Rozhovor s vicepostulátorom v procese blahorečenia zakladateľky Hnutia fokoláre Chiary Lubichovej, tridsaťosemročným Holanďanom Waldery Hilgemanom.
Blahorečenie je prvý, no dôležitý a rozhodujúci krok. Patrí medzi tie, čo pri horskom výstupe udávajú tempo a celý výstup je potom akoby ľahší. V novembri sa v Katedrále sv. Petra vo Frascati uzavrela diecézna fáza procesu blahorečenia a svätorečenia Chiary Lubichovej.
To znamená, že po takmer piatich rokoch zhromažďovania dokumentov a svedectiev bude procesný postup pokračovať vo Vatikáne. Ďalej bude skúmať hrdinskosť cností zakladateľky Hnutia fokoláre Kongregácia pre kauzy svätých. A v prípade, že bude potvrdený zázrak, ktorý sa stal na jej príhovor, požiada pápeža, aby ju vyhlásil za blahoslavenú. Pri týchto etapách treba, samozrejme, používať podmieňovací spôsob. Vychádzajme však z niekoľkých istých bodov: čo sa týka vernosti evanjeliu, pri Chiare Lubichovej nebol rozdiel medzi obrazom, ktorý vytváralo jej pôsobenie n
pri Chiare Lubichovej nebol rozdiel medzi obrazom, ktorý vytváralo jej pôsobenie na verejnosti, a jej súkromným životom.
a verejnosti, a jej súkromným životom. A potom, celé jej bytie bolo zamerané smerom von, mimo seba, v znamení dialógu a stretnutia. Aj samotné povolanie k svätosti prežívala ako Boží dar, s ktorým sa treba podeliťs ostatnými, aby dozrieval aj v nich.
Waldery Hilgeman pokračuje: „Prvý raz som počul o Chiare Lubichovej ako chlapec, mohol som mať okolo desať rokov, takže aj so zrelosťou a životným entuziazmom zodpovedajúcim tomuto veku. Priťahovala ma skupinka detí, ktoré si osvojovali charizmu jednoty a snažili sa podľa nej žiť. Môj prvý bližší kontakt s Chiarou sa udial až o mnoho rokov neskôr. V decembri 1998 som sa v Loppiane zúčastnil na medzinárodnej škole pre mladých a prišla tam Chiara, chcela nás pozdraviť, spoznať a porozprávať svoju skúsenosť. Bolo to mimoriadne stretnutie, vedela človeka zaujať a nasmerovať k Bohu.“
Ako vnímate Chiaru po hlbšom spoznaní jej života prostredníctvom jej spisov, dokumentáciea jej odkazu?
Moja výhoda spočívala v tom, že som vyrastal v prostredí charizmy jednoty, takže s pribúdajúcim vekom sa moje vnímanie Chiary menilo, nie preto, že by sa menila ona, ale vďaka môjmu dozrievaniu. V tomto zmysle môžem povedať, že vďaka možnosti spolupracovať na jej procese blahorečenia som pri čítaní spisov zhromaždených kompetentnými inštitúciami lepšie pochopil, že to, čo bolo vidieť navonok, Chiara žila do dôsledkov aj v súkromí. Pri dôležitých rozhodnutiach, ako aj pri prostých každodenných úkonoch, pri prechádzkach aj pri stretnutiach vždy bola v Kristovej prítomnosti.
Čiže život podľa evanjelia v bežnom každodennom živote.
Presne tak, jej svätosť bola každodenná. Pri modlitbe Anjel Pána 1. novembra nám Svätý Otec pripomínal, že svätí sú ľudia, ktorých Boh povolal, aby žili po Kristovom boku, ale „s nohami na zemi“, zakúšajú teda každodenné útrapy, úspechy, ale aj bolesti a pády. V tomto zmysle sa Chiara dokonale začleňuje do Cirkvou odporúčanej modernej svätosti, čiže do svätosti, ktorá iste je povolaním, ale aj Božím darom.
Nasadila sa pre svätosť, ktorá sa nemá týkať len samého seba, ale má priťahovať a zaangažovať čo najväčšie množstvo ľudí
Takéto povolanie vyžaduje odpoveď a Chiara ju realizovala radikálne. A inovatívne. Nasadila sa pre svätosť, ktorá sa nemá týkať len samého seba, ale má priťahovať a zaangažovať čo najväčšie množstvo ľudí. Takzvaná kolektívna svätosť, ktorú sa snažila až do samého konca napĺňať prostredníctvom charizmy jednoty podľa slov evanjelia „ut omnes – aby všetci boli jedno“ (Jn 17, 21). Znamená to, že ja spolu s niekým iným môžeme dosiahnuť „viditeľnú“ mystickú Ježišovu prítomnosť medzi nami, čiže svätosť sa napĺňa kráčajúc k Bohu ruka v ruke.
Ďalším inovatívnym aspektom jej odkazu je pozdvihnutie ženy.
Áno, jej odkaz sa potom začlenil do horizontov, ktoré formuloval Druhý vatikánsky koncil, tu sa zveruje žene ústredná rola v spoločnosti a v Cirkvi. Cirkev uznala hnutie ako Máriino dielo. Okrem toho fokoláre má jedno špecifikum, pretože prezidentom je žena. Po Chiare Lubichovej nasledovala Maria Voceová. V súlade s charizmou je pri prezidentovi spoluprezident, fokolarín kňaz.
Myslím, že zozbieranie podkladov si vzhľadom na Chiarinu popularitu vyžadovalo značné úsilie.
Iste, bola to veľmi rozsiahla úloha. Zhromaždená dokumentácia má celkovo 35-tisíc stránok. Bola to náročná a zodpovedná práca, vyžadovala si rozsiahle spracovanie, no Cirkev má v tejto oblasti veľké skúsenosti.
Dá sa pri toľkých vypočutých hlasoch a medzi množstvom prečítaných strán nájsť jedna vodiaca línia, ktorá by nám umožnila lepšie pochopiť Chiaru Lubichovú?
Najviac vystupuje do popredia životná stálosť ženy, ktorá od okamihu, keď si uvedomila a pochopila dar, ktorý pre ňu Boh pripravil, snažila sa s ním podeliť a darovať ho ďalej.
charizma jednoty nás vedie k nadväzovaniu vzťahov a k dialógu s ostatnými.
Opakujem, charizma jednoty nás vedie k nadväzovaniu vzťahov a k dialógu s ostatnými. A Chiara vždy ku každému pristupovala bez toho, aby ju obmedzoval jeho pôvod, kultúra či náboženstvo.
Celý proces sa teraz presúva na Kongregáciu pre kauzy svätých.
Začína sa druhá fáza, ktorá sa doslova nazýva rímska, tu sa bude do hĺbky skúmať podstataa zásluhy jej života. Je to obdobie skúmania a hodnotenia toho, čo bolo doteraz zhromaždené.
Ukončenie prvej fázy prijalo Hnutie fokoláre s veľkým uspokojením.
Áno, s obrovskou radosťou, prežívanou však aj veľmi triezvo. Hnutie fokoláre sa venovalo štyri, ba skoro päť rokov tejto práci v modlitbe a vo vnútornom sústredení a dnes to všetko vyústilo do slávnosti, pretože vidíme, že pre našu zakladateľku sa uzatvorila prvá fáza procesu.
Vo funkcii postulátora sledujete aj proces blahorečenia vietnamského arcibiskupa, kardinála Van Thuana, ktorý hrdinsky svedčil o evanjeliu vo väzení. Na prvý pohľad je jeho životopis v mnohom iný ako životopis Chiary Lubichovej. Majú však aj niečo spoločné?
Predovšetkým ich priateľstvo. Van Thuan mal s Chiarou veľmi hlboký vnútorný duchovný vzťah. A je to celkom prirodzené, pretože svätí medzi sebou hovoria tým istým jazykom, jazykom lásky, Ježišovým jazykom. V tomto jej bol Van Thuan skutočne veľmi podobný.
Začali sme prvým kontaktom s Chiarou Lubichovou. Dnes, po päťročnej práci na skúmaní jej osobnosti, ktorý prvok vás na nej najviac oslovuje?
Povedal by som, že sa vo mne posilnilo hlboké citové puto k jej osobe.
svätí medzi sebou hovoria tým istým jazykom, jazykom lásky, Ježišovým jazykom.
Vnútri v duši cítim predovšetkým silnú výzvu byť verný charizme, ktorú Boh daroval Chiare a ktorú ona odovzdala ľudstvu prostredníctvom Máriinho diela, Hnutia fokoláre. Výzva na vernosť, žiť v Božej prítomnostia pre univerzálne bratstvo.
V čom však bola Chiara Lubichová „najvýnimočnejšia“?
Povedal by som, že v radikálnosti života, v každodennej vernosti, v tom, ako v spiritualite opusteného Ježiša na kríži považovala za svoje bolesti ľudstva, v úsilí napĺňať Ježišovu modlitbu „aby všetci boli jedno“, aby mu mohla, tak ako túžila, „priniesť v náručí celý svet“.
KTO JE CHIARA LUBICHOVÁ
Chiara Lubichová sa narodila v Tridente 22. januára 1920 ako druhá zo štyroch detí. Už v ranej mladosti jej tragické vojnové šialenstvo pomohlo pochopiť, že zostáva len Boh. Rozhodla sa mu teda zasvätiť svoj život. Počiatky pri chudobných vo svojom meste nazvala „božským dobrodružstvom“.Siedmy december 1943 sa všeobecne považuje za začiatok Hnutia fokoláre; jeho cieľom je prispievaťk budovaniu zjednotenejšieho sveta, vychádza pritom z Ježišovej modlitby „aby všetci boli jedno“.V roku 1962 bolo potvrdené Cirkvou s názvom Máriino dielo, dnes je prítomné v 182 krajinách. Chiara Lubichová zomrela v Rocca di Papa 14. marca 2008. Proces jej blahorečenia bol začatý 27. januára 2015, diecézna fáza bola ukončená 10. novembra 2019. Obrady viedol v Katedrále sv. Petra vo Frascati biskup Raffaello Martinelli.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.