Spoločnosť

Pomoc utečencom nemôže zostať pri chvíľkovom nadšení, zaznelo v medzináboženskej diskusii

Zľava: starokatolícky kňaz Martin Kováč, rabín Miša Kapustin, imám Mohamad Safwan Hasna a katolícky kňaz Radoslav Šaškovič. Reprofoto: Facebook/Islamská nadácia na Slovensku

V diskusii, ktorú vysielala a hostila Islamská nadácia na Slovensku, sa stretli židovský rabín Miša Kapustin (ktorý bol v minulosti hlavným rabínom na Kryme), katolícky kňaz a cirkevný sudca Radoslav Šaškovič, moslimský imám Mohamad Safwan Hasna a starokatolícky kňaz Martin Kováč. Odpovedali na náhodne vyžrebované, vopred položené otázky ľudí. O ich obsahu vopred nevedeli.

Poučenie z Knihy Jób

Prvá z nich smerovala k tomu, ako nám viera v Boha môže pomôcť v ťažkom období. Kapustin odvetil, že viera v Boha v ťažkých situáciách znamená aj vieru v život. Pripomenul, že v našich životoch sa môžu vyskytnúť momenty, keď nám okrem Boha nevie pomôcť vôbec nikto. Do takejto pozície sa podľa neho dostávame najmä vtedy, keď riešime otázky života a smrti. Divákom rabín odporučil Knihu Jób, ktorú označil za najlepšie vysvetlenie problematiky utrpenia. Najdôležitejšou vecou je podľa neho to, že človek nevie nikdy úplne pochopiť Boží úmysel. To podľa neho treba akceptovať a zároveň ani v ťažkých časoch nestratiť ľudskosť.

Na Kryme sa podľa jeho informácií ľudia stále intenzívne modlia. Jeho kolega z Kyjeva napríklad organizuje modlitby online. „Neuveriteľné,“ povedal Kapustin, keď rozprával o tom, ako nám súčasná technológia pomáha pri náboženských úkonoch.

Čo môžeme urobiť pre lepšiu budúcnosť? Tak znela ďalšia otázka, na ktorú odpovedal katolícky kňaz Šaškovič. „Zabudnúť na to, čo nás rozdeľuje, a vnímať to, čo nás spája,“ odvetil. Zdôraznil takisto dôležitosť spoločných cieľov a uvedomenia si, že pri budovaní budúcnosti „sme v tom všetci spolu“. Kňaz nadviazal aj na Jóba – táto kniha sa podľa neho končí optimisticky práve preto, že Jób nestratil vedomie Božej prítomnosti.

V našich životoch sa môžu vyskytnúť momenty, keď nám okrem Boha nevie pomôcť vôbec nikto.

Ako narábať s traumami spoločnosti

Ďalšia otázka sa týkala utečencov, ktorí pre vojnu na Ukrajine prichádzajú na Slovensko. Môže táto vlna utečencov zmeniť slovenský pohľad na imigráciu k lepšiemu? Starokatolícky kňaz Kováč pripomenul, že nemôžeme ostať len pri chvíľkovom nadšení, pretože potom to môže dopadnúť tak ako so spoločenskou klímou okolo pandémie ochorenia COVID-19. „Správny človek sa dokáže poučiť z minulosti,“ povedal Kováč.

„Kto je pre vás hrdinom?“ Na túto náhodne vyžrebovanú otázku odpovedal imám Hasna. Podľa neho je v súčasnej situácii hrdinom každý človek, ktorý sa rozhodol v tichosti robiť to, čo v rámci svojich možností robiť môže, pričom sa nemusí odfotiť pri každom čine milosrdenstva.

Ďalšia otázka sa týkala postoja ku kolektívnej pamäti, pričom odkazovala na to, že aj Slovensko v minulosti trpelo v dôsledku vojny. Rabín Kapustin povedal, že môžeme byť radi, že kolektívna zodpovednosť existuje, no mala by ostať na pocitovej rovine, pričom by sa nemala preklápať do reálnych trestov a sankcií. Na prvom mieste by podľa neho mala byť individuálna zodpovednosť. Kolektívna pamäť podľa neho existuje preto, aby sme nerobili dookola tie isté chyby.

Starokatolícky kňaz Kováč k tejto problematike dodal, že účinnou stratégiou je neututlávať ťažké veci, ktoré sa odohrali v minulosti. Ako príklad uviedol kauzu Breivik v Nórsku, kde študoval. S touto stratégiou sa podľa neho nanešťastie na Slovensku vo väčšej miere ešte nepracovalo.

Katolícky kňaz Šaškovič potom dostal otázku, ako sa vyrovnať s konfliktom na Ukrajine. Pozornosť otočil na súčasnú situáciu na slovensko-ukrajinských hraniciach, pretože tam vidí množstvo príslušníkov Katolíckej cirkvi. „Nie sú tam preto, aby z toho mali pekné zábery, ale preto, že pochopili, čo sa deje, a sú presne tam, kde by mali byť,“ povedal a dodal, že solidarita je dôležitý pilier katolíckej viery.

Rabín Kapustin k tejto téme dodal, že je „neuveriteľné“, koľko dobrých ľudí na Slovensku je. V poslednej dobe sa mu vraj ozýva množstvo ľudí, ktorí chcú nejakým spôsobom pomôcť.

V súčasnej situácii je hrdinom každý človek, ktorý sa rozhodol v tichosti robiť to, čo v rámci svojich možností robiť môže, pričom sa nemusí odfotiť pri každom čine milosrdenstva.

Ovocie pandémie

Kňaz Kováč ďalej odpovedal na otázku, ako podľa neho vyzerá zmena medziľudských vzťahov po pandémii. Podľa neho je táto zmena rôznorodá a nie je čiernobiela. „Pozitívom bolo, že mnohé rodiny sa zasa stretli. V kresťanstve bolo vidno obnovenie domáceho spoločného modlenia sa,“ povedal, pričom dodal, že mnohé rodiny sa vďaka pandémii začali viac počúvať. Dodal však, že niektoré rodiny pandémiu neustáli, čo vidno na náraste počtu prípadov domáceho násilia.

Imám Hasna na otázku, čo mu chýbalo počas lockdownu, odpovedal, že aj pred lockdownom trávil veľa času osamote, no chýbal mu čas s niektorými ľuďmi. Pandémia zároveň moslimom sťažila výkon náboženských úkonov, pretože piatkové moslimské modlitby nemôžu byť organizované online. Takéto obmedzenia vraj zažil po prvýkrát. O tom, že modlitby budú zrušené, nezáväzne rozhodla Islamská nadácia, pričom ju v tomto rozhodnutí nasledovala väčšina moslimských organizácií.

Medzi otázkami sa objavila aj tematika silnejúcej polarizácie spoločnosti. Kapustin povedal, že v židovských komunitách nemali tento pocit. „Ľudský život má najvyššiu hodnotu. Treba urobiť všetko možné, aby sa zachránil ľudský život,“ povedal o tom, ako sa židovská tradícia postavila k obmedzeniu náboženských úkonov. V spoločnosti podľa neho budú stále prítomné otázky, pri ktorých sa ľudia budú rozdeľovať. To samo osebe podľa neho nie je zlé, problémovým sa to stáva až vtedy, keď to prerastie do vzájomného dešpektu.

Za rebela sa považujem vtedy, keď je v hre „pranierovanie“ nesprávnych interpretácií katolíckej viery.

Dvaja kňazi potom odpovedali na otázku, ako sa stavajú k rebélii a či sa sami nepovažujú v niektorých veciach za rebelov. Šaškovič odpovedal, že sa za rebela považuje vtedy, keď je v hre „pranierovanie“ nesprávnych interpretácií katolíckej viery. Kováč odvetil, že jeho viera je preňho veľkou motiváciou pri boji za pravdu.

Kňaz Kováč na otázku, čo sa naučil počas pandémie, odvetil, že veľkým pozitívom je preňho nové prežívanie blízkosti, pretože si uvedomil, že online komunikácia nie je plnohodnotnou náhradou. Šaškovič povedal, že sa počas pandémie zbavil Facebooku a to je v jeho živote „ovocím pandémie“. Poznamenal ešte, že v Katolíckej cirkvi malo podľa neho porovnávanie prístupov jednotlivých kňazov k pandémii škodlivý účinok.

Na samotnom konci diskusie sa starokatolícky kňaz Kováč vyjadril k osobnosti pápeža Františka. Je to zaujímavé najmä preto, že Starokatolícka cirkev vznikla aj na základe odporu k dogme pápežskej neomylnosti. Pápež František má podľa neho silnú prirodzenú autoritu a Kováčovi sa pozdávalo, že Svätý Otec popri konflikte na Ukrajine spomenul aj konflikty v iných krajinách, napríklad v Jemene, Sýrii a Etiópii, pretože tým ukázal, že v jeho prípade vôbec nejde o selektívne vnímanie. „Je pozvanie evanjelia skloniť sa ku každému človeku,“ uzavrel Kováč.

Celú diskusiu si môžete pozrieť TU.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Ivan Mikloš: Ak by Západ prestal dovážať ruský plyn a ropu, Rusko by si nemohlo dovoliť financovať vojnu

Mária Kostyálová

Výber NM: Zelenskyj sa rozprával s pápežom. Chcel by, aby sa František stal prostredníkom pri rokovaní

Michal Lukáč

Výber NM: Je to morálna autorita, povedal premiér Heger po stretnutí s pápežom

Michal Lukáč

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies