Svet bez hladu, #zerohungergeneration

Prestížna sála FAO, Organizácie spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo so sídlom v Ríme, v ktorej sa zvyčajne stretávajú iba najvyšší predstavitelia štátov, sa v júni zaplnila 600 dievčatami vo veku 9-14 rokov. Chlapci a dievčatá z Hnutia fokoláre, sa minulý rok v lete pripojili k výzve FAO, do roku 2030 zbaviť svet hladu (#ZeroHunger).

Elena Jančišinová a Agnese Egidiová odovzdali FAO dokument, ktorý vypracovali spolu s ostatnými Deťmi za jednotu. Zaväzujú sa v ňom pracovať pre svet bez hladu. Elena Jančišinová je Slovenka, ktorá od minulého roku žije v Taliansku, kde sa jej rodičia aj s celou rodinou presťahovali pre službu Hnutiu fokoláre. Má 16 rokov a študuje na gymnáziu. 

 

Čo pre teba znamenala návšteva vo FAO?

Bol to výnimočný deň, ktorý sa asi už len tak ľahko nezopakuje. Myslím si, že aj pre nás deti z Hnutia fokoláre to bola historická chvíľa. Mala som trochu trému, keď som si uvedomila, že vstupujem do sály, kde zvyčajne sedávajú len veľké osobnosti sveta.

Som rada, že aj my mladí môžeme prispieť k takému veľkému cieľu a uvedomili sme si, že samy nič nedokážeme, no keď sa spojíme, môžeme dosiahnuť aj nemožné. Tešila som sa, že takto odovzdáme posolstvo aj ostatným mladým. Táto výzva sa týka totiž nás všetkých.

Prečo sa FAO minulý rok obrátila práve na vás, deti a mladých z Hnutia fokoláre?

Predstavitelia FAO hľadali možnosť ako rozšíriť projekt #ZeroHunger aj medzi mladých, ako do tejto výzvy zapojiť nielen ministrov a prezidentov.

Je to o tom, že netreba iba snívať o krajšom svete, ale hneď aj niečo konkrétne urobiť.

Vedia, že my, mladí z Hnutia fokoláre sme vo všetkých kontinentoch a že máme cieľ zjednoteného sveta, že žijeme pre pokoj vo svete. A tak sme prijali ponuku s nimi spolupracovať.

Úplne vytlačiť hlad zo sveta je veľmi náročná výzva, ako sa to dá dosiahnuť?

FAO nám ponúkla konkrétne príklady. Je to o tom, že netreba iba snívať o krajšom svete, ale hneď aj niečo konkrétne urobiť. Musíme zmeniť mentalitu, životný štýl, začať každý od seba, od malých každodenných vecí. Vojny a všetky konflikty ešte zhoršujú hlad vo svete, treba sa teda veľa modliť za pokoj, lebo od toho závisí veľa.

Hovoríš o zmene štýlu myslenia. Do FAO pozvali vás deti, ako však vy môžete zmeniť spôsob konania iných?

Vo FAO nám povedali, že doteraz spolupracovali iba so zástupcami štátov, no nefungovalo to najlepšie. Rozhodli sa zmeniť taktiku a začali od tých najmladších. Veď zo 7 a pol miliardy ľudí, ktorí žijú na zemi, niektorí majú úplne všetko a iným chýba aj to najnevyhnutnejšie na prežitie.

Je to posun od egoizmu k altruizmu, aby náš život bol dar pre druhých.

A pritom štatistiky ukazujú, že na našej planéte je dosť jedla pre všetkých.

Nepáči sa nám takáto predstava o svete. Myslíme si, že zmeniť podmienky na život môžeme len, keď zmeníme seba. My sme síce deti, no práve možno preto ešte nemáme také zabehané niektoré spôsoby myslenia a ľahšie sa vieme nasadiť pre niečo nové. Chceme túto myšlienku šíriť aj medzi svojich kamarátov.

Ako to chcete konkrétne urobiť?

Najprv je dôležité ostatných „zcitlivieť“ na tento problém. Musia si uvedomiť, že na jedlo a vodu a slušné životné podmienky máme právo úplne všetci. Treba o tom hovoriť, nebáť sa a sami si zvyknúť na nový štýl života.

Myslím si, že najlepší spôsob ako zapojiť aj iných je osobné svedectvo, konkrétne žiť pre druhých. Je to posun od egoizmu k altruizmu, aby náš život bol dar pre druhých. Musíme viac myslieť na našu prírodu, na potreby druhých a rešpektovať ich.

Až teraz som si napríklad úplne uvedomila, že aj klimatické zmeny veľmi pôsobia na mieru hladu vo svete. Majú totiž dopad na poľnohospodárstvo a na produkciu jedla. Je za tým toľko vecí… Aby to neboli iba slová, musíme začať malými krokmi od malých vecí.

Aké aktivity ste už rozbehli vo svete? Vieš spomenúť niečo konkrétne, čo sa už v niektorých krajinách robí?

Do tohto projektu sa už zapojilo veľa mladých a začali s niektorými iniciatívami, cez ktoré chcú zapojiť aj mnohých ďalších do projektu #ZeroHunger. Napríklad deti vo Švajčiarsku po tom, ako videli dokument na stránke FAO a zostali šokované, koľko ľudí vo svete zomiera od hladu, sa rozhodli predať veci, ktoré už nepotrebujú. Vytvorili plagáty, postavili sa pred obchodný dom a rozprávali sa s ľuďmi, ktorí išli okolo.

Aj takto sa dá dosiahnuť, aby ľudia boli vnímavejší na potreby druhých a mohli sa pripojiť k výzve svet bez hladu do roku 2030. Výťažok išiel na pomoc jednej africkej dedine.

Rozhodla som sa, že budem viac pozerať na dátumy spotreby a budem kupovať hlavne tie výrobky, ktoré sú tesne pred dátumom spotreby.

Deti z Hnutia fokoláre napísali redaktorom niektorých detských časopisov o projekte #ZeroHunger a vyzvali ich, aby písali články na túto tematiku, aby sa viac detí dozvedelo o veľkom probléme hladu.

Niektorí sa im ozvali a boli veľmi radi. Sociálne média majú dnes veľký vplyv, musíme ich lepšie využiť. Okrem toho by sme chceli 16. októbra na Svetový deň výživy pozvať do našich škôl odborníkov a ľudí, ktorí by nám povedali svoje skúsenosti. Takto sa môže čo najviac detí zoznámiť s naším plánom. Predstavitelia FAO boli prekvapení, čo všetko deti dokážu urobiť.

FAO vám odovzdalo aj knihu aktivít pre mladých, v ktorej sa hovorí, ako môžeme prispieť k svetu bez hladu. Myslíš si, že to môže pomôcť pri zmene životného štýlu?

Myslím, že áno, zvlášť nám mladým. Aj my sme im odovzdali náš vypracovaný dokument s konkrétnymi záväzkami pre svet bez hladu. Mladí z 11 krajín zozbierali svoje nápady, ktoré sa budeme snažiť napĺňať.

Čo si predsavzala ty osobne?

Rozhodla som sa, že budem viac pozerať na dátumy spotreby a budem kupovať hlavne tie výrobky, ktoré sú tesne pred dátumom spotreby.

Alebo si dám na tanier iba toľko jedla, koľko zjem, aby som neplytvala jedlom.

Tak sa nevyhodia. Veľakrát aj veci, ktoré sú označené ako „najlepšie spotrebovať do“, teda keď je označený takto dátum minimálnej trvanlivosti, môžu byť aj po danom dátume ešte dobré a dajú sa skonzumovať.

Chcem byť aj viac pozorná na spotrebu vody, keď si umývam zuby, alebo keď si dávam šampón na vlasy. Voda predsa nemusí tiecť. Alebo si dám na tanier iba toľko jedla, koľko zjem, aby som neplytvala jedlom. Aj v reštaurácii, keď nedojem, si svoju porciu môžem dať zabaliť a dojesť na druhý deň.

Stali ste sa prvými občiankami sveta bez hladu. Každá z vás dostala na záver pas. Čo to pre vás znamená?

Myslím, že je to skutočný záväzok. FAO do nás vkladá veľkú dôveru. Je to také gesto, symbol, no dôležitý. Chceme viac pracovať pre tento veľký sen sveta bez hladu. Asi nám mladým to aj dodáva odvahu nevzdávať sa.

Okrem spomínaného dokumentu záväzkov, ktorý ste spolu s Agnese za všetkých mladých Hnutia fokoláre odovzdali zástupcom FAO, ste predstavili aj konkrétny spôsob, ako žijete pre tento cieľ. Povedz nám niečo o tom…

Aby sa nám podarilo zbaviť svet hladu, treba pôsobiť v rôznych oblastiach. Jednotlivé aspekty nášho života sme vyjadrili farbami dúhy.

Čo vyjadrujú tie farby dúhy?

Napríklad červená farba znamená dávať a vedieť aj prijímať. My, ktorí máme niečo naviac, by sme si mali nechať iba to, čo naozaj potrebujeme a zvyšok dať do spoločného. Ale aj chudobní nás môžu obohatiť, hoci materiálne nám nemôžu nič dať. Dávajú svoj úsmev, svoju čas, môžu sa s nami podeliť o svoju skúsenosť…

Zelená farba vyjadruje starostlivosť o naše životné prostredie, že máme chrániť našu planétu. Indigová je zaujímavá farba, aj vo FAO nám povedali, že to bola pre nich novinka.

My, ktorí máme niečo naviac, by sme si mali nechať iba to, čo naozaj potrebujeme a zvyšok dať do spoločného.

Mali by sme sa totiž vzdelávať, zaujímať sa o problémy sveta, zmapovať situáciu u nás.

Oranžová farba zas znamená zapojiť ľudí okolo nás. Všetky tieto farby sme zhrnuli do jedného motta, v angličtine hovoríme o „3 H“, teda Head, Heart, Hands (hlava, srdce, ruky). Najprv máme pochopiť, naštudovať si veci o projekte, potom sa máme snažiť, aby sa ľudia v našom okolí stali citlivejší na problémy sveta a nakoniec máme ruky, aby sme sa pustili do konkrétnej práce.

Môžu sa do tohto projektu zapojiť všetci?

Áno, malí aj veľkí. Zlaté pravidlo, ktoré je aj vo všetkých náboženstvách, spája všetkých ľudí dobrej vôle: „Rob druhým to, čo chceš, aby oni robili tebe.“ V podstate dobre vystihuje všetky body nášho úsilia.