Matka Cirkvi

Na Kalvárii Ježiš nepovedal iba: „Žena, hľa, tvoj syn!“ (Jn 19, 26), ale obrátil sa aj na Jána a povedal: „Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19, 27). Následne sa Mária ocitla vo večeradle, kde „títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi“ (Sk 1, 14). Okrem prehĺbenia témy „Mária, Matka Cirkvi“ na základe tajomstva Kalvárