Slovensko Spoločnosť Voľby 2020

KDH je viac otvorené, ale rozdelenie je väčšie

Foto: Július Kotus

Blížia sa parlamentné voľby a portál nm.sk pripravil sériu rozhovorov s kandidátmi z jednotlivých strán, ktoré by mohli byť kľúčovými pre ďalší vývoj Slovenska. Oslovili sme politikov, ktorí by napriek tomu, že sú naplno ideovo zakorenení vo svojich stranách, mohli byť nositeľmi dialógu v spoločnosti

Hovorí o kontroverznosti Alojza Hlinu a zmenách v KDH, ale aj o tom, prečo boj proti globálnemu otepľovaniu či migrácia nie sú v rozpore s pro-life nastavením. Marián Čaučík z KDH chce skúsenosť nekonfrontačnej mentality z mimovládok vniesť do sveta politiky. 

V rozhovore pre denník N ste priznali, že ste v druhom kole prezidentských volieb volili Zuzanu Čaputovú. Toto vám asi mnohí katolíci neodpustia… (smiech)

Áno, stretávam sa s touto výčitkou opakovane. Myslím si, že treba hovoriť svoje postoje otvorene, lebo to je cesta, aby sme prekonali rozdelenie alebo polarizáciu. Veľký problém v politike je, že myslíme čierno-bielo a zjednodušujeme.

V druhom kole bola z pohľadu konzervatívcov istá dilema, niektorí mali strach, že keď podporia Zuzanu Čaputovú, čo bude nasledovať. Podľa mňa bolo politicky lepšie riešenie podporiť ju ako pána Šefčoviča. Poznal som ju z neziskového sektora, myslím si, že skúsenosť v mimovládnych organizáciách, kde spolupracujeme navzájom aj s ľuďmi z iného názorového spektra, je dobrá a je užitočná. Dobré je, že takíto ľudia idú do politiky.

Ako vnímate dnes jej pôsobenie v úlohe prezidentky?

Podľa mňa je dobré, že tam je. Začiatkom januára prijala koledníkov Dobrej noviny aj predstaviteľov cirkví a som presvedčený, že pani prezidentka si uvedomuje dôležitosť hodnôt, na ktorých je postavená naša spoločnosť. Teraz riešime otázku vypovedania Istanbulského dohovoru.

Veľký problém v politike je, že myslíme čierno-bielo a zjednodušujeme.

Uvažujem o tom, ako by som robil a komunikoval svoje rozhodnutia na jej mieste, lebo je to téma, ktorá veľmi polarizuje spoločnosť. Ľudia z prostredia, z ktorého pochádza, sú za ratifikáciu Istanbulského dohovoru a nevnímajú jeho ideologizáciu tak ako my, zástancovia prirodzenej rodiny.

Potrebné je, aby sa prezident dostal do nadstraníckej pozície a reprezentoval všetkých. A ja verím, že aj pani prezidentka do takejto pozície vrastá a že bude vedieť reprezentovať Slovensko ako celok, hoci to je zložité.

Pre mnohých ľudí sú kultúrno-etické otázky úplne principiálne, ukazuje sa to nakoniec aj v preferenciách niektorých strán, ktoré sa hrdo deklarovali ako pro-life. Z tohto dôvodu preferovali mnohí kresťania v prezidentských voľbách Maroša Šefčoviča…

Nevedel som dostatočne dôverovať pánovi Šefčovičovi, že by tieto hodnoty zastával. Predtým, ako sa stal prezidentským kandidátom, ako člen Európskej komisie spolu s európskymi socialistami presadzoval témy, ako je gender ideológia. Nevedel som mu dôverovať, že zrazu sa to zmení a bude to úplne inak.

Menej vám prekážala prezidentka, ktorá reprezentovala stranu PS/Spolu, ktorá v týchto témach ide radikálne na hranu?

Mal som nádej, že keby bola zvolená za prezidentku, bude musieť byť nadstranícka a nebude môcť reprezentovať názory strany, z ktorej vychádza. Zadefinoval som si to tiež tak, že keby vyhrala a pán Šefčovič by bol druhý, oslabil by sa tým Smer a pomohlo by to veľkej zmene, ktorú cítime, že potrebujeme v našej spoločnosti.

Keby bol, naopak, pán Šefčovič vyhral, z pani Čaputovej by sa stala veľmi silná politická hráčka, bola by veľmi silná v týchto parlamentných voľbách, možno by sa stala premiérkou. A práve vtedy by mala v rukách oveľa väčšiu moc presadzovať liberálne témy.

Čiže ste ju poslali do prezidentského paláca, aby konzervatívci mali pokoj (smiech)?

Nepovedal by som to úplne takto, ale pri tej úvahe, ako sa rozhodnúť, nakoniec to bola posledná vec, ktorá mi pomohla pri rozhodovaní.

Určite sú tu veci, ktoré na nej oceňujem, najmä skúsenosť z mimovládneho sektora. Podľa mňa to, že sa aj ona zasadzovala za spravodlivosť, bola dôležitá vec.

Volili ste Zuzanu Čaputovú, vaše témy v eurovoľbách boli migrácia, klimatické zmeny, vy ste v podstate slniečkar… (smiech)

To by som nepovedal (smiech). Zaujímavé však pre mňa je, že po rokoch medzinárodnej rozvojovej spolupráce cez Dobrú novinu sme sa stali súčasťou siete medzinárodných koledníckych akcií a tiež medzinárodnej katolíckej aliancie pre rozvoj a spravodlivosť CIDSE, a tam tieto témy dosť silno rezonujú. Ja ich nevnímam ako slniečkarske, ale naopak, sú to témy, ktoré sú zakotvené alebo vychádzajú z katolíckej sociálnej náuky.

blank

U nás sú však tieto témy rozdelené do táborov, vnímame ich skôr ako progresívne, konzervatívci riešia tie kultúrno-etické. Snažíte sa búrať tábory a byť akýmsi mostom medzi prostrediami, keď ste si v KDH adoptovali témy, ktoré spoločnosť vníma viac ako progresívne?

Dalo by sa to možno tak povedať. Keď sa pozerám na seba, na tých tridsať rokov profesionálneho fungovania, tak by som sa sám zadefinoval tak, že som konektor medzi rôznymi ľuďmi a skupinami. Dokážem počúvať obsah, to podstatné, nezablokovať sa hneď kvôli nejakému jednému aspektu.

A nebojíte sa, že budete málo konzervatívny pre voličov KDH? Predsa len téma prijatia väčšieho počtu migrantov môže byť pre časť tohto prostredia provokujúca. 

Uvedomujeme si, že to musíme v našom prostredí dobre komunikovať, lebo napokon téma migrácie je silná téma aj v Katolíckej cirkvi, pápež František neustále apeluje, aby sme boli otvorení voči migrantom. Nemusíme prijímať veľké množstvá ľudí, ktorí boli nútení opustiť svoje krajiny, ale potrebujeme pomôcť nájsť riešenia v ich situácii. Nemôžeme prestať byť ľudskí.

U nás sa to stalo toxickou témou najmä vo voľbách 2016.

Ak sa bojíte gender ideológie, tak dokážete voliť Harabina alebo kotlebovcov, ktorí o tom najviac kričia.

Bol som až prekvapený, ako veľmi dokážu politici využiť niektoré témy na to, že vytvárajú strach. Voľby sú v konečnom dôsledku o emócii. Strach je silná emócia, a ak sa bojíte migrantov, budete voliť tých, ktorí kričia proti migrantom.

Ak sa bojíte gender ideológie, tak dokážete voliť Harabina alebo kotlebovcov, ktorí o tom najviac kričia. Takže moja ambícia by bola hľadať cestu, ako to správne komunikovať aj konzervatívnym ľuďom, pričom, pochopiteľne, tak, aby sme my plnili úlohu angažovaných kresťanov.

Napríklad jedna z vecí, ktoré robíme, je, že so študentmi z Kene chodíme do škôl s prednáškou na tému Slovensko, Afrika a migrácia. Rozprávame sa o tom, prečo by sme na Slovensku mali vnímať Afriku ako relevantnú a dôležitú a prečo by to Slovákov malo zaujímať.

Prečo?

Aby ľudia v Afrike mohli dobre žiť a hľadať riešenia pre seba i svojich susedov. Napríklad Keňa ako chudobný štát prijala dva milióny migrantov a nevnímajú to tam ako problém. My prijmeme ročne sedem alebo osem žiadateľov o azyl, ale mentálne máme obrovský problém. Chcel by som pomôcť zmene mentality. Nemyslím tým, že by sme mali teraz otvoriť hranice a mať masovú migráciu. Tú treba riešiť podobne, ako to robíme v Dobrej novine alebo v sieti katolíckych rozvojových organizácií.

To je ako?

Pomáhať ľuďom tam, kde žijú, aby mohli žiť dôstojný život, aby mali základné životné potreby, vodu, zdravotnícku starostlivosť, vzdelávanie. Potom nebudú musieť odchádzať.

Tie veci sú však prepojené, spomenuli ste klimatickú zmenu, toto je téma, ktorú silno rieši aj Vatikán, napríklad encyklika Laudato si pápeža Františka.

Keňa ako chudobný štát prijala dva milióny migrantov a nevnímajú to tam ako problém.

Moja skúsenosť je, že západoeurópske organizácie sú na ekológiu citlivé a snažia sa ju prinášať do svojich prostredí, do farností, a hľadajú, čo môžeme my spraviť pre zmenu.

Niektoré tieto opatrenia môžu ísť proti nášmu životnému štýlu alebo ekonomickému rastu. Na zahraničných fórach často diskutujeme, že ekonomický rast nemôže ísť hore donekonečna, lebo máme obmedzené zdroje a musíme ísť opačným smerom, vedieť sa uskromniť, dať si limity konzumu a meniť životný štýl. Toto sú témy, ktoré ladia s naším kresťanským presvedčením.

Vnímate, že pri voľbách vyhrávajú prvoplánové emočné témy ako strach z cudzincov, strach z gender ideológie? Naše prostredie je definované práve cez témy Istanbulského dohovoru, pro-life témy, čo sú v podstate dosť rozdeľujúce témy, aj keď sú pre kresťanov podstatné. Kde vidíte možné prepojenia, aby sme nestratili samých seba, ale aby sme vedeli žiť v spoločnosti s druhými? Dokážu témy ako rozvojová pomoc či ekológia zaujať, keď neútočia na základné pudy?

Nedokážu, preto s nimi nemôžme ísť ako s hlavnými témami medzi voličov, neprekričíme tých, ktorí ich zneužívajú, ale zároveň tieto témy nemôžme vypustiť.

Moja doteraz najsilnejšia skúsenosť z kampane je, že ľudia strašne zjednodušujú na jeden parameter. Život nie je taký a ani politika nie je taká, nevieme sľúbiť niečo čierno-biele, lebo situácia môže byť celkom iná. Pre spoločné dobro môže byť dôležitejšie rozhodnúť sa neskôr inak, ako to vnímame teraz. No sú strany, ktoré bodujú na tom, že preháňajú a sú populistické. Toto my predbehnúť nevieme. Je to určitá nevýhoda…

Ukazujú to napokon aj čísla, posledné preferencie pre KDH z prieskumu agentúry AKO 5,5 %…

Myslím, že to je aj preto, že vznikla strana KDŽP, spojili sa s Kotlebovcami, to je typ ľudí, ktorí chytia voličov. Budeme robiť, čo sa dá, aby sme ľuďom vysvetľovali, že toto nie je cesta.

Dá sa to, keď riešite klímu aj pro-life?

Musíme hľadať kreatívne spôsoby, ako uchovať svoje hodnoty a ako podľa nich žiť v spoločenstve. Ja nemám rozpor pro-life a klíma, rozpor bude skôr na úrovni, s kým do tej politiky idete.

KDH ráta s tým, že bude vo vláde s PS/Spolu, so stranou Za ľudí a SAS, čo asi bude realita, ak chceme zmeniť, čo tu bolo doteraz. Preto som aj veľmi rád, že si KDH vzalo slogan o spravodlivosti a o nádeji. Nádeji pre spravodlivé Slovensko. Slovensko nie je spravodlivá krajina, máme dlh k ideálom Nežnej revolúcie, tie potrebujeme dotiahnuť a dokončiť.

blank

Budete vedieť presadiť témy zo svojho programu vo vláde s liberálmi?

