Deti

Božia služobníčka Chiara Lubichová

1920 (Trident, Taliansko) – 2008 (Rocca di Papa, Taliansko)

Silvia sa narodila v severnom Taliansku. V Európe v tom čase zúrila vojna. Jej rodičia boli veľmi spravodliví ľudia, ktorí mali veľký súcit s chudobnými. Takéto postoje však vtedy neboli veľmi uznávané a tak Silviin otec prišiel o prácu a museli žiť vo veľkej chudobe.

Silvia od malička veľmi milovala Ježiša, prítomného v každom človeku, ktorého stretla a snažila sa podľa toho aj žiť. Raz si všimla, že doma už nemajú žiadne mlieko. Vonku bola veľká búrka a tak nebolo nikoho, kto by sa poň vybral. Silvia sa rozhodla, že pôjde ona. Možno sa vám to zdá maličkosť, ale vyskúšajte si to niekedy sami! Keď si doma všimnete, že treba niečo urobiť, napríklad, že vaša mama alebo otec potrebujú pomôcť, alebo sa váš malý brat, či sestra chcú hrať, skúste pomôcť ako prví. Uvidíte, akú radosť to spôsobí vám, aj všetkým ostatným!

Silvia naozaj dôverovala Ježišovi. Raz sa dozvedela, že nejaký chudobný človek potrebuje topánky. A tak poprosila Ježiša o topánky číslo 42 pre tohto chudobného. V ten istý deň stretla niekoho, kto jej povedal: „Neviem, či sa ti zídu, ale mám navyše pánske topánky… číslo 42.“ Úžasné, však? Silviin život bol plný malých zázrakov. Presne tak, sú to malé zázraky! Niečo vám poviem: Ak aj vy budete dôverovať Ježišovi, budú sa vám diať rovnaké zázraky! Už sa vám niekedy stalo v škole, že ste sa podelili so spolužiakom o svoju desiatu a zrazu prišiel niekto iný, kto vám zas ponúkol zo svojej? Alebo ste sa inokedy hrali s mladším súrodencom, ktorý vás o to prosil a vám sa potom podarilo urobiť úlohy oveľa rýchlejšie, ako zvyknete? Toto všetko sú tiež malé zázraky!

Silvia si uvedomila, že chce svoj život úplne odovzdať Bohu. Išla preto za jedným kňazom, aby sa s ním o tom poradila. Tento kňaz cítil, že Silviina túžba pochádza od Boha. Pre Silviu to znamenalo nový začiatok a tak si vybrala nové meno – Chiara, čo znamená „čistá“ alebo „svetlo“.

Jej priatelia si onedlho všimli, že sa snaží milovať každého človeka a dôverovať Bohu vo všetkom. Niektorí sa k nej po krátkom čase pridali. Rozhodli sa, že budú žiť každé slovo z evanjelia. Pre Chiaru bolo veľmi dôležité, aby spoločne žili jednotlivé slová z evanjelia, pretože Ježiš povedal: „Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ Chiara vedela, že, ak budú žiť evanjelium spoločne, aj keď to bude napríklad pri umývaní riadov, Ježiš bude stále prítomný medzi nimi. A on ich bude učiť a viesť!

Raz Chiara a jej priatelia išli navštíviť jedno dievča, ktoré malo veľmi vážnu kožnú chorobu. Bol tam s nimi aj kňaz. Veľmi jasne cítili, že Ježiš je prítomný v osobách, ktoré trpia a že utrpenie a láska sú navzájom prepojené. A tak sa opýtali kňaza, kedy Ježiš najviac trpel. On im odpovedal: „Myslím, že najväčším utrpením pre Ježiša bolo, keď na kríži necítil už ani otcovu blízkosť.“ Bolo to vtedy, keď povedal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Chiara a jej priatelia si uvedomili, že je to naozaj tak a rozhodli sa, že zasvätia svoj život láske k opustenému Ježišovi. Odvtedy sa snažili vidieť ho v mnohých ľuďoch – v chudobných, v chorých, v smutných, v opustených… Chiara si tiež uvedomila, že láska voči nim je kľúčom k zjednocovaniu všetkých ľudí, kľúčom k zjednotenému svetu. Pamätáte si, o čo Ježiš prosil svojho Otca predtým, ako odišiel do neba? Povedal: „Aby všetci boli jedno!“ Chiara, spolu s Focom, o ktorom tiež môžete čítať v týchto príbehoch, až do konca svojho života dávala celému svetu Ježiša.

Predstavte si, že Chiara bola prvá žena, ktorá vystúpila pred našimi priateľmi moslimami v mešite v New Yorku. Alebo ako prvá vystúpila v britskom a americkom parlamente, kde im hovorila o tom, ako sa máme navzájom milovať ako bratia a sestry. Vytvorila si krásne priateľstvá s najrôznejšími ľuďmi: s hinduistami z Indie, s africkým kráľom – Fonom z Fontem, s budhistami z Thajska a Japonska, so židmi a dokonca so všetkými pápežmi. Veľmi výnimočné priateľstvo vzniklo medzi ňou a svätým Jánom Pavlom II. Chiara vnímala všetkých ľudí ako svojich bratov a sestry a v každom videla Ježiša. Toto malo takú moc, že mnohí chceli spolu s Chiarou pracovať na budovaní zjednoteného sveta! Jej „ideál“ zjednoteného sveta inšpiroval aj osoby zo sveta ekonomiky, politiky, teológie, vedy a mnohých iných odvetví. Krátko predtým, ako odišla do neba, stihla ešte založiť univerzitu!

Pamätáte si, že Chiara dôverovala Ježišovi úplne a vo všetkom? Od malých vecí, ako bola modlitba za topánky číslo 42, až po svoj veľký sen, aby sa všetci stali bratmi a sestrami, ako v jednej rodine. Chceli by ste to tiež skúsiť?

„Ak človek miluje, dáva.
Ak miluje ten druhý, dáva.
Ak sa milujeme navzájom,
všetko patrí všetkým.“

Chiara Lubichová

Ak si chcete príbeh s deťmi vyfarbiť kliknite sem

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Slovenskí žiaci sa pýtajú, či príde tretia svetová vojna. Posilňujme v nich nádej, zdôrazňujú odborníci

Veronika Rendeková

Deti, ktorým rodičia veľa čítajú, prídu do školy šikovnejšie, hovorí známy propagátor detského čítania

Ján Heriban

Deti môžeme odmalička viesť k správnym návykom pri ochrane životného prostredia

Martina Baumann

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies