Prinášame nové poradenstvo pre dnešnú dobu zlomových zmien

Pomáha spoločnostiam prekopávať ich obchodné modely, organizačnú kultúru a skúsenosti zákazníkov so značkou a tak získavať a rozvíjať nové schopnosti a konkurenčné výhody. Na slovenský trh prichádza globálna poradenská firma Consulus Slovakia, s koreňmi v Singapure je prvou európskou pobočkou siete Consulus Global Network.  Vychádza z učenia a vízie charizmatičky, zakladateľky Hnutia fokoláre Chiary Lubichovej.

Čo chce Consulus Slovakia priniesť na európsky trh, v čom chce byť iný a ako chce reagovať na výzvy globalizácie, sme sa rozprávali s jeho riaditeľom Stanislavom Lenczom.

Oblasť podnikového poradenstva sa spája s riešením obchodných problémov klientov. Mnohí však túto prácu zužujú na finančné konzultácie. Čo znamená riešiť problémy firmy pomocou externého odborníka?

Myslím, že dve veci sú v tomto smere dôležité. Je to schopnosť, ktorá vychádza zo skúsenosti, pozrieť sa na veci z nadhľadu a zároveň správnym spôsobom nastaviť zrkadlo. Teda nielen hovoriť, ale sa aj pýtať správne otázky. Je tu však i trochu negatívny moment.

V poslednom čase, aj s udalosťami okolo poslednej veľkej finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009, vidíme, že ľudia si poradenstvo často spájajú s podporovaním určitého ekonomického systému, ktorý je zacyklený do seba. Jeho črtami sú napríklad koncentrácia kapitálu alebo podpora procesov, ktoré vedú k tomu, že bohatí sa stávajú bohatšími.

Slúži teda bohatým, aby sa veci manipulovali. Z tohto pohľadu je výzvou i redefinovať poradenstvo ako spôsob prinášania novej vízie do ekonomického systému.

Čo si pod tým máme predstaviť?

Napríklad nájsť spôsob, ako zaviesť inklúziu pre tých, ktorí vypadávajú zo systému ako menej schopní či flexibilní, alebo nájsť spôsob, akým sa postarať o chudobných, ktorí vznikajú pre negatívne dosahy robotizácie alebo pre presúvanie výrobných podnikov či služieb tam, kde to je finančne výhodnejšie.

Čitatelia určite počuli o tom, ako v dnešnej dobe vieme pre špecifické úlohy zapojiť ľudí z autistického spektra, pretože oni sú úžasne schopní pri riešení niektorých úloh, týkajúcich sa algoritmov, pri ktorých treba uvažovať systematickým spôsobom. O tom sa kedysi neuvažovalo.

Kedy je najvhodnejší čas pozvať si konzultantskú firmu?

Je to vtedy, keď vnímame, že sa firma nachádza v situácii, s ktorou nie sme spokojní a chceli by sme mať jasno v tom, čo a prečo robíme. Keď v procese transformácie narážame na ťažšie miesta, to by mohol byť moment, kedy by malo zmysel sa porozprávať.

Hovorili ste o inkluzívnom pracovnom prostredí. Aké výsledky prináša?  

Štúdie spoločností ako Google či Apple potvrdzujú, že ak sa vedome a systematicky (by design) rozhodneme tvoriť inkluzívne pracovné prostredie, teda psychologicky bezpečné pracovné tímy; ak umožníme ľuďom, aby sa cítili dobre v práci a dávali zo seba to navyše ako dar, lebo veria hlbokému zmyslu práce, ktorú vykonávajú, začína sa diať jav, ktorý sme doteraz nepoznali.

Dochádza k zlomu, ktorý prináša inovatívnosť. Nie však prvoplánovú.

Prináša nové riešenia ľudí, ktorým záleží.

V situácii globalizovaného, prepojeného sveta je na úrovni služieb fenomén, ktorý nazývame štvrtá industriálna revolúcia, keď akákoľvek služba sa dá ponúkať odkiaľkoľvek. V konečnom dôsledku však ľudia hľadajú pridanú hodnotu presvedčených ľudí, ktorí robia prácu s chuťou, pretože veria, že má zmysel.

Napríklad?

Ak idem do baru na kávu, tá káva môže byť fantastická, ak mi ju však podá čašník, ktorý je znudený a pracuje tam len preto, lebo sa mu nepodarilo nájsť si lepšiu prácu, tak tam nebudem chodiť. Budem chodiť do malého, zafajčeného baru, kde mi čašník podá kávu s úsmevom, pretože to robí rád.

Tento princíp funguje aj vo veľkých komplexných či technologických firmách, ktoré majú zložité vnútorné procesy, lebo toto je akoby nové DNA, ktoré prináša úspech v globalizovanom svete. Dôležité je povedať, že k tomuto sa nedá dospieť spontánne, postupnou evolúciou, toto treba chcieť.

Aký pohľad na globalizáciu máte vy, ako IT špecialista?

Ako výzvu vnímam nebáť sa zanechať staré veci.

Nebáť sa štartovať nové veci, naučiť sa flexibilite.

Pomyslime si na informačné technológie pre bežnú domácnosť. Potrebujem počítač. Chcem si ho kúpiť, samozrejme, za najlepšiu cenu. Použijem teda veľkú obchodnú sieť, ktorá mi dodá kvalitný výrobok za dobrú cenu, s dobrým doručením.

Zrejmé je, že takému prístupu, ktorý je poznačený momentom globalizácie, je ťažko konkurovať. Ak chcem byť podnikateľom v oblasti počítačov, viem však konkurovať vo svojej blízkosti, v osobnom prístupe, priateľstve. Viem prísť k zákazníkom skontrolovať, či je všetko v poriadku, viem im poradiť.

Ako sa mení rola zamestnanca vplyvom nových technológií?

Posledných 20 rokov pracujem v oblasti informačných technológií a z tohto pohľadu by som povedal, že v zmysle robotizácie by roboty mali robiť tú prácu, ktorú robia lepšie, aby sa ľudia mohli špecializovať na to, čo je typické pre nich, teda na služby. Aj preto je dnešná doba o službách, lebo tú dokáže poskytnúť len človek, lebo je o vzťahu. Stroj vie podať informáciu, vie podať výkon.

Máte štyri deti, z pohľadu otca, akým výzvam čelia dnešní mladí, ktorí vyrastajú s mobilmi v rukách?

Dnešní mladí nemajú problém s technológiami. Vďaka tejto schopnosti vedia kombinovať služby, ktoré si nakúpia od niekoho iného. Napríklad vidím na mladých kolegoch, že oni nepripravia firemné raňajky, ale objednajú si cateringovú službu, ktorá im ich pripraví a prinesie.

Z tohto pohľadu to vnímam pozitívne, lebo majú zmysel pre praktickosť, to je základ udržateľného systému, vďaka čomu napreduje ekonomika.

No ak mladí dnes riešia nejakú výzvu, tak je ňou vidina príliš ľahkého úspechu. 

Youtube je plný príbehov o úspešných youtuberoch. O mladých, ktorí naštartovali firmy. No pravda je taká, že tých, ktorí takýmto spôsobom uspejú, je málo. Zo štatistického pohľadu ich vynesie náhoda.

Mne sa páči odporúčanie jedného lídra – Jacka Ma, ktorý mladým radí nájsť si po štúdiách dobrého učiteľa a ísť k nemu pracovať, aby sa naučili, o čom je život a poctivá práca. Aby na tom vyrástli ľudsky a získali skúsenosť. A druhá vec je, že mladí zvyknú podceniť ľudský rozmer, ktorý je potrebný pri podnikaní. Rozmer pozitívneho vodcovstva. Teda ľudí, ktorí nielen vedia prísť s geniálnou myšlienkou, ale vedia vytvoriť prostredie a pripraviť udržateľný projekt.

Aký je profil novodobého pozitívneho lídra?

Pre mňa by mal mať štyri kľúčové vlastnosti, ktoré sú podstatné pre dnešnú dobu. Prvou je pokora. Znamená to, že som si vedomý svojho príspevku, ktorý nepreceňujem, ani nepodceňujem. Potom je to zmysel pre jednotu, ktorá vytvára bohatstvo na základe vzájomného obohacovania sa. Následne profesionálnosť.

Teda pripravujem sa, mám prísne kritériá na seba, aby som sa posúval v danej oblasti. A potom je to samotné líderstvo, ktoré sa rodí z predchádzajúcich. Je to teda schopnosť byť autentický, byť sám sebou, a preto byť dôveryhodný. Schopný inšpirovať nielen jednotlivcov, ale i celé tímy.

Kto je pre vás inšpiratívny líder? Prečo?