Bude ťažké vládnuť s liberálmi, ale nevnímam to čierno-bielo. Myslím si, že 90 percent tém, ktoré budeme chcieť zmeniť a máme ich aj v programe, budeme vedieť spraviť aj s PS/Spolu. Napríklad sociálne témy – je neskutočné, aký máme na Slovensku zabrzdený sociálny systém.

Bude tam možno 10 percent tém, a to budú tie kultúrno-etické, kde budeme mať iný názor, KDH bude trvať na tom, že ich chceme udržať a možno aj s kresťanmi z iných strán, ktorí v parlamente budú. Len zdá sa mi nešťastné, keď sa z tohto spraví hlavná téma. Toto nám prinesie ťažšiu situáciu pre Cirkev aj pre hodnotovo orientovaných ľudí, lebo moja skúsenosť je, že sa to dá robiť chvíľu, ale nie dlhodobo.

Ak chceme ozaj nájsť cestu pre spravodlivé a efektívne riadenie tejto spoločnosti, tak sme odkázaní na spoluprácu s liberálmi. Musíme s nimi hľadať to spoločné, aj v politike, aj v iných oblastiach. Mrzí ma, že sa vytvárajú situácie, že je to buď – alebo, a je to nezmieriteľný tábor, s ktorým sa nedá nič spraviť. To nie je realistické. Aké základy dávame potom budúcim generáciám, kde budú žiť? V nejakom gete?

Je snahou súčasného KDH ísť cestou nemeckej kresťanskej demokracie CDU, ktorá už v politike neotvára žiadne hodnotové témy?

Ja si myslím, že nie, treba nám stáť na hodnotách. Slovensko je iná krajina ako Nemecko. Náš vývoj bol iný. My sa musíme otvoriť spolupráci, na druhej strane si musíme stáť za hodnotami.

Pre mňa dilema nie je, že sa máme vzdať hodnôt a byť otvorení a konformní k liberálnym hodnotám, toto vnímam na našich západoeurópskych spojencoch, že v otázkach kultúrno-etických alebo pro-life hodnotách sú naozaj niekde inde, že dali príliš veľký dôraz možno iba na sociálne témy.

Pre mňa je správna cesta dať správny mix jedného aj druhého a povedať si, z čoho neupustíme.

Ja nemám rozpor pro-life a klíma, rozpor bude skôr na úrovni, s kým do tej politiky idete.

Myslím, že stále musíme presadzovať ochranu života od počatia až po prirodzenú smrť. Musíme však na to nájsť kreatívne spôsoby, nie je to len o zákone o potratoch, ako budú zakázané, alebo kde bude hranica. Musíme nájsť spôsob, ako legislatívu dopĺňať vzdelávaním, aktivizmom a spoluprácou s cirkvami.

U nás to funguje skôr tak, že cirkevný priestor nás orientuje duchovne, modlíme sa, máme spoločenstvá, ale ten praktický presah do života je niekde inde a ten je u nás podvyživený. Toto by sme mali viac prepojiť a využiť.

Ako to myslíte?

Vnímam takú slovenskú vlastnosť, že Slováci sa radi pozerajú z hľadiska na javisko, na tých, ktorí tam hrajú, rovnako aj na politikov – „tak ukážte sa, čo je vo vás“ –, ale necítime, že to je naša vlastná vec.

Mladí ľudia, s ktorými robím celý život v eRku, to vnímajú inak. Vedieme ich k tomu, aby angažovanie sa v spoločnosti vnímali ako svoju budúcnosť.

V tomto som aj ja prešiel určitou zmenou, že celoživotne – okrem roku a pol, čo som robil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského – pracujem v eRku a tiež som sa politike vyhýbal, lebo politiku som vnímal ako paralelný, špinavý svet.

No po čase, keď sa snažím vstúpiť do politiky, vidím, aké ťažké to je pre človeka môjho typu. Chýba tu normálnosť a povedomie, že angažovať sa politicky je a malo by byť normálne.

Veľkou hodnotovou otázkou je aj úloha štátu v našom živote. Tu vidíme, že sčasti politická ľavica, ale aj mnohí Kotlebovi voliči si želajú silný štát. Keď vidíme, čo zastupuje KDH, aj tam cielite na určité zintenzívnenie sociálnej politiky a povedzme na silnejšiu úlohu štátu. Dalo by sa povedať, že KDH chce byť viac ľavicová strana?

To by som nepovedal. Ak to tak robíme a dočasne budeme robiť, je to preto, lebo štát nie je dobre nastavený a niečo tu chýba. Vidíme na konci človeka, ktorý by mal žiť v normálnom prostredí a mal by sa vedieť postarať o svoje potreby, tie bežné, ale možno aj mimoriadne.

Má štát riešiť sociálne problémy jednotlivcov v núdzi? Áno, ale dočasne, nastaviť to strednodobo tak, aby bola iniciatíva ľudí viac podporená štátom, a nie aby štát bol veľká ruka alebo rodič, ktorý sa stará o všetkých.

modlíme sa, máme spoločenstvá, ale ten praktický presah do života je niekde inde a ten je u nás podvyživený.

Táto mentalita u nás je z komunistického obdobia stále, keď si myslíme, že štát by sa mal postarať a dať nám veci zadarmo. V tomto KDH vždy bolo a je skôr pravicovo zmýšľajúca strana.

Skôr jej vyčítajú, a ja to tiež tak vnímam za roky dozadu, že bola málo sociálna strana. Toto neznamená ľavica, je to sociálne cítenie. Človek by mal žiť dôstojne, aby mohol robiť rozhodnutia na čo najnižšej úrovni. Aby si mohli pomôcť vzájomne v rodine, v komunite. Komunity sú málo vybavené, aby pomohli, a mnohé veci sa riešia zbytočne centrálne, z úrovne ministerstiev a podobne.

Možno tým najväčším sociálnym opatrením by bol váš daňový bonus, 100 eur na každé dieťa, otázkou zostáva, ako by ste to chceli financovať. Aj v tejto veľmi dobrej ekonomickej situácii, v akej sa Slovensko momentálne nachádza, súčasná vláda má deficit, a takýmto opatrením by sa zväčšil. Zároveň nechcete zavádzať žiadne nové dane…

Chceli by sme sa bližšie pozrieť, kam idú verejné financie. Mnoho ráz idú veľmi nehospodárne. Napríklad teraz aktuálna téma – mýtny tender. Súkromným firmám ide veľmi veľa peňazí, ktoré by mohli ostať v daňovom systéme. Chce to väčšiu a hlbšiu analýzu po jednotlivých rezortoch. Kde by sa dalo ušetriť a kde by sa dalo viac alebo efektívnejšie vybrať. Áno, KDH má zásadu, že nechceme nejaké nové dane, aj keď ja osobne by som o nejakej milionárskej možno rozmýšľal (smiech).

Takže ste za milionársku daň?

Je v poriadku, aby oligarchovia alebo príliš bohaté subjekty prispeli viac do spoločného. Stal som sa však členom strany a musím ísť aj podľa straníckych nôt.

A myslím, že v zásade je toto dobré, nezavádzať nové dane, ale efektívnejšie sa pozrieť na to, ako sa využívajú dane a verejné financie. Napríklad eurofondy.

My mrháme prostriedkami, ktoré tu máme, a niektoré by sa stále dali využiť, kým máme možnosť, prepojiť ich na sociálne opatrenia. Tam je veľká rezerva.

blank

Neobávate sa toho, že po niekoľkých rokoch mimo parlamentu sa stratila istá kompetencia politikov KDH zapájať sa do aktuálnych politických tém?

Sčasti áno. Máme niekoľkých poslancov, ktorí prišli, pani Verešovú, Gaborčákovú, Červeňákovú aj Janckulíka, ktorí stále boli v kontakte s vrcholovou politikou, a to vnímam ako dobrú vec a výhodu. Sčasti to však budeme musieť dohnať.

Politický systém je príliš stranícky, musíte hľadať body čo najviac pre svoju stranu. My chceme hľadať viac znásobenie pre spoločné dobro, to znamená aj prekročiť trochu stranícke hranice a spolupracovať medzi stranami.

Mnohí vášmu predsedovi vyčítali spoluprácu s PS/Spolu. Hovorí sa, že mnoho tradičných voličov KDH odišlo k iným stranám práve kvôli slabej vyhranenosti KDH…

Ja verím, že neodišli, to sa ukáže teraz vo voľbách.

Prieskumy to však potvrdzujú…

Možno sa ľudia ešte rozhodnú, že by to nakoniec KDH mohli dať. Počúvame tiež hlasy, že mnohým prekáža spôsob komunikácie predsedu.

Vy ste úplne iné typy ľudí. On je taký ten showman, človek okázalých gest, a vy ste skôr taký ten seriózny, pokojný typ človeka. Neirituje vás ten jeho spôsob?

Niekedy áno. No na druhej strane si myslím, že politika trochu ide tým smerom, že je dobré mať takého výrazného človeka, možno nie nevyhnutne na úrovni predsedu, ale samo osebe to nemusí byť zlé. Predsa len si uvedomujeme, že musíme osloviť aj inú časť ľudí. Nielen tých stabilných.

Nestratíte však práve tých stabilných voličov KDH?

Je také riziko. Uznávam však to, že on chce osloviť iný typ voličov a iným spôsobom. Vnímam preto o to viac ako svoju úlohu pomôcť stabilizovať tradičných voličov KDH, ktorí sú dnes viacerými vecami zneistení. Aj spojenectvom s PS/Spolu.

Ja to vidím tak, že politicky je to dobrý krok.

Je v poriadku, aby oligarchovia alebo príliš bohaté subjekty prispeli viac do spoločného.

Povedali sme, s kým chceme skladať vládu a s kým, naopak, nechceme, teda so Smerom, SNS a s Kotlebovcami, tak prirodzení partneri budú aj liberáli. Politicky je dobré povedať, že budeme s nimi spolupracovať a KDH bude konzervatívna časť tohto priestoru. Ľudia to však zjednodušene vnímajú, že KDH sa stáva preto liberálne a bude za registrované partnerstvá.

Toto musíme hovoriť druhým dychom, že to tak nie je, lebo ľudia to tak bežne vnímajú.

Čo je prirodzené…

Je to aj pre mňa výzva, aby nás, ktorí sme na kandidátke KDH v module Sila kresťanského a konzervatívneho sveta, bolo viac počuť, aby sme viac hovorili o našich hodnotách. Sú tam osobnosti, ľudia so zaujímavými príbehmi a sú tam aj vďaka predsedovi, ktorý ich pozval.

V tom vnímam zmenu oproti situácii pred štyrmi rokmi.

Počúvame tiež hlasy, že mnohým prekáža spôsob komunikácie predsedu.

Vtedy pán Figeľ pozval mňa aj niekoľkých ďalších kresťanských aktivistov, Mareka Michalčíka, Renátu Ocilkovú a podobne na kandidátku, ale vtedy nás hnutie vôbec neprezentovalo.

Dnes sa cítite viac súčasťou štruktúr KDH?

Teraz sme jeho súčasťou a môžeme aktívne prispievať do života hnutia v rámci možností, ktoré sú. Máme otvorený priestor. Ak chceme zvolať tlačovku a vyjsť s niečím von, môžeme, ráta sa s nami naplno.

Pred štyrmi rokmi sme necítili skutočné pozvanie do politiky, mali sme skôr pocit, že sa ráta s našimi krúžkami.

Takže sa už v KDH cítite lepšie?

Teraz je to viac otvorené, ale sme v ťažšej situácii, lebo rozdelenie je väčšie. Vtedy bolo OĽaNO a Sieť, ľudia boli unavení z KDH. Logicky, veď ja tiež, s manželkou sme celoživotní voliči KDH a nie vždy nám sedel štýl ich politiky. Nevideli sme však inú, lepšiu alternatívu.

Vtedy alternatíva vznikla cez OĽaNO a cez Sieť, teraz je to ešte horšie, lebo máme viac vyhranené témy a máme aj Kisku, Kresťanskú úniu a KDŽP. Silne konzervatívne hlasy budú voliť aj Harabina a Kotlebu, lebo kričia najviac.

blank

Najmä medzi mladými vidno, že nové politické strany, či už PS, Za Ľudí alebo Kotleba, majú veľa mladých priaznivcov, zatiaľ čo KDH je v tejto sfére neviditeľné. Máte pocit, že to je niečo, čo KDH dlhodobo zanedbávalo, starať sa o témy mladých ľudí a nejako ich oslovovať?

Myslím, že sčasti áno, hoci nie úplne, lebo KDH má stále mládežnícku organizáciu Kresťanskodemokratická mládež Slovenska (KDMS). Za mojich čias, keď som bol v deväťdesiatych rokoch v predsedníctve Rady mládeže Slovenska, mali všetky politické strany svoju mládežnícku organizáciu – aj SNS, socialisti, aj rôzne iné strany. Teraz reálne funguje len KDMS.

Prví členovia KDH, prví politici pochádzali z kresťanského disentu. Boli však potom v politike možno až príliš dlho a zanedbávalo sa to, aby pritiahli do politiky viac mladých ľudí.

chcel by som pomôcť pootvárať dvere kresťanom v komunitách a aj mladým ľuďom.

Ak sa stanem politikom, chcel by som pomôcť pootvárať dvere kresťanom v komunitách a aj mladým ľuďom.

Myslím si, že reálna zmena nastane, keď budú v politike ľudia, ktorí komunizmus vôbec nezažili, ktorí sú od toho slobodní nielen vnútorne, ale aj navonok. Celý profesionálny život sa snažím viesť mladých ľudí v eRku, vedieme ich ku kooperatívnej kultúre, nie konkurenčnej. Snažíme sa im dávať práve kooperatívne impulzy, kde nehrá jeden proti druhému, jedno mužstvo proti druhému, ale niečo vytvárame a prežívame spoločne.

Ako toto presadiť do politiky, bude veľká výzva, ale teším sa na ňu. Myslím, že za tie roky mám niečo nažité a nechce sa mi prispôsobovať tomu, že politika je mocenská hra a ja len prijmem tieto pravidlá hry.

Myslíte si, že sféra mimovládok, kde je aktívnych aj veľmi veľa mladých ľudí, je niečo, odkiaľ by ľudia mali chodiť do politiky, alebo si myslíte, že by to mali zostať dva oddelené sektory?

Myslím si, že je to dobré, keď ľudia majú zažitý svet mimovládok. Aj vo mne tá motivácia postupne rástla, videl som, že v mimovládke môžeme veľa urobiť, ale uvedomíte si, že niekde máte strop. Napríklad sme chceli viac otvoriť systém rozvojovej spolupráce na Ministerstve zahraničných vecí, ale opakovane sme narazili na nezáujem politického vedenia. Na Dobrú novinu vyzbierame teraz viac ako milión eur, keby len štát, podobne ako v ďalších krajinách, dal ďalší milión, mohli by sme urobiť oveľa viac.

Uvedomil som si, že keď chcete systémovú zmenu, musíte ísť cez politiku. Preto si myslím, že skúsenosť v mimovládkach je užitočná. No stále viac si uvedomujem, že politika je zložitý svet a mechanizmus. Dôležité je tiež, ako vás vnímajú voliči a ako o vás píšu médiá.

Kde vidíte Slovensko o desať rokov, kam by sa malo posunúť? Čo by bol jeden prívlastok, ktorý by ho mal vystihovať? Čo sa má zmeniť?

Bol by som rád, keby bolo spravodlivejšie a keby bolo prajnejšie. Keby si uvedomilo, že nie sme konkurenti, ale sme spolu a spolu tvoríme spoločenstvo, na ktorom nám záleží. Je ok, že sme v Európskej únii, je ok, že máme regióny, je ok, že sme Slováci.

Foto: Július Kotus

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Ivan Mikloš: Ak by Západ prestal dovážať ruský plyn a ropu, Rusko by si nemohlo dovoliť financovať vojnu

Mária Kostyálová

Výber NM: Zelenskyj sa rozprával s pápežom. Chcel by, aby sa František stal prostredníkom pri rokovaní

Michal Lukáč

Výber NM: Je to morálna autorita, povedal premiér Heger po stretnutí s pápežom

Michal Lukáč

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies