Výstižný pojem Dekrétu o ekumenizme II. Vatikánskeho koncilu /1962-65/ “duchovný ekumenizmus” je vlastne trvalým pozvaním žiť jeho obsah: “…obrátenie srdca a svätosť života, spolu so súkromnými a verejnými modlitbami za jednotu kresťanov treba pokladať za dušu celého ekumenického hnutia. Možno to právom nazvať duchovným ekumenizmom” /DE, čl.8/. Úsilie o jednotu kresťanov bez spoluúčasti Svätého Ducha má totiž malú šancu na úspech, lebo iba Boh dokáže meniť naše srdcia a zbavovať nás predsudkov z lásky k poznanej Božej vôli. Preto sa modlíme…
V ostatných mesiacoch a týždňoch je viacero dôvodov “aktivizovať” túto Božiu metódu, ekumenickú modlitbu.
– Koncom augusta sme si pripomenuli 70. výročie vzniku Svetovej rady cirkví /23.8.1948/. Odvážna a silná myšlienka, združiť čo najviac kresťanov po celom svete do organizácie schopnej plniť svoje zakladajúce heslo: Spoločne na ceste v službe spravodlivosti a mieru. V povojnovej atmosfére v Európe to bolo svetlo vo tmách.
Dnes Svetová rada cirkví združuje asi 350 evanjelických, anglikánskych, starokatolických a pravoslávnych cirkví a zastupuje cez 500 miliónov kresťanov vo svete.
Rímsko-katolícka cirkev nie je členom Svetovej rady cirkví /ďalej SRC/, ale udržiava s ňou úzke kontakty, zúčastňuje sa na práci rôznych komisií a pracovných skupín. Ústredie SRC so sídlom v Ženeve navštívili traja pápeži: Pavol VI. v roku 1969; Ján Pavol II. v roku 1984; pápež František v tomto roku. Vo svojom pozdrave podporil cieľové hodnoty tejto organizácie: ” Už teraz je možné ísť podľa Ducha; modliť sa, evanjelizovať a spoločne slúžiť je možné a bohumilé. Ísť spolu, modliť sa spolu – áno, to je naša dnešná hlavná cesta”.
Spojme sa v ekumenickej modlitbe, aby spoločné svedectvo kresťanov zaznievalo čím presvedčivejšie v postkresťanskej Európe i v celom svete.
– Všetci kresťania na Ukrajine prežívajú ťažké chvíle, avšak nielen pre politické napätie a sociálne problémy spojené s vojnovou atmosférou. Naviac sú tu teraz komplikované vzťahy medzi pravoslávnymi kresťanmi, ktorí sa hlásia podľa jurisdikcie ku dvom centrám: Väčšinová Ukrajinská pravoslávna cirkev sa od roku 1686 hlási k moskovskému patriarchátu, predtým patrila pod Konštantinopolský patriarchát. Od roku 1992 sa od nej oddelila Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu. Teda táto odnož Pravoslávnej cirkvi si nárokuje samostatnosť- autokefalitu. Dosiaľ ju však žiadna z 15 samostatných Pravoslávnych cirkví vo svete neuznala. Neprijali jej dôvody, že sa odvoláva ku tradícii Kyjevskej Rusi /9.-13. stor./, ani to, že sa k nej hlási cca 25-35 % ukrajinských pravoslávnych veriacich.
Aby sa napätá situácia upokojila a hľadali sa kroky ku konštruktívnemu riešeniu, navštívil koncom augusta 2018 moskovský patriarcha Kyril II. konštantinopolského patriarchu Bartolomea v jeho sídle v Istanbule. Napriek umeniu diplomacie a “srdečnému duchu rozhovoru”, ktorý trval údajne 5 hodín, sa ruská delegácia rozhodla odísť a rokovanie stroskotalo.
Pravoslávni kresťania sú nám vo väčšine dôležitých otázok viery blízki, bratia. Vrúcne im vyprosujeme milosť pokoja a jednoty, aby mohli spoločne slúžiť nádejou viery v ich bolestne skúšanej krajine.
Na Ukrajine sa hlási väčšina obyvateľstva k pravosláviu – 75%; sú to tri pravoslávne cirkvi: Moskovský patriarchát (väčšina veriacich) Kijevský patriarcháty (menšina) a Autokefálna pravoslávna cirkev – organizovaná ako arcibiskupstvo (najmenšia časť). Z cirkevného i ekumenického stanoviska tento stav v jednom štáte treba považovať za dočasný. Úsilie Konštantinopolu o urovnanie udelením tzv. tomosu (autokefality pravosláviu na Ukrajine) vyvoláva napätie nielen v cirkevných i spoločenských sférach dotknutých krajín, ale i v rámci svetového pravoslávia a kresťanstva. V samotnej Ukrajine medzi jednoduchými ľuďmi nie sú v tomto smere problémy. No pod vplyvom správ o veci sa i medzi jednouchých veriacich vnáša potreba premýšľať a porovnávať, čo možno považovať za pozitívny pohyb. Pritom hlavné problémy sú medzi patriarchátmi, biskupstvami a štátmi.
/Podľa Katolícky týdeník č. 38/2018/
–V Bratislave je priestor na spoločné ekumenické modlitby so spevmi Taizé každý posledný piatok mesiaca v kostole jezuitov o 20. hod. Mladí kresťania sa spolu modlia v kostolíku sv. Kataríny pod Michalskou branou vždy v pondelok o 17.30.
Kdekoľvek sme, môžeme dvaja alebo traja spolu, s Ježišom prítomným medzi nami, volať k Bohu o milosť jednoty a opravdivosti vo viere pre všetkých kresťanov.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.