Historicky Peter Prónay, pod ktorým som pracoval vyše desať rokov. Firmu vybudoval postupne, mal víziu, záležalo mu na ľuďoch a vedel sa za nich postaviť. Ďalej môj priateľ CEO Consulusu Lawrence Chong. Má jasno v hlbokom zmysle svojho života: prispieť k svetu, ktorý je zjednotený, v ktorom ľudia žijú ako bratia.

Pokorne, no cieľavedome spolu so spoločníkmi vytvorili novú poradenskú paradigmu pre dnešnú dobu zlomových zmien. Chiara Lubichová, nositeľka charizmy jednoty a vízie zjednoteného sveta. Kto ju nepozná, mal by ju chcieť poznať, lebo podľa mnohých – v porovnaní s mojou neporovnateľne osvietenejších hláv z tých najrozličnejších prostredí, tradícií a kultúr – bola prorokyňou dnešnej doby. To je jednoducho fakt. Som nesmierne rád, že som na nich a na ďalších na svojej ceste narazil – nebola to náhoda.

Consulus po 15. rokoch svojej existencie prichádza na Slovensko. Čo chcete ponúknuť v tomto prostredí?

Dosť dlho sme uvažovali, za aký koniec chytiť európsky trh. Skúsenosť Consulusu vychádza z ázijského prostredia, aj keď pôvodná inšpirácia je z európskeho kontextu, z učenia a vízie charizmatičky Chiary Lubichovej.

Našou prvou výzvou je rozvíjať nový druh líderstva, ktoré vie budovať štruktúry, valorizuje hodnoty a ľudí, s ktorými pracuje. Líderstvo, ktoré sa opiera o excelentnosť, skúsenosť a schopnosť operatívneho riadenia a vie vytvárať prostredie, v ktorom sú ľudia motivovaní na spoluprácu v tímoch.

Zároveň vnímam, že je tu pomerne málo firiem, ktoré sú si vedomé svojho poslania v širších súvislostiach. Firiem, ktoré vnímajú firemnú zodpovednosť za svoje okolie novým spôsobom a nezastavia sa len pri nejakej spoločenskej zodpovednosti firiem.

Z podnetu spomínanej Chiary Lubichovej sa zrodila Ekonomika spoločenstva (ES), medzinárodný projekt, ktorého základným cieľom je vykoreniť chudobu a sociálnu nespravodlivosť vo svete, a tým prispieť k budovaniu ekonomického systému a ľudskej spoločnosti. Aký rozmer vniesla ES do Consulusu?

Chiara Lubichová a mnohí ekonómovia hovoria, že budúcnosť firiem spočíva v tom, že budú pracovať pre určitý zmysel.

Budú rásť na spolupráci s druhými a nie na individualistických modeloch uzatvárania sa do seba.

V tomto duchu Chiara Lubichová, keď v roku 1991 prilietala do São Paula a videla obrovskú hranicu medzi svetom prosperity, bohatstva a medzi svetom chudoby, beznádeje a nulových východísk z pohľadu ľudskej existencie, povedala si, že to takto nemôže fungovať a musí tu existovať vzájomná zodpovednosť, schopnosť vzájomne sa posúvať ďalej s vedomým rozhodnutím chcieť veci zmeniť.

Čo zmeniť?

Hovorí o firmách, ktoré fungujú ako podnikateľské subjekty so všetkým, čo k tomu patrí – preto ekonomika, a zároveň si uvedomujú spolupatričnosť a skutočnosť, že svet bude fungovať ako lepšie spoločenstvo ľudí, alebo bude spieť do záhuby, lebo samo seba zničí. A to nie atómovou vojnou, ale drancovaním prírody, životného a sociálneho prostredia.

Hovorí o firmách, ktoré podnikajú preto, lebo cítia povolanie podnikať a zároveň cítia povolanie meniť ekonomické vzťahy, cítia povolanie zachytávať tých, ktorí vypadávajú z ekonomického systému, a zároveň cítia povolanie pracovať na osvete, aby bolo stále viac ľudí, ktorí chápu, že starým spôsobom sa nedá ísť dopredu. Túto víziu aplikovali firmy a ja Consulus vidím ako jedno z tých laboratórií.

V čom chce byť Consulus iný ako ostatné konzultantské spoločnosti, ktoré sú na našom trhu?  

Autentickosťou. To, čo radíme, tým aj žijeme. To sa nedá improvizovať. Je to cesta, na ktorej sa môžeme vzájomne podporovať. Od toho sa odvíja pridaná hodnota Consulusu.

A potom Consulus má víziu, ktorú napĺňa, s patričnou pozornosťou na projekty so spoločenským a ekonomickým dosahom. V istom zmysle teda balansuje medzi realitou poradenskej siete a ekonomickým hnutím.

Hovoríte, že na Slovensku chcete rozvíjať novodobé líderstvo. Z našej slovenskej mentality však prirodzene nevyplýva líderstvo. Sme národ, ktorý skôr počúval, ako viedol. Môžeme sa naučiť byť dobrí lídri?

Myslím, že to, čo sa niekedy vníma ako slabá stránka, sa môže stať silnou. Napríklad jemnosť alebo nepriebojnosť sa môže stať schopnosťou vtiahnuť druhého. Ak je to nerozhodnosť, z toho sa stane úcta voči názoru druhého.

Minca má vždy dve strany, a keď objavím, že to, čo mám, môže slúžiť druhému a okolie mi umožní používať moje stránky vďaka vzájomnej potrebe, to silné stránky posilňuje a slabé obracia na výhodu.

Ako vnímate silné a slabé stránky Slovákov v biznise?

To, čo my Slováci určite máme, je zmysel pre hodnoty, cit pre dobro. Máme veľa cieľavedomých ľudí, ktorí sa v dnešnom prostredí vyšvihli a zúročili svoju jemnosť, schopnosť intuície a tvrdo na sebe pracovať.

To vnímam na sebe i na mnohých, ktorí sa presadili vo svete. 

Vnímam tu množstvo cenných ľudí, ktorým záleží na prostredí, v ktorom žijú a pracujú. No niekedy im chýba schopnosť spolupracovať a ten obrovský potenciál vložiť do spoločnej hry. 

Vo vašom profesionálnom profile sa definujete ako „osoba, ktorá s vášňou interaguje s ľuďmi s cieľom vytvárať lepší svet“. Ako si predstavujete lepší svet?

Lepší svet si predstavujem ako svet ľudí, ktorí poznajú svoju hodnotu, dar života, poznania, dar vzťahov a vedia investovať do vzájomnosti, spolupráce, investovať do rovnováhy medzi prácou, medzi životom pre spoločenstvo a komunitu. A najmä investovať do toho, čo je základom ľudskej spoločnosti, to znamená rodina.

Je takéto vnímanie sveta skôr ojedinelé alebo poznáte niekoho, kto má podobnú predstavu sveta?

Za posledné roky objavujem, že na pozadí všetkého, čo sa deje, je nejaký program alebo plán, ktorý beží. Na tých najprekvapujúcejších miestach objavujem ľudí alebo skupiny ľudí, ktorí v sebe objavili rovnako podobnú túžbu.

A trúfam si povedať, že to nie je obmedzené na duchovné pozadie, nie je obmedzené na Cirkev či kresťanské náboženstvo. No je to niečo, čo ja čítam ako vklad Boha do človeka. Je to Program s veľkým P, ktorý beží tisícky rokov a ktorý niekam smeruje.

Čo vás poháňa vpred v tomto idealizme?

Vášeň pre pomoc ľuďom, ktorí sú okolo mňa, objaviť to lepšie v nich. Nastavením zrkadla objaviť to, čo sa chce dostať von a chce byť uchopené. To, čo je na nich krásne. Lebo na sebe som objavil, že vtedy sa dokážu pohnúť z bodu, o ktorom Archimedes hovoril, ako o pevnom bode, vďaka ktorému pohne zemeguľou.

Myslím, že toto je taký môj bod. Chcel by som byť ten, ktorý pomáha spolu s ďalšími premeniť myšlienky, ktoré sa zdajú iba ideálmi, víziami, na konkrétnu prax a postupy.

Ako konkrétne?

Napríklad poradenstvom alebo inšpiráciu k tomu, aby sa ľudia stali lídrami. Myslím na to, že myšlienka sa môže zhmotniť do konkrétneho postupu, do konkrétnej rady. Do praktiky, ktorú môžem používať v rámci tímu, aby som sa systematicky posúval.

Na záver ešte trochu osobná otázka. Kde a ako nachádzate životný balans medzi pracovným a súkromným životom?

Balans je o balansovaní (úsmev). Consulusákom človek nemôže byť, ak tieto princípy neaplikuje doma. To znamená, že zbytočne budem uveriteľný ako podnikateľ či konzultant, ak nie som schopný budovať môj prvý svet, ktorým je rodina. Moje manželstvo, otcovstvo, moja zodpovednosť za moje najbližšie okolie. Moja uveriteľnosť sa rodí tam.

 

Foto: Július Kotus