Po tom, čo proiránske skupiny v Bagdade napadli americkú ambasádu, USA oznámili rozhodnutie presunúť ďalších 750 vojakov do Iraku. Krátko nato bol Američanmi likvidovaný veliteľ iránskych Qods-brigád, generálmajor Kásim Sulejmání, ktorého Američania považujú za zodpovedného za útok. Irán hrozí pomstou. Kto bol Sulejmání a hrozí nová vojna v Perzskom zálive?
V piatok Irán stratil jedného zo svojich najprofilovanejších vojenských veliteľov. Už skôr podporoval islamskú revolúciu v Iráne, premenu Iránu v teokratický, islamistický režim. Kásim Sulejmání bol veteránom Prvej vojny v Perzskom zálive, keď Irán bojoval proti Iraku Saddáma Husajna. Napriek zlému výcviku sa ukázal schopným a odhodlaným dôstojníkom, ktorý osobne viedol svojich vojakov do boja. Počas operácie Tariq al-Qods (Cesta do Jeruzalema) v roku 1981 bol zranený.
Po vojne sa v roku 1998 stal veliteľom Qods-brigád, špeciálnych jednotiek Iránskych revolučných gárd, ktoré sú nasadzované v zahraničných operáciách. Perzský názov Qods, z arabského Al-Quds, označuje Jeruzalem, ktorý je pre moslimov, po Mekke a Medine, tretím najsvätejším mestom. Iránsky režim dodnes neuznáva Izrael a vyhrážky voči Izraelu sú bežnou súčasťou prejavov vedúcich iránskych politikov.
Akú rolu v tomto hral Sulejmání? New York Times ho nazýva „architektom skoro každej významnej iránskej vojenskej a spravodajskej operácie posledných dvadsiatich rokov“. Irán ním stráca svojho najschopnejšieho vojenského veliteľa, ktorého rešpektoval aj americký generál Petraeus.
Už v roku 2014, počas boja proti Islamskému štátu, si BBC kládla otázku, či je Sulejmání najvýznamnejším mužom v Iraku. Jeho jednotky boli kľúčové v porážke Islamského štátu a Sulejmání sa dá považovať za skutočného záchrancu Assadovho režimu v Sýrii.
Už v roku 2014, počas boja proti Islamskému štátu, si BBC kládla otázku, či je Sulejmání najvýznamnejším mužom v Iraku.
V súvislosti s vojnou v Sýrii sa iránske jednotky a paravojenské skupiny podporované Iránom blížili k izraelským hraniciam a Izrael obvinil Sulejmáního z raketových útokov na Izrael v máji 2018. Irán podporuje teroristické skupiny naprieč Blízkym východom, Hamás v pásme Gazy, Hizballáh v Libanone a v Sýrii, ako aj povstanie Hutiov v Jemene.
Zatiaľ čo časť iránskeho velenia chcela uzavrieť dohodu so Západom a dosiahnuť zrušenie sankcií, radikálne krídlo odmietalo ústupky voči Západu. Kásim Sulejmání bol najpravdepodobnejším vodcom Iránu v budúcich rokoch – a dohoda s ním bola prinajlepšom nepravdepodobná. Diplomatické rokovania odmietal a nazval ich „totálnou kapituláciou“.
Jadrová dohoda s Iránom, ktorá mala obmedziť prístup Iránu k jadrovým zbraniam výmenou za zrušenie sankcií, sa stretla s kritikou oboch strán. Zatiaľ čo kritici v USA vyčítali Obamovi, že netematizuje iránsku podporu teroristických a paravojenských skupín v zahraničí, armáda a islamistickí ideológovia v Iráne odmietali akúkoľvek dohodu so Západom. Sulejmání sa pre svoju rolu v iránskom nukleárnom programe už v roku 2007 dostal na sankčný zoznam OSN a opäť v roku 2011 kvôli svojej úlohe vo vojne v Sýrii.
Pre Trumpovu administratívu, ktorej boli vojenské aktivity Iránu tŕňom v oku, bol Sulejmání úhlavným nepriateľom. Jeho likvidácia nie je nápomocná mierovému riešeniu, ale skôr je likvidáciou najväčšej hrozby v nastávajúcom konflikte. Či jeho smrť oslabí radikálne džihádistické krídlo v iránskom režime natoľko, aby umiernení predstavitelia dokázali vyjednať novú dohodu so Západom, je nepravdepodobné.
Pre radikálov sa Sulejmání stáva martýrom a jeho likvidácia mu, paradoxne, zaistila nesmrteľnosť.
Pre radikálov sa Sulejmání stáva martýrom a jeho likvidácia mu, paradoxne, zaistila nesmrteľnosť. Iránsky prezident Hasan Rúhání vyhlásil, že Sulejmáního martýrstvo len posilní odhodlanie Iránu v boji proti „americkému expanzionizmu“ a v obrane „islamských hodnôt“.
Najvyšší vodca Iránu Ajatolláh Alí Chameneí vydal vyhlásenie, ktoré vyzýva na trojdňový verejný smútok a odvetný úder. Hrozba novej vojny v Perzskom zálive sa tak stáva reálnou. Najbližšie dni ukážu, či sa podarí hroziaci konflikt odvrátiť. Vojna v Perzskom zálive by mala rozsiahly dosah na ceny ropy a celosvetovú ekonomiku.
Sulejmání však nie je jedinou obeťou útoku. Spolu s ním cestoval aj Abu Mahdi al-Muhandis, takzvaný „inžinier“. Abu Mahdi bol v roku 2003 odsúdený za organizovanie teroristických útokov v Kuvajte a ušiel do Iránu.
Vojna v Perzskom zálive by mala rozsiahly dosah na ceny ropy a celosvetovú ekonomiku.
Tam sa stal Sulejmáního pravou rukou, hlavným stratégom iránskych síl v Iraku. Po útoku na americkú ambasádu 31. decembra 2019 ho Mike Pompeo nazval jedným z organizátorov.
Pre Američanov je iránsky útok na americkú ambasádu bolestnou spomienkou na udalosti pred 40 rokmi. Počas islamskej revolúcie v Iráne islamistickí študenti obsadili americkú ambasádu, vzali diplomatov za rukojemníkov a vydierali USA. Pre prezidenta Jimmyho Cartera udalosti v Teheráne boli fiaskom, ktoré mu prehralo prezidentské voľby 1980.
Reakcia medzinárodnej komunity je jednoznačná – snaha vyhnúť sa novej vojne v regióne. Aj keď sa mnohí stotožňujú s kritikou Iránskej politiky a vnímali Sulejmáního ako bezpečnostné riziko, snaha upokojiť situáciu je veľká. Podľa britského ministra zahraničných vecí Dominica Raaba Spojené kráľovstvo si stále uvedomovalo „agresívnu hrozbu Qods-brigád vedených Sulejmáním“. Po jeho smrti vyzval všetkých aktérov na deeskaláciu. Podobnú pozíciu zaujala aj nemecká vláda.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.