Ak naša reč nie je jasná, môže mať vážne následky

S väčšou či menšou pravidelnosťou sa v médiách objavujú správy zo sveta bioetiky. Pri čítaní jednej z nich som sa nedávno pozastavila. Aktualita pochádzala zo Spojeného kráľovstva. Iba stručne informovala o prieskume, prebiehajúcom do konca februára medzi členmi Kráľovskej akadémie lekárov. To, čo sa za ňou skrýva je však „mrazivé.“

Správa informuje o prieskume, ktorý je od počiatku označovaný za kontroverzný. Iniciovala ho britská Kráľovská akadémia lekárov (angl. Royal College of Physicians, RCP) medzi svojimi členmi. RCP patrí k najstarším lekárskym profesijným združeniam na svete, ktoré má veľký vplyv nielen vo vlastnej krajine, ale aj v medzinárodnom meradle. Prieskum zisťuje názor členov akadémie na eutanáziu a asistovanú samovraždu. Akadémia v minulosti položila členom otázku už opakovane.

Doposiaľ stanovisko odbornej lekárskej spoločnosti znelo, že sa jednoznačne stavia odmietavo voči praktizovaniu eutanázie a lekárom asistovanej samovraždy. Tento raz sa Kráľovská akadémia lekárov svojich členov pýta s „jemnou modifikáciou,“ či by mala – zotrvať na zastávaní postoja odmietajúceho eutanáziu, t.j. na stanovisku PROTI „pomoci pri zomieraní“ (rozumej zastávať naďalej pozíciu proti eutanázii a lekárom asistovanej samovražde); – zaujať NEUTRÁLNU pozíciu; – zaujať stanovisko ZA eutanáziu a asistovanú samovraždu.

RCP vopred vyhlásila, že ak v prieskume 60% respondentov neodpovie, že sú proti eutanázii, zmení status quo a zaujme oficiálne neutrálnu pozíciu, čo by v konečnom výsledku znamenalo odstúpiť a upustiť od doposiaľ deklarovaného a jednoznačne odmietavého stanoviska (voči eutanázii a asistovanej samovražde). A práve tu je problém…

Tíšiť bolesť, starať sa o nevyliečiteľne chorých a sprevádzať ich v závere života patrí k základným cieľom medicíny. Aj v sekulárnom svete panuje zhoda v tom, že z etického hľadiska by najlepší záujem konkrétneho pacienta mal byť prvoradým pri rozhodovaní lekára o poskytnutí zdravotnej starostlivosti.

V jednom z najstarších deontologických kódexov, Hippokratovej prísahe, je ukotvená povinnosť chrániť ľudský život, povinnosť lekára neuškodiť a ukončiť život chorého jasne odmieta. Eutanáziu a lekárom asistovanú samovraždu dôrazne odmieta aj rešpektovaná Svetová lekárska asociácia (angl. World Medical Association, WMA). WMA predstavuje nezávislú, celosvetovú profesijnú organizáciu lekárov, ktorá vo svete požíva vysokú odbornú a morálnu autoritu. Zastrešuje jednotlivé národné lekárske spoločnosti a reflektuje aktuálny vývoj medicíny z profesijného etického hľadiska. Tá svoj postoj k eutanázii formulovala nasledovne: „Eutanázia, ktorá je činom úmyselného ukončenia života pacienta, hoci by sa vykonala na pacientovu žiadosť alebo žiadosť jeho najbližších príbuzných, je neetická“ (WMA Deklarácii o eutanázii, angl. WMA Declaration on Euthanasia).

S úzkosťou preto sledujem dianie na britských ostrovoch, v ktorej iniciatíva a konanie jedného z najvplyvnejších a najvýznamnejších lekárskych profesijných združení.

S úzkosťou preto sledujem dianie na britských ostrovoch, v ktorej iniciatíva a konanie jedného z najvplyvnejších a najvýznamnejších lekárskych profesijných združení, v kontexte starostlivosti o krehkých pacientov v závere života, vyvoláva vážne obavy a chorým sa vo svojej podstate vzďaľuje.

Aké rozdielne správy v priebehu toho istého mesiaca môžu prísť z inej strany.

Dobré je vedieť, že pri príležitosti 27. Svetového dňa chorých, ktorý pripadol tento rok na 11. február 2019, zverejnil pápež František svoj každoročný list, adresovaný chorým. V jeho posolstve cítiť úprimný záujem a vzťah k chudobným, trpiacim a chorým. Ako vždy, kladie ich do centra svojej pozornosti. A nielen to, ale apeluje i na nás, aby sme im venovali mimoriadnu pozornosť, keďže kultúra vyraďovania a ľahostajnosť odsúvajú našich krehkých bratov a sestry na samotný okraj spoločnosti.

Lekárom a zdravotníkom, ktorí majú vedomosti, patričné vzdelanie a príležitosť slúžiť, angažovať sa v pomáhajúcej profesii pripomína konať skutky nezištnej lásky, konať empaticky, s citom tak, ako konal milosrdný Samaritán. Pápež František v liste doslova píše: „Starostlivosť o chorých si vyžaduje profesionalitu a jemnocit, nezištné, bezprostredné a jednoduché gestá, ako je pohladenie, prostredníctvom ktorých dávame druhému pocítiť, že je nám „drahý.“

Život je Boží dar, nedotknuteľný, nedisponovateľný a zdravotnícky pracovník sa nemôže pokladať za rozhodcu ani nad životom ani nad smrťou.

Obdobnými slovami sa prihovára taktiež zdravotníkom v Novej charte zdravotníckych pracovníkov , pripomínajúc im povinnosť slúžiť životu, preukazovať chorým odbornú službu, súcit, empatiu, rešpekt a povinnosť starať sa o chorých až do prirodzeného konca: „Život je Boží dar, nedotknuteľný, nedisponovateľný a zdravotnícky pracovník sa nemôže pokladať za rozhodcu ani nad životom ani nad smrťou. Človek nie je pánom a rozhodcom nad životom ale jeho verným správcom,“ stojí v charte. Empatia, úcta, ľudskosť, služba, jednoducho, zaznieva tu úprimný záujem o človeka až do prirodzeného konca.

Ako aktuálne a pravdivo znejú slová evanjelia: „Ale vaša reč nech je “áno – áno,” “nie – nie” (Mt 5, 37). Ak reč Kráľovskej akadémie lekárov nebude jednoznačná, vykročia nielen jej členovia, ale celá krajina na šikmú plochu. V prípade zmeny stanoviska a zaujatia neutrálnej pozície voči eutanázii a asistovanej samovražde, obavy z vážnych následkov ohrozenia ľudskej dôstojnosti a života a rizika možných manipulácií na jeho konci, sú namieste.