríklad pri potratoch sme mali v parlamente niekoľko ráz zákony, ktoré sa týkali interrupcií. Ja som bol prítomný pri diskusiách a videl som, kam sa to uberá. Ak to človek berie poctivo, tak si zoberie daný objekt a to je žena, ktorá čelí tej situácii. A žene treba pomôcť, ale, samozrejme, aj mužovi, spolu splodili dieťa. A teraz ide o to, ako im chceme pomôcť. Lebo objekt je dieťa, aj tá matka a do istej miery aj otec.

My sme prišli s opatrením, že nechceme len nechať ženu napospas a zakážeme jej ísť na potrat a je nám jedno, ako sa cíti, čo si o tom myslí a ako to dopadne. My sa pozeráme na celý príbeh. Hovoríme, nechceme, aby si na ten potrat išla. To je náš primárny cieľ, aby žena na ten potrat nešla a dieťa ostalo žiť. A tak si kladieme otázku, ako tej žene pomôcť, aby sa rozhodla pre život.

nechceme len nechať ženu napospas a zakážeme jej ísť na potrat a je nám jedno, ako sa cíti, čo si o tom myslí

Jedna z okolností na Slovensku je, že ešte stále je pre ženu hanbou, keď otehotnie mimo partnerstva, alebo je slobodná mamička a podobne. Takže v prvom rade chceme eliminovať tú hanbu. Preto sme ponúkli utajené tehotenstvo. Môže ísť na iné miesto a počas celého tehotenstva nikto z jej blízkych a známych nebude vedieť, že je tehotná, ak to dieťa vynosí.

Druhý rozmer je, že žena si hovorí, ja to ekonomicky nebudem vedieť zvládnuť. Aj s týmto jej chceme pomôcť, aby nešla na potrat, a umožníme jej adopciu, to znamená, že to dieťa prenechá niekomu inému. No je tu ešte tretí rozmer a to je, komu dieťa na adopciu pôjde. A tam sme opäť povedali, že dieťa dáme rodičom, ktorí ho chcú, čiže od začiatku bude v rodine, kde bude milované.

Ako vidíte možnosť spolupracovať s kresťanmi z rôznych poslaneckých klubov? Viackrát zaznela výzva Anny Záborskej, „spolupracujme kresťania, zjednoťme sa“. Potraty sú práve ideálna téma na spoluprácu. Ako vnímate možnosť vytvoriť platformu na koordináciu medzi stranami, aby sa na citlivé témy vytvorili dobré návrhy, ktoré majú šancu, ale aj hlavu a pätu?

Aj v parlamente sa my, ktorí cítime rovnako, poznáme, naša spolupráca bola veľmi dobrá. Môžeme vytvoriť nejaký okrúhly stôl, ktorý by sa pravidelne stretával, v tom naozaj nie je problém.

Otázka spolupráce je však háklivá, keď vnímame, že z hnutia OĽaNO odišlo mnoho poslancov aj k Andrejovi Kiskovi. Nemáte pocit, že by takéto štiepenia mohli skomplikovať aj nejakú budúcu koalíciu a novú vládu?

Tu treba rozlišovať dve veci, z OĽANO odišli poslanci primárne kvôli tomu, že nechceli kandidovať na konci kandidátky, ako je to v OĽANO dobrým zvykom.

Ak sa však rozprávame o hodnotových otázkach, tak pri takýchto témach určite nie. To je presne tá téma, ak ste kresťan, tak to proste cítite, rozumiete tomu a nemáte dôvod to nepodporiť. To nedáva zmysel. Tam si ani Smer, kde je silná stranícka disciplína, nedovolí povedať svojim poslancom ako hlasovať, dáva im voľnú ruku. V týchto témach teda veľmi záleží na tom, akí poslanci sa z tých jednotlivých strán do parlamentu dostanú. Ak sú to kresťania, tak tam nevidím v konkrétnej spolupráci žiadny problém.

Dosť veľká možnosť je, že by v novej vláde mohlo byť aj PS, a mnohí sa obávajú, hlavne z toho konzervatívnejšieho spektra, že PS by tam mohlo presadiť aj návrhy, s ktorými sa nestotožňujú ostatní budúci členovia koalície. Ako to bude, keď si Truban dupne, ako bude hlasovať OĽaNO? Stojí na týchto otázkach budúca vláda, alebo nie?

Toto je veľmi zaujímavá debata, my sme sa preto veľmi jasne vyjadrili ako celok, teda nielen pár konzervatívnych poslancov OĽaNO, že momentálne musia ísť témy ako registrované partnerstvá, adopcie homosexuálmi bokom.

My tu bojujeme so silne poškodenou krajinou, bojujeme práve s mentalitou korupcie, mentalitou podvodov. A toto musíme v prvom rade poraziť. Chápeme totiž, že ak Róbert Fico alebo Peter Pellegrini budú v opozícii, oni sa budú veľmi radi pokúšať, aby rozbili vládu. Preto sa musí jasne deklarovať, že takéto návrhy proste odsúvame nabok a nebudeme na ne absolútne reagovať.

Toto je práve jeden z tých bodov, kde nastáva tá polarizácia, o ktorej ste predtým hovorili. Slovenská spoločnosť je dosť rozdelená na krajné pozície. Keď zoberieme zákopový boj konzervatívci verzus liberáli, kde chce byť OĽaNO? Akú chce zohrať úlohu pri tejto polemike?

Nie je to buď, alebo. My sme povedali, že tie liberálne témy nejdeme riešiť preto, lebo potrebujeme riešiť omnoho dôležitejšie veci. My sme sa o tom bavili veľakrát, že ak sú povedzme dve babičky, ktoré už nemajú žiadne príbuzenstvo, a teraz chce mať nejakú oporu jedna v druhej, že keď ja pôjdem do nemocnice, a potrebujem nejaký druhý názor, tak ti dám právo nazerať do mojej dokumentácie, alebo keď ja zomriem, tak zdedíš po mne a podobne. Na to nepotrebujú registrované partnerstvo.

Ako konzervatívec jasne chápem, čo je manželstvo. V tejto chvíli je však najdôležitejšia oprava republiky, oprava krajiny, oprava Slovenska. Čiže nedávame to na vážky, či korupcia alebo registrované partnerstvá. Ak chceme žiť dôstojný život, tak musíme tie základné potreby, ako spravodlivosť, zdravotníctvo, školstvo, ktoré tu boli dlhodobo zanedbávané, postaviť na nohy. Toto je kľúčové. Vôbec by som to nedával do protikladov.

V budúcej vláde by ste sa mohli stať ministrom financií a hospodárstva. Boli by ste zodpovedný za financie a ich distribúciu medzi jednotlivé ministerstvá. Čo by ste zmenili? Aké by boli vaše priority? Kde si myslíte, že je príliš veľa peňazí? Kde by sa dalo ubrať?

Každý minister financií je v prvom rade zodpovedný za to, aby zabezpečil výber daní. Potom, samozrejme, konzultuje s jednotlivými ministerstvami, ako sa peniaze využijú. Ako veľké nevyužité zdroje príjmu vidíme tri oblasti: prvá je výber DPH. Slovensko patrí medzi krajiny, kde sú najväčšie dépehačkové podvody. Sme na chvoste v Európskej únii v úspešnosti výberu DPH.

Neklamme si, dôvody sú práve v korupcii. Koreň problému je vo Finančnej správe, v personálnom obsadení Finančnej správy a zároveň v spôsobe, ako je nastavená legislatíva, ktorá umožňuje, aby podvodníci zneužívali systém a vyťahovali si na vratkách veľa peňazí. Tam vidíme niekoľko sto miliónov eur, ktoré by sa dali každoročne dostať do rozpočtu.

Pod správou Ministerstva financií je tiež Útvar hodnoty za peniaze, ktorý už urobil revíziu väčšiny ministerstiev.

z OĽANO odišli poslanci primárne kvôli tomu, že nechceli kandidovať na konci kandidátky ako je to v OĽANO dobrým zvykom.

Tie najväčšie urobil ako prvé a identifikoval veľa oblastí, kde sa dajú nájsť zaujímavé úspory prostredníctvom efektívnosti, ktorú potrebujeme priniesť do štátnej správy. Ministri zistenia Útvaru nerešpektujú. Implementačná jednotka Útvaru hodnoty za peniaze to pravidelne vyhodnocuje a ministri dostávajú červenú a oranžovú farbu, takže vlastne prepadávajú. Zelenej farby je tam veľmi málo, takže tu vidíme druhý zdroj.

Tretí zdroj je čerpanie eurofondov, ktoré je na Slovensku tiež veľmi zle nastavené. Máme veľmi nízke čerpanie a zase to má korene v korupcii, ktorá je na Slovensku stále veľmi vysoká.

 

Ďalším aspektom je bezpečnosť. Jaroslav Naď je vaším kandidátom na ministra obrany. Píšete o tom, že chcete plniť záväzok dvoch percent HDP na obranu. Nemyslíte si, že bude ťažké vysvetliť občanom, že treba míňať stále viac peňazí v bezpečnostnom sektore, kde vidíme, že systém obstarávania je nastavený veľmi zle a často sa míňajú financie na veci, ktoré sú úplne nepotrebné?

Povedali ste to veľmi presne, ľudia majú problém s tým, koľko peňazí sa leje do obrany, lebo vidia aj spôsob, akým sa obstaráva. Očakávam, že keď príde nová vláda, ktorá bude robiť veci poctivo, aj obstarávanie sa zmení. Nebudú sa obstarávať veci, ktoré nepotrebujeme, ako napríklad stíhačky. To bol nezmysel, ktorý nebol v súlade s vojenskou stratégiou a potrebou obrany. Po druhé, bude sa obstarávať efektívne, čiže za primerané ceny. Tým sa bude zlepšovať vyzbrojenosť a tým aj obranyschopnosť ozbrojených síl.

My máme základy obrany nastavené veľmi efektívne. Profesionálna armáda je podstatne lacnejšia než akákoľvek armáda, ktorá pracuje so základnou vojenskou službou. Práve pri celosvetovo zhoršujúcom sa bezpečnostnom prostredí si myslím, že keď občania uvidia, že peniaze sa efektívne využívajú, tak s tým nebudú mať problém, ale musí sa to urobiť čestne, poctivo a efektívne. Kolektívna obrana dáva zmysel v tom, že každý prispeje svojím dielom. Keď to dáme dokopy, tak máme silnú kolektívnu obranu.

Aj keď máte veľa skúseností v opozícii, v prípade účasti v budúcej vláde by sa mnohí mohli obávať, že nemáte skúsenosti ako vládnuť. Aj mnohí vaši budúci koaliční partneri sa obávajú toho ako vládnuť s Matovičom. Je adekvátne, že sa niektorí vaši budúci koaliční partneri obávajú, že vláda po pár mesiacoch skolabuje, lebo pán Matovič sa neudrží na uzde?

Hnutie OĽaNO je jednoznačne zamerané proti klamstvu a proti podvodom. Nech to pácha ktokoľvek. Toto je naša DNA a vždy bude. Takže pokiaľ vláda nebude robiť nijaké podvody, nebude kradnúť, nemá sa čoho báť. To je alfa a omega. My si nemôžeme zakrývať oči. Čo ľuďom momentálne najviac lezie na nervy a čoho majú plné zuby, je pokrytectvo: naši, vaši. My nemôžeme pristúpiť na hru „naši ľudia“.

Dnes vytýkame Smeru, že používajú túto rétoriku a kryjú svojich ľudí. Ak začneme robiť to, že ty si môj budúci koaličný partner, a preto, keď ukradneš sto euro, zažmúrim oči, to v žiadnom prípade cez nás neprejde. Ak ukradneš sto euro, musíš sa za to aj automaticky zodpovedať. Tak isto, ako sa za to musia zodpovedať politici Smeru. Ak naši budúci koaliční partneri chcú robiť poctivú politiku, nemajú sa čoho obávať. No ak majú iné úmysly, tak sa, samozrejme, obávať majú čoho. Predpokladám, že takéto úmysly nemajú, takže v tom nevidím žiadny problém.

Spýtam sa z opačnej strany: OĽaNO nie je vnímané ako štandardná politická strana. Zaujímaví ľudia na kandidátke, určitý drive, určitá razancia, ale nie je to štandardná strana so svojimi etablovanými štruktúrami, ujasnenými postojmi. Vy ste predseda klubu OĽaNO. Ako vnímate svoje úlohy, plány a výzvy, ktoré sú pred OĽaNO v najbližších rokoch?

Sme na Slovensku a bavíme sa o slovenských reáliách. Opýtam sa vás, ktorá strana na Slovensku je štandardná, v ktorej regióny alebo ľudia, masy o niečom rozhodujú? Najviac členov má Smer. Máme pocit, že ľudia v regiónoch rozhodujú, čo sa so Smerom stane? Dobre vieme, že to tak nie je. Je to o tom, čo povie Róbert Fico. On si zvolí svojich podpredsedov a on riadi celú stranu. Takže v strane s najväčším počtom členov štandardná politika nefunguje.

SNS má niekoľko tisíc členov. Máte pocit, že ľudia v regiónoch o niečom rozhodujú? Veď je to Andrej Danko, ktorý si niečo zmyslí.

Ak chceme žiť dôstojný život, tak musíme tie základné potreby, ktoré tu boli dlhodobo zanedbávané ako spravodlivosť, zdravotníctvo, školstvo postaviť na nohy.

A to vám povedia samotní ľudia zo SNS. KDH má tiež väčší počet členov, má Radu KDH, ktorá má k tomu najbližšie, ale uvidíte, že ani tam nie sú veci také jednoznačné. Ak si zoberiete, ako bola postavená ich kandidátka, tak prvých dvanásť miest má predsedníctvo, potom dvadsať miest sú osobnosti kresťanského života a až potom začínajú štruktúry. Preto sa pýtam, kto tu vlastne uplatňuje princípy štandardnej politickej strany.

Pohybujem sa v politike už nejaký ten rok a vidím, ako sa veci dejú.

OĽaNO dáva najväčší priestor novým ľuďom, aby si vyskúšali politiku, a ak sa uplatnia, aby dostali znova šancu. Vieme, že štandardné politické strany, či už sú koaličné alebo opozičné, takéto niečo neumožňujú. Väčšinou predsedovia rozhodnú, kto pôjde dopredu, dosadia si tam svojich ľudí a podobne.

Čo sa týka skúseností s vládnutím, povedzme si na rovinu, tí najskúsenejší v parlamentnej politike sú dnes OĽaNO a SaS. Máme dvoch županov, čiže máme veľmi konkrétnu skúsenosť s výkonom.

Otázka však je aj to, či aktivizmus pána Matoviča, ktorý je atraktívny pre voličov, trochu nezatieňuje kompetenciu, ktorá v OĽaNO nepochybne je.

Zatieňovať môže, ale musíme rozlišovať dve veci – je parlament a je vláda. Nie je nevyhnutné – a videli sme to aj v slovenskej praxi –, že človek, ktorý je zvolený do parlamentu, musí ísť aj do vlády. Do parlamentu si ľudia volia svojich zástupcov, ktorí rozhodujú o zákonoch a dozerajú na vládu. To je to najdôležitejšie. To sú zvolení zástupcovia.

Videli sme mnohokrát, že ministrami sa stali aj ľudia, ktorí nekandidovali v parlamentných voľbách, preto by som sa toho vôbec nebál. Dôležité je, ak vláda bude zodpovedná, aby na tieto posty vybrala tých najkompetentnejších ministrov.Tým, že sme také silne protikorupčné hnutie, tak ľudia, ktorí sa venujú odborným témam, možno idú trochu do úzadia. Ale to je tak vždy, lebo ľudia sa nezaujímajú o politiku do hĺbky. V odborných kruhoch sú tí ľudia známi, ale nezobrazí sa to nevyhnutne na volebnom výsledku.

Vrátim sa k otázke na prípadnú transformáciu alebo na ďalší rozvoj infraštruktúry hnutia. To môže znamenať regionálny, odborný alebo akýkoľvek iný rozvoj. Vnímate nejaké úlohy a výzvy?

Máme program a niektoré oblasti máme vypracované veľmi kvalifikovane práve preto, že spolupracujeme s pomerne veľmi širokou skupinou ľudí. Nemáme až tak príležitosť to niekde povedať, lebo si to ľudia nezapamätajú a nereflektujú to. Náš program, ktorý čoskoro predstavíme, nie je o tom, že ja som tu ten najmúdrejší a v oblasti verejných financií som to vymyslel ja, alebo v oblasti zdravotníctva Marek Krajči.

Máme úctu k múdrosti ľudí a spolupracujeme s tými najskúsenejšími, aby sme pripravili čo najlepší program.

Ľudia by sa chceli dožiť toho, aby tu neplatil princíp „rovný a rovnejší“, ale aby sme si boli všetci rovnako rovní pred zákonom.

V oblasti zdravotníctva uvidíte, že to je veľmi kvalitne pripravená reforma. Takisto veľmi kvalitný program máme v oblasti dopravy, v oblasti obrany aj v oblasti pôdohospodárstva. Uvidíte sami, že naše programy odrážajú múdrosť ľudí, s ktorými spolupracujeme. My sa na to nehráme, nevytrubujeme to, ale spolupracujeme s ľuďmi aj v regiónoch, aj v odborných kruhoch. Myslím si, že ľudia, ktorí s nami spolupracujú, by to len potvrdili.

