Etické otázky tnú do živého

Etické otázky tnú do živého. Presviedčam sa o tom denne. Neprejde deň, aby v médiách nezaznela a nebola reflektovaná téma, ktorá sa bezprostredne dotýka etických problémov a etických dilem sveta medicíny.

Začiatkom júna 2018 informovali médiá napríklad o tom, že v Spojených štátoch amerických vedci spojili ľudské embryo s kuracím, údajne s cieľom preštudovať a pochopiť prvú etapu vývinu ľudského embrya. Smie človek skutočne robiť všetko, čo mu súčasné technické možnosti umožňujú? A ako je to na Slovensku, môžu vedci vykonávať podobný výskum u nás?

Kde sú etické hranice?

Našťastie, v Slovenskej republike legislatíva neumožňuje vykonávať biomedicínsky výskum bez zdravotnej indikácie na ľudských embryách. Vyplýva to z ustanovenia § 26 ods. 10 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Zničenie ľudského embrya (ľudskej bytosti, teda človeka) v ranom vývojovom štádiu by bolo v rozpore s právom na život v zmysle článku 15 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“

Problematika nakladania a manipulácie s ľudskými embryonálnymi kmeňovými bunkami sa zásadne líši od problematiky nakladania s ostatnými typmi buniek, vrátane tzv. dospelých kmeňových buniek, pretože získavanie embryonálnych kmeňových buniek je spojené so zničením živých ľudských bytostí v ich embryonálnom vývojovom štádiu. Predstavuje to zásadný zásah do ich práva na život. Aj z toho dôvodu majú mnohé štáty špecifické pravidlá pre výskum na ľudských embryách, vrátane získavania a zaobchádzania s embryonálnymi kmeňovými bunkami. To, čo je v niektorom štáte dovolené, v inom môže byť zakázané, ba až trestné.

Ďalšia správa z posledných týždňov informuje, že Singapur by sa čoskoro mohol stať po Spojenom kráľovstve druhou krajinou, ktorá zvažuje legalizáciu praktík umožňujúcich narodenie dieťaťa s DNA troch rodičov. A nie je žiadne sci-fi, ale fakt, že takéto dieťa sa na Ukrajine už narodilo.

Súčasnú dobu charakterizuje relativizmus, subjektivizmus svedomia a ochabnutie etickej jasnosti.

Určite neunikol pozornosti mnohých príbeh Charlie Garda a Alfie Evansa, dvoch smrteľne chorých chlapcov zo Spojenáho kráľovstva. Ich rodičia sa sporili s lekármi, respektíve nemocnicou, v ktorej boli hospitalizovaní, o ďalšom postupe zdravotnej starostlivosti, alebo o ukončení liečby týchto detí.

Išlo o eutanáziu alebo o odstúpenie od liečby, ktorá bola neprimerná, pretože neprinášala už žiaden prospech, naopak, bola záťažou a predlžovala proces ich zomierania? Aké sú etické hranice zdravotnej starostlivosti v útlom veku u nevyliečiteľne chorých detí? Aká je cesta k etickému konaniu lekárov a čo im na tejto ceste môže pomôcť ako vodítko a na orientáciu pre konanie, ktoré je v súlade s katolíckou morálkou?

Existuje nástroj, ktorý by kresťanom pracujúcim v zdravotníctve uľahčil ich prácu v službe chorým, ponúkol odpoveď na ich otázky, umožnil zorientovať sa, reagoval pri tom na aktuálne výzvy prichádzajúce zo sveta zdravotníctva a zároveň ich aj formoval?

Aká je cesta k etickému konaniu lekárov a čo im na tejto ceste môže pomôcť ako vodítko a na orientáciu pre konanie, ktoré je v súlade s katolíckou morálkou?

Počas štúdia na lekárskej fakulte na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov som s veľkými očakávaniami hľadela na mojich pedagógov, kedy príde čas na zodpovedanie etických otázok. Prešla som mnohými teoretickými i klinickými pracoviskami, absolvovala veľa odborných rozpráv, ale obsahovo ani jedna vtedy neriešila otázky súvisiace s lekárskou etikou.

Lekárov mojej generácie mala za úlohu na výkon profesie formovať marxistická filozofia, politická ekonómia a poznatky z dejín medzinárodného robotníckeho hnutia. A v kontexte príslušnej doby úroveň vedomostí z tejto oblasti pri štátnej záverečnej skúške z tzv. „marxizmu“ preverovala na to určená komisia, keď sme boli v šiestom ročníku štúdia.

Svet v dilemách

Dnes sa nad týmito spomienkami moji študenti iba neveriacky usmievajú, keďže pregraduálne vzdelávanie budúcich lekárov sa po nežnej revolúcii v tomto smere zásadne zmenilo. Do jeho kurikula pribudli iné predmety, medzi nimi i medicínska etika a bioetika. Práve tu dostávajú poslucháči priestor uvažovať o mnohých citlivých témach, rozvíjať kritické myslenie, spoznávať rôzne modely etického uvažovania, rozpoznávať etické problémy a dilemy a pokúsiť sa ich po prvý raz riešiť.

Súčasnú dobu charakterizuje relativizmus, subjektivizmus svedomia a ochabnutie etickej jasnosti. Rozvoj vedy, výskumu, rýchle šírenie poznatkov, implementovanie nových technológií v oblasti zdravotníctva vyvoláva medzi lekármi, zdravotníkmi, pacientmi i v širších kruhoch verejnej mienky mnohé očakávania, ale zároveň i rozpaky.

Súčasnú dobu charakterizuje relativizmus, subjektivizmus svedomia a ochabnutie etickej jasnosti.

Tie spočívajú predovšetkým v čoraz väčšom spochybňovaní ľudskej dôstojnosti ako aj samotného ľudského života. Svet vníma ľudskú bytosť stále viac výhradne cez prizmu jej prínosu a prospechu pre spoločnosť. Aj to je dôvod, prečo sa štúdiu etických otázok v medicíne venuje čoraz viac pozornosti.

Etika je úvahou a rozpravou o tom, čo je a čo nie je dobré, pri čom motívom úvahy a rozpravy je starosť. Tam, kde takáto starosť absentuje, prichádza etika skrátka. Keďže katolícka cirkev vždy vnímala službu chorým ako podstatnú časť svojho poslania, aj v tejto situácii ponúka pre svete zdravotníctva určitú orientačnú líniu. A o tom bude reč nabudúce.