Rodina

Vernosť

Foto: Flickr/Hernán Pinera

Prial by som si, aby som sa mohol ako Jean Bastaire, významný francúzsky mysliteľ, obviniť z veľkého hriechu našej doby: vernosti. Pretože byť verný, ako povedal iný svetový autor, Antoine de Saint-Exupéry, nakoniec znamená byť sám sebou. A to sa nedá zaplatiť. Vernosť sa dnes medzi hodnotami nášho sveta cení veľmi málo. Nie je to totiž doba, ktorá by sa vyznačovala stabilitou, stálosťou v rozhodnutiach, schopnosťou plánovať na dlhšie obdobie. Práve naopak, zdá sa, akoby prvé miesto zastával ten, čo je vo všetkom nestály a vratký, dokonca aj v tej najdôležitejšej oblasti – vo vzťahoch. Podľa Jeana Bastaira (La fedeltà, Qiqajon 2011) je hlavnou príčinou tohto súčasného neduhu konzumizmus, ktorý všetko ničí. „Neprestajne podnecuje túžbu, aby bola neustále napĺňaná a neuspokojená, z každej strany uvrhnutá do víru nákupov, do spŕšky žiarivých, no bezvýznamných trblietok, ktoré pohltí noc.“

Trieštenie sa stalo znepokojivým a rozšíreným zvykom, akýmsi životným štýlom: prerušiť vzťah s vlastným manželom či manželkou, s rodičmi, narušiť vzťahy v práci, s vlastným národom, s Bohom. Nevera, slúžka konzumizmu, preniká všetky rozmery života, všetky medziľudské vzťahy – medzigeneračné, spoločenské, občianske, politické i náboženské. Tou najpríznačnejšou neverou (stále sa pridŕžam Bastaira) je nevera v erotickom vzťahu medzi mužom a ženou. Práve tu je tento neduh najdrásavejší, neraz neznesiteľný, pokiaľ ho človek prežíva ako obeť, pretože sa dotýka toho najintímnejšieho darovania seba samého druhému. Nevera v erotickej rovine spochybňuje stabilitu lásky. Dostávame sa tak k rozhodujúcemu bodu.

Vernosť je celkom iste otázkou viery a lásky. Samo slovo vychádza z latinského pojmu fidelitas a fides. Sanskritský koreň, ktorý sa nachádza v základe slova fid-, znamená spájať. Mohli by sme teda povedať, že vernosť je formou lásky, ktorá spája. Mať vieru nespočíva v uplatňovaní mnohých právd, ale v odovzdaní sa druhému – odtiaľ vychádza dôvera, intímnosť.

Podľa môjho názoru je zbytočné očakávať vernosť, pokiaľ nám nie je jasné, že život je dar a že v kontexte tohto daru sme do hĺbky navzájom prepojení. Jedine logika daru nám umožňuje prekonávať pokušenie konzumizmu, túžby vždy po niečom novom, dokonalom, lákavom, až si prestaneme uvedomovať, že jediné pravé uspokojenie môžeme nájsť vo svojom vnútri, v pokornom uvedomení si toho, čím sme, svojej histórie, svojich obmedzení ako aj ohraničení toho druhého. Ak prestanem vnímať, že druhý je pre mňa darom taký, ako skutočne je a nie, akého si ho predstavujem, že je niekým, s kým môžem začať príbeh lásky so všetkým, čo k príbehu človeka patrí (pády, skúšky, úvahy, nové začiatky), vernosť sa obmedzí na slovo patriace do minulosti. Platí to hlavne pre vzťah medzi mužom a ženou. Vernosť má inú hodnotu. Citujem ešte Bastaira: „Povedať milujem ťa, znamená povedať – Ty si prameň živej vody, z ktorého chcem čerpať. Vďaka nemu pevne stojím, pozdvihuje ma, vstupujem do kvetu a prinášam plody. Živím sa tebou. Ty si tá (či ten), v ktorej nachádzam svoje uplatnenie, svoju plnosť. Zničím ťa? Ocitneš sa v mojich rukách ako nežná korisť, ktorú podľa svojej chute zhltnem a staneš sa len uspokojením mojich túžob? Bola by to najkrutejšia zrada, zneužil by som pre svoje ciele plodnosť, ktorou ma zahŕňaš, krásu, ktorou ma zdobíš, radosť, ktorou ma zaplavuješ. Čo dostávam od teba, ti mám vrátiť. Očakávam, že zo mňa urobíš strojcu svojho bohatstva, aby si tak ty, ktorá si pôvodcom toho môjho, mohla nájsť vo mne príčinu svojej nádhery. Tajomná hra odrazu, v ktorej sa pretvárame jeden v druhého vďaka tej istej viere, ktorú budeme mať obaja.“

Na začiatku, keď som spomínal Saint-Exupéryho, som hovoril, že byť verný, rovná sa byť sám sebou. A dodávam: v dôvernom spojení s druhými. Znamená to, že neverou strácam seba samého. Fides, ktorá mi chýba, je v prvom rade nevernosťou sebe samému. Neverný človek je ten, čo nepočúva seba samého, ale svoje emócie a svoje prchavé túžby: dychtivo sa za nimi ženie a myslí si, že ide za sebou samým. Tragické zauzlenie. Na koniec jediné, čo nájde, je prázdno a hnev. Tento svet naliehavo potrebuje vernosť.

 

(na pokračovanie)

 

 

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

V boji proti úzkosti pomáha, ak deti zameriame na prítomnosť

Veronika Rendeková

Novorodenca v rodine môže niektoré z detí vnímať ako „votrelca“, hovorí psychologička

Lucie Kotková

Ako hovoriť s deťmi o vojne?

Andrea De Angelis

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies