1921 (Paríž, Francúzsko) – 1962 (Buenos Aires, Argentína)
Enrique Shaw, na rozdiel od veľkej väčšiny svätcov, ktorí si zvolili chudobu, pochádzal z veľmi bohatej rodiny a sám bol veľmi zámožný. Dá sa to vôbec? Veď Ježiš povedal: „Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Mk 10, 25). Pozrime sa spoločne na jeho príbeh a tak lepšie pochopíme, čo Ježiš žiada aj od nás ostatných.
Enriqueovi rodičia pochádzali z Argentíny, ale on sa narodil v Paríži, pretože v tom čase tam jeho otec pracoval. Hádajte, akú mal prácu! Nie! Bol riaditeľom banky. A to znamená, že Enriqueova rodina bola veľmi bohatá. Bývali vo veľkom dome so služobníctvom a chodili na cesty okolo sveta a luxusné dovolenky.
Keď mal Enrique štyri roky, jeho mama ochorela na nevyliečiteľnú rakovinu a zomrela. Viete si predstaviť, ako sa asi cítil? Presne tak. Úbohý chlapec bol úplne zničený. A práve vtedy si Enrique vytvoril veľmi blízky vzťah k Panne Márii. Enrique stratil vlastnú mamu, ale našiel Máriu, ktorú nám všetkým daroval Ježiš ako našu nebeskú Matku.
Ako pätnásťročný vstúpil do námorného loďstva a stal sa najmladším námorníkom na bojovej lodi. Viete si to predstaviť? Keďže sa pred spaním zvykol pomodliť a všetkým rozprával o Ježišovi, ostatní námorníci sa mu vysmievali. Jeho to ale nezastavilo! Ťažko pracoval, k športu a štúdiu pristupoval s vážnosťou a postupne si ho ostatní námorníci obľúbili a začali ho rešpektovať. Dokonca aj v čase výprav na vojnovej lodi dokázal Enrique vidieť Boha vo všetkom okolo seba – v nádhere oceánu, vo svite mesiaca, v očarujúcich západoch slnka.
Postupom času sa stal námorným dôstojníkom a tak sa výsmech na jeho adresu v námornom loďstve skončil. Svojich podriadených učil, aby boli k sebe navzájom milí. Enrique sa vždy zaujímal o každého jedného človeka vo svojom okolí. Bez ohľadu na to, či to boli ľudia významní alebo obyčajní, vždy sa k nim snažil priblížiť. Už ste to skúšali v škole alebo vo vašom okolí?
Keď mal dvadsať rokov, prosil Boha, aby mu pomohol naplno žiť evanjelium. Vedel, že ho musí šíriť všade svojou láskavosťou a radosťou. Enrique zároveň cítil povolanie do manželstva. Spolu so svojou manželkou mali deväť detí. Kvôli svojej rodine odišiel z námorného loďstva a chcel sa stať obyčajným robotníkom, ako mnohí svätci, ktorí sa vzdali svojho majetku, aby mohli ísť za Ježišom. Jeden kňaz mu však poradil, aby urobil niečo úplne iné. Keďže Enriqueova rodina vlastnila továrne, kňaz mu povedal, že môže urobiť veľa dobra tým, že ich bude spravovať a že bude vo svojej práci žiť podľa evanjelia. Takto bude môcť prinášať dobro do života každého svojho zamestnanca a priviesť ho k Ježišovi.
Enrique zobral svoje povolanie veľmi vážne a stal sa riaditeľom jednej sklárne. Vždy sa snažil myslieť na dobro svojich zamestnancov. Nezatvoril továreň ani vtedy, keď nevynášala a keď by ju iní už dávno zatvorili. Pretože potom by jeho zamestnanci zostali bez možnosti uživiť vlastné rodiny. Enrique sa so svojimi zamestnancami dokonca skamarátil a to bolo veľmi nezvyčajné! Raz prišiel do jeho továrne nový zamestnanec, ktorý predpokladal, že Enrique bude k nemu nespravodlivý ako mnohí iní. Keď sa to Enrique dozvedel, navštívil tohto muža a pozval ho k sebe domov na obed. Ten nedokázal pochopiť Enriqueovu láskavosť. Už ste niekedy urobili niečo také dobré, že to iných až prekvapilo?
Enrique mal iba 36 rokov, keď ochorel na nevyliečiteľnú rakovinu. Namiesto toho, aby sa hneval, alebo vzdával, prijal túto ťažkú výzvu od Boha a naďalej žil pre dobro svojich zamestnancov. Spojil aj riaditeľov ďalších tovární a spoločností a ohlasoval Radostnú zvesť evanjelia medzi všetkými. Takto im ukázal, že aj ich práca môže slúžiť pre dobro všetkých ľudí.
Krátko pred smrťou potreboval Enrique krv, pretože podstúpil veľa operácií, vďaka ktorým mohol dlhšie žiť. Keď sa to dozvedeli jeho zamestnanci, všetci sa prihlásili, aby mu ju darovali. Enrique bol veľmi šťastný a cítil, že jeho zamestnanci sú mu naozaj blízki, pretože ich krv teraz prúdila v jeho žilách.
Pápež František, ako vtedajší arcibiskup Buenos Aires v Argentíne, bol jedným z tých, ktorí navrhli Enriqua na svätorečenie. Viete, čo to je? Pápež František povedal: „Enrique Shaw bol bohatý, ale bol svätý. Inými slovami, ľudia môžu mať peniaze. Boh im ich dáva, aby ich dobre využili. A tento človek ich využil veľmi dobre. Nie tak, že sa pozeral na svojich zamestnancov zhora, ale že im pomohol rásť, keď potrebovali jeho pomoc.“
Chceli by ste byť ako Enrique a využiť to, čo máte, pre dobro iných?
„Musím milovať Boha a všetkých, ktorých miluje On. Pozerať sa na iných Božími očami.“
Enrique Shaw
Keď si chcete príbeh s deťmi vyfarbiť kliknite sem
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.