 

Pre bežného diváka je zaujímavé, že politici si to v diskusných reláciách vedia niekedy aj poriadne vytmaviť, ale pritom si tykajú a zjavne sa roky poznajú. Zaujímalo by ma, aké s tým máte zážitky. V tomto rozmere ľudskej komunikácie je konflikt aj dlhodobá koexistencia, dúfajme, že aj spolupráca. Cítite sa ešte ako kresťan a stretkár, alebo ako profesionálny politik?

Poviem vám môj pohľad ako človeka a ako kresťana. Boh nás všetkých učí, aby sme rozlišovali medzi hriešnikom a hriechom. Boh nenávidí hriech a miluje hriešnika. Toto je postoj, ktorý by mal každý kresťan niesť v sebe. Druhá dôležitá múdrosť je, že v politike si nehľadáte priateľov. Politika nie je o priateľstve. Priateľov máme v rodine, v práci a podobne, ale politika je profesia, kde máte svojich partnerov a niekedy protivníkov. Politika je poctivá vtedy, keď človek prezentuje názory, s ktorými prichádza a ktorým verí, že sú správne. Parlament je miesto, kde sa diskutuje práve o názoroch, pohľadoch a myšlienkach. Je to súboj myšlienok pre dobro spoločnosti.

Na priateľstvo tu nie je priestor, ale mal by tu byť rešpekt, korektnosť, ale aj otvorená priamosť v diskusiách.

Keď diskutujem v reláciách, tak diskutujem vecne o téme, a keď vidím, že nejaký minister ulial trinásť miliónov z ministerstva, tak to proste poviem, lebo sú k tomu dôkazy. To nie je nič osobné.

Prajem aj politikom z koalície a modlím sa za nich, aby precitli a prestali páchať zlo. Ako ľudí ich neodsudzujem, ale nebudem prižmurovať oči. Láska pre mňa nie je, že som milý a akceptujem ti čokoľvek. Sám Boh práve preto, že nás veľmi miluje, nás usvedčuje, aby nás z hriechu vyviedol, aby sme činili pokánie a navrátili sa k nemu. Myslím, že toto je to, čo musíme robiť aj v politike. Samozrejme, v politike je určite zlé, ak sa politik nechá uniesť nenávisťou, lebo potom už nerozmýšľa triezvo a je to osobné. Politika by nemala byť osobná.

Čo je veľkým sľubom OĽANO a čo by ste si aj vy priali? Aké by malo byť Slovensko o päť alebo desať rokov?

Také, na akom aj pracujeme. Slovensko by na prvom mieste malo byť spravodlivé. Ľudia by sa chceli dožiť toho, aby tu neplatil princíp „rovný a rovnejší“, ale aby sme si boli všetci rovnako rovní pred zákonom.

Po druhé, je dôležité, aby štát z peňazí, ktoré vyberie na daniach, za to občanom poskytoval kvalitné služby. To je kľúčové, lebo ľudia nedávajú peniaze na dane len preto, že tu je nejaký otrokár, ktorému ja musím platiť svoje dane. My sme v demokracii, v slobodnej spoločnosti, kde sa ľudia dobrovoľne rozhodli časť svojho príjmu dať na spoločné služby, ktoré si človek sám nedokáže zabezpečiť. Tie by mali byť vykonávané volenými správcami tak, aby boli kvalitné. Či už je to školstvo, zdravotníctvo, polícia, obrana, doprava a tak ďalej.

Ja chcem budovať Slovensko, ktoré bude z peňazí, ktoré dostáva, poskytovať kvalitné služby a bude pripravovať Slovensko na budúcnosť. My máme napríklad problém s demografiou, budeme čeliť demografickej kríze, takže je potrebné, aby sa Slovensko pripravovalo na budúcnosť, aby tu boli dobrí hospodári, aby sa každé euro, ktoré sa odvedie na daniach, využilo čo najefektívnejšie, aby sa zbytočne neplytvalo, aby sa nepredražovali veci. Keď tieto služby budú fungovať, tak sa tu ľuďom bude spokojne žiť.

Spravodlivosť a vymožiteľnosť práva má zároveň aj výchovný rozmer a to zmení mentalitu, ktorú sme mali dlho zdeformovanú. Ako poslednú vec poviem, že sa často stretávam s tým, že za tých dvanásť rokov, čo tu Smer intenzívne vládne, ľudia ako keby zabudli, aký bol život pred Smerom. Mnohokrát sa na všetko pozerajú, že takto to je normálne a už si nepamätajú, aké to bolo predtým. Preto verím, že keď príde nový, čistý vietor, tak ľudia pochopia, že ahá, aj takto môžu veci fungovať. To je naša túžba.

Foto: Július Kotus