Stĺpčeky

Urobiť viac ako zvyčajne

Udalosti života sa dajú interpretovať jedným alebo druhým spôsobom: čisto vonkajškovo, podľa faktov, alebo ich možno vnútorne prežiť a pýtať sa na podstatu: Čo mi chce Boh povedať touto na prvý pohľad nepodstatnou alebo nepríjemnou udalosťou? Môžem vo svojom živote profitovať z namáhavej alebo ťažkej situácie?

blank
Foto: Flickr/barbara w

Niekedy je to tichý hlas, ktorý ti vnútri povie: „Berte veci tak, ako prídu! Jednoducho ich akceptujte.” V týchto momentoch, keď vás neovládnu vzbura, frustrácia alebo skepsa, ale vnútorná otvorenosť a možno ochota odovzdať sa tomu, čo si život pýta a vyžaduje, niekedy sa prebúdza vnútorne ako istota, že niekto iný má život vo svojich rukách a budí dojem, že je „vedený“.

Niekto v tebe ti dáva v takýchto momentoch podnet, aby si urobil „viac“ než zvyčajne. Tak sa mi to stalo s majiteľkou pozemku zo Schwechatu, s ktorou som niekoľko rokov v kontakte a od ktorej sme ako firma kúpili nejaké pozemky. Čoskoro som v kontakte s ňou pochopila, že bohatstvo neznamená mať veľa priateľov alebo dobré vzťahy. Jedného dňa som cítila, že jej mám niečo povedať o svojom živote a našom spoločnom živote pre zjednotenejší svet. Odvtedy nás spája viac než len nákup pozemkov, a keď som sa s ňou naposledy stretla, vzala som pani H kvetinovú kompozíciu a domáce slovenské polievkové rezance, lebo som vedela, že miluje rezance.

Bola to maličkosť, ale keď sme sa nedávno počuli po telefóne a rozhovor bol takmer na konci, rozhovorila sa o tom, aké sú tie kvety stále krásne že už podávala rezance svojim hosťom. Samozrejme im tiež povedala, odkiaľ prišli.

Niekedy môže byť tento vnútorný hlas tiež trochu nepohodlný v tom zmysle, že ti pomáha pochopiť, čo ostatní naozaj chcú, a cítiš, že môžeš niečo dať, napríklad aby si vyriešil situáciu alebo sa pustil do ťažkého rozhovoru, ktorý ťa pri probléme posunie ďalej – a povzbudzuje ťa , aby si bol aktívny, namiesto toho, aby si dúfal, že to zariadia ostatní.

Keď som sa pred tromi rokmi presťahovala na Slovensko, kamarátka mi dala pohľadnicu aj so sprievodnou vetou: „Život sa začína na konci vašej komfortnej zóny.“ Niekedy je dobré držať sa vo vlastnej zóne pohodlia. Odvaha prekročiť ju však neostáva bez odmeny: stále nové zážitky, priestor slobody a život ostáva farebný!

Kvôli profesionálnemu rastu, ktorý je pre moju prácu dôležitý, som sa v posledných týždňoch venovala najmä kurzom, učeniu a práci a musela som si pri tom všetkom dobre zorganizovať. Po počiatočnom nadšení a istote, že v konečnom dôsledku záleží na Božej vôli, bolo po určitom čase náročné – pre mňa ako človeka vzťahov – uspokojiť sa len s knihami. Ako môžem žiť aj v takejto situácii “spoločenstvo”?

Odpoveď mi prišla, keď som premýšľala o prípravách na kongres Gen2 (mladých Hnutia fokoláre) v Srbsku a vďaka jednej dievčine som pochopila dôležitú vec: môžem sa naučiť pre ňu! Potom som si tiež spomenula na pár ďalších ľudí, a tak som nebola sama iba so svojimi knihami, ale bola prítomná aj osoba, pre ktorú som sa práve učila. Keď som povedala tejto dievčine, že som sa učila pre ňu, bola dojatá a povedala: „Teraz viem, prečo som sa sa zrazu nebála hovoriť pred všetkými ľuďmi!“

Tak môže byť každý deň novým darom a so zvedavosťou sa seba samej pýtam: “Kto bude dnes mojím spoločníkom?”

Ak je v rámci života v komunite jasné, že takýto život možno žiť len v prípade, ak sme fyzicky spolu, v posledných týždňoch som získala novú skúsenosť, že na vytvorenie spoločenstva stačí aj to, keď prežijete kúsok dňa aspoň s jednou osobou, hoci aj na diaľku.

“Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi,” sa stáva skutočným tam, kde som, pretože toto slovo žije vo mne – a na diaľku medzi nami.

Bolo pre mňa novým a žiarivým zážitkom, že sme sa navzájom sprevádzali a podieľali sa na živote, i vďaka všetkej kreativite moderných komunikačných prostriedkov. Výsledné každodenné stretnutia – ktoré sú potom nezávislé od priestoru – vytvárajú väčšiu realitu, v ktorej je obsiahnuté a uchované všetko konkrétne, čo treba vybaviť počas dňa.

Tak môže byť každý deň novým darom a so zvedavosťou sa seba samej pýtam: “Kto bude dnes mojím spoločníkom?”

 

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

V žiadnom vzťahu nestačí iba opakovať slová lásky

Choď pomáhať utečencom, celá firma stojí za tebou

Dáša Fedorková

Stojí ti to za to?

Katarína Jančišinová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies