Spiritualita výzvy

V ostatných rokoch ťažko prežívam veľkú rozdielnosť názorov kresťanov a sekulárneho sveta na morálku a spoločenské otázky, súperenie konzervatívnych a progresívnych prúdov v cirkvi, vzájomné nálepkovanie sa za takých či onakých, rast polarizácie, extrémizmu a konšpiračných teórií. Zároveň vnímam ohrozenia západného sveta, kde túžba po prvoplánovom úspechu, zážitku a pohodlí vyprázdňuje a splošťuje ľudské životy. Blahobyt oslabuje schopnosť sústrediť sa na to podstatné, oslabuje ochotu prekonávať prekážky a klásť si náročné životné ciele – a tým nemyslím len profesionálne a športové méty. To v konečnom dôsledku oslabuje životaschopnosť našej civilizácie v globálnej „súťaži civilizácií“.

Hľadal som kľúč, ktorý by prinášal nový pohľad na vec a zároveň by pomáhal vzájomne sa pochopiť a inšpirovať napriek veľkej rôznosti názorov. Záchytný bod som našiel v príbehu o bohatom mládencovi (por. Mk 9,17-22):

„Ktosi k nemu pribehol a pýtal sa ho: Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som získal podiel na večnom živote? Ježiš mu povedal: Poznáš prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš… On mu však povedal: Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti. Vtedy sa Ježiš naňho s láskou zahľadel a povedal mu: Jedno ti chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma! Po týchto slovách mládenec zosmutnel a zarmútený odišiel, lebo mal mnoho majetku.“

Hneď za textom je upozornenie, ako ťažko boháči prídu do nebeského kráľovstva, a tak sa môže zdať, že bohatstvo alebo neuposlúchnutie Ježišovho volania môžu viesť do zatratenia. Ale text nehovorí, že sa Ježiš na mladíka po jeho odpovedi zamračil. Ježiš s láskou nastavil mladíkovi zrkadlo. A mladík si uvedomil nezrelosť svojich predstáv a pocítil smútok zo straty svojich ilúzií. Mal som z príbehu silný dojem, že mladík napriek sklamaniu nepremárnil svoj život, ale našiel iný spôsob, ako slúžiť Bohu. Nedávno sa mi to potvrdilo, lebo podľa odborníkov tým mladíkom bol sám evanjelista Marek.

Na základe tohto príbehu som si sformuloval pojem „spiritualita výzvy“. Mám na mysli základný životný postoj vhodný pre veriacich aj neveriacich, konzervatívcov aj liberálov, ktorý prijíma život ako rast k zrelým rozhodnutiam – životným aj morálnym – a učí sa prijímať ťažkosti a riziká.

V kresťanskom prostredí môže byť častým problémom životných rozhodnutí nezrelosť a skryté motívy.

V kresťanskom prostredí môže byť častým problémom životných rozhodnutí nezrelosť a skryté motívy. V pozadí duchovného povolania, pasívneho zotrvávania v nefunkčnom manželstve alebo hoci rozhodovania sa o plánovaní rodičovstva môžu byť v skutočnosti naivné ambície, strach, očakávania druhých ľudí, perfekcionizmus, úzkostlivá obava z odmietnutia ťažšej voľby alebo psychické mechanizmy, ako je prijatie úlohy obete.

V dnešnom sekulárnom svete bude asi častejší opačný prístup – útek od problémov, ťažkostí a rizík namiesto ich riešenia. Kresťanom sa podľa toho môže zdať, že jedinou odpoveďou na problémy súčasnosti je viera a čo najprísnejšia morálka. Iste, morálka je nastavením vyššej latky ako má dnešný svet a viera, je zdrojom sily prijímať aj obete a ťažkosti. Ale najpodstatnejší moment viery nie je sada pravidiel. Viera tiež nie sú Bohom vopred naplánované životné míľniky, ktoré musíme prijať, inak ho zradíme. Jej podstatou je smerovanie k Tomu, ktorý sa na nás pozerá s láskou a chápe aj to, že na niektoré rozhodnutia nie sme zrelí, alebo sme sa určitým spôsobom rozhodli z nesprávnych dôvodov.

Odpoveďou je spiritualita, charizma, spoločenstvo, vzájomný príklad a opora na ceste k zrelému životu.

Je zrejmé, že výsledkom náročných životných rozhodnutí je vytvorenie čohosi naozaj hodnotného pre seba samého aj pre druhých, ale zjavne sme v tom slabí a nedôslední. Odpoveďou je spiritualita, charizma, spoločenstvo, vzájomný príklad a opora na ceste k zrelému životu naplnenému hlbším zmyslom. Je zjavné, že duchovná inšpirácia musí získať aj spoločenský, ekonomický a politický rozmer. Nie ako príkaz zhora či presadzovanie nejakej utópie, ale ako ľudsky prirodzené nasadenie sa za vec a ako ľudsky prirodzené vodcovstvo a združovanie sa ľudí v prospech toho, aby sa posilnilo a prežilo to, v čo ľudsky a duchovne veríme. To sa už deje v rôznych oblastiach a nielen medzi kresťanmi – sú tu iniciatívy podnikateľov so snahou o účasť komunity a o nezištnosť, je tu dobrovoľníctvo, vidíme veľa mnohodetných rodín, jestvujú iniciatívy na pomoc manželstvám v ťažkostiach, je snaha o návrat k prirodzenejšiemu spôsobu životu, apka postráži váš čas strávený na sociálnej sieti, hodinky vás upozornia, že už príliš dlho sedíte.

Dôraz na „výzvy“ môže byť aj príležitosťou odovzdať svetu svedectvo o tom, že evanjelium je dobrou zvesťou aj pre tých, ktorým niektoré životné rozhodnutia nevyšli, alebo ktorí urobili vážne chyby. Posolstvom príbehu o bohatom mládencovi nie je, že máme byť vždy hrdinovia a ak zlyháme, tak nás treba niekam nenápadne „upratať“. Tento príbeh nám hovorí, že aj po rôznych zákrutách a vývrtkách života máme vždy možnosť smerovať k službe tomu, čo je väčšie, ako my sami a k Tomu, ktorý nás dôverne pozná.