1913 (Miláno, Taliansko) – 1972 (Mato Grosso, Brazília)
Ctihodný Attilio Giordani bol iný ako mnohí svätci v tejto knihe. Nerobil žiadne zázraky ako sv. František alebo sv. Alžbeta. Nevytvoril žiadne umelecké dielo ako sv. Andrej alebo Antoni Gaudi. O Bohu alebo prírode nezistil nič prevratné, na rozdiel od sv. Ambróza alebo blahoslaveného Nicolasa Stena. Možno si poviete, že to bol obyčajný otec rodiny, ktorý mal tri deti: jedného chlapca a dve dievčatá. Pracoval v kancelárií a vo svojom voľnom čase sa trochu venoval divadlu.
Attilio bol však veľký zabávač – dokázal rozosmiať každého a rád vtipkoval o svojej rodine a priateľoch. Darí sa aj vám rozosmiať iných? To je veľmi dobré! Attilio mal naozaj talent zabávať všetkých okolo seba. Kedykoľvek sa počas vystúpenia objavil na javisku, ľudia začali tlieskať ešte skôr, ako prehovoril! Dokonca skladal jednoduché skladby a piesne. A to tiež pre radosť ľuďom okolo seba.
V čom nám teda môže byť Attilio príkladom? Čím sa stal natoľko podobný Ježišovi, že nám ho Cirkev kladie za vzor? Je to preto, že žil ako Ježiš a robil pri tom všetko to, čo robíme aj my. Mal rodinu, obyčajnú prácu a venoval sa svojim deťom. Niekedy zabúdame na to, že vo všetkom tom, čo dennodenne robíme, aj keď nás to nebaví, môžeme kráčať za Ježišom. Nabudúce, keď napríklad pôjdete do školy, alebo budete pomáhať doma, alebo sa budete len hrať so svojimi kamarátmi, skúste si spomenúť na Attilia a robte to všetko ako by to robil Ježiš.
Attilio mal naozaj veľkú radosť z toho, že pozná Ježiša a chcel sa o ňu podeliť s ostatnými. Veľmi mu záležalo na tom, aby sa o ňom dozvedeli hlavne deti. A tak s nimi hrával divadlo, futbal, rozprával im vtipy a popri tom im hovoril aj o Ježišovi. Každý ho mal rád a chcel s ním tráviť čo najviac času.
Ako je to možné, že Attilio bol taký obľúbený? Jedna z jeho dcér, Maria Grazia, povedala o svojom otcovi jednu veľmi dôležitú vec: „Pre mňa bolo na mojom otcovi najvýnimočnejšie to, že nikdy nikoho neposudzoval. A nezostal len pri tom. Pomáhal ľuďom objaviť to, čo je na nich dobré. Pomáhal im, aby túžili byť dobrými.“ Tak toto je naozaj veľká vec, však? Predstavte si, že niekto sa voči vám zachová zle. Teraz za vami príde a vy, nielen že budete voči nemu priateľskí, ale dokonca poukážete na niečo, čo je v ňom dobré. Čo to, podľa vás, s týmto človekom urobí? Presne! Veľmi ho to poteší a možno sa aj skamarátite a on bude priateľskejší aj voči ostatným.
Attilio bol veľmi pokorný človek, ktorý vždy uprednostňoval tých druhých. Keď už boli jeho deti dospelé, rozhodli sa odísť do Brazílie, aby tam ľuďom hovorili o Ježišovi. Attilio sa k nim bez váhania pridal a žil tam pre toto dobrodružstvo spolu s nimi. Ešte aj keď umieral, jeho myšlienky patrili iným. Nikdy sa neznepokojoval kvôli sebe. Raz, počas toho, ako hovoril pred skupinou mladých ľudí, mu zrazu prišlo zle. Prvá vec, ktorá mu prebehla mysľou, boli títo mladí, ku ktorým hovoril. Otočil sa k svojmu synovi Piergiorgiovi a jeho posledné slová boli: „Pokračuj.“
Attilio neurobil nič výnimočné, ale jeho život bol hrdinstvom v maličkostiach každodenného života. Vždy myslel na druhých a na to, ako im sprostredkovať, že Ježiš ich miluje.
„Svojimi životmi musíme svedčiť o tom, v čo veríme. Evanjelium musíme žiť, nie čítať. Život musíme dávať, nie o ňom hovoriť.“
Ak si chcete príbeh s deťmi vyfarbiť link nájdete tu.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.