Obe sa udiali počas jej štúdií v Ríme, kde Chiara Amirante študovala politické vedy. V krypte pod kaplnkou vtedy so skupinou kamarátov zriadili študovňu, ktorú ponúkli študentom bezcieľne blúdiacim po chodbách univerzity medzi jednotlivými prednáškami. Chiara spomína na iniciatívu týmito slovami: „Videla som auly naplnené stovkami osôb, ale každý bol uzavretý do svojho sveta, ako keby bol ostrovom sám v sebe. Zvlášť u cezpoľných študentov, ktorí prichádzali predovšetkým z juhu Talianska, sa dala čítať v pohľadoch nesmierna samota.“
Okrem priestoru na štúdium ponúkli prichádzajúcim študentom s úsmevom aj šálku čaju, čo bolo v tomto prostredí veľmi nezvyčajné. Už počas dvoch mesiacov sa utvoril okruh tristo mladých ľudí, ktorí vytrvalo navštevovali kryptu pod kaplnkou. Okrem pravej múdrosti, ktorú spolu hľadali predovšetkým v Evanjeliu, ponúkali aj aktivity spevu, prednesu, hudby či tanca, aby tak spolu vytvorili niečo pekné, čo sa dá ponúknuť iným.
Jedno zo stretnutí, ktoré Chiaru hneď silno poznačilo, bolo s jedným sympatickým chlapcom. Chiara spomína, že sa „rozprávali len pár minút, ale tie stačili na to, aby sa dal spozorovať neuveriteľný smútok v jeho očiach. Bol to skutočný šok, keď len týždeň po našom stretnutí sme sa dozvedeli, že Andrea, tak sa volal, spáchal samovraždu, a to tak, že sa hodil z baziliky Svätého Petra. Vo vrecku košeli, pri jeho srdci sa našiel lístok, kde bolo napísané: „Na tejto zemi som hľadal lásku, ale musel som skonštatovať, že pre vzťahy s druhými treba žiť iba s maskami a ja takto žiť nedokážem. Potrebujem lásku. Idem sa pozrieť, či existuje iný život, kde môžem túto lásku nájsť.“ Tento výkrik, podpísaný krvou jedného mladého človeka ma zasiahol ako meč do srdca a znova som si predsavzala, že v mojej maličkosti urobím všetko preto, aby žiadny iný mladý človek nedospel k rozhodnutiu spáchať samovraždu, lebo nenašiel lásku na tejto zemi,“ spomína na túto tragickú udalosť Chiara.
Krátko po smrti Andreu, čo vyzeralo ako imitácia, sa rozhodla hodiť sa z kupoly dole aj sestra jedného z dobrých priateľov Chiari. Ona však po sebe nezanechala žiadnu správu.
„Ale samotný fakt, že dvaja mladí ľudia, ktorí sa nepoznali, dospeli k rozhodnutiu spáchať samovraždu práve v Bazilike svätého Petra, v srdci kresťanstva, sa mi zdal veľmi silný výkrik zo sveta mladých ľudí, ktorí sa ma dotýkal veľmi osobne. Rozprávajúc sa s mnohými mladými ľuďmi som zistila, koľko z nich žije so smrťou v srdci. Je to práve preto, lebo nikdy nemali možnosť zažiť duchovnú formáciu, schopnú odhaliť horizonty pravdy, svetla a pokoja,“ konštatuje Chiara.
Tieto dve tragické udalosti sa veľmi silno vpíšu do citlivej duše Chiari, ktorá je odhodlaná urobiť všetko preto, aby v čo najväčšej miere podobným tragédiám zabránila. Naplno a zo všetkých síl sa angažuje v hnutí Focoláre práve v oblasti pastorácie mládeže a študentov. Spáva čoraz menej, čo sa čoskoro veľmi negatívne podpíše aj na jej zdraví. Postupne smeruje k úplnému vyčerpaniu…
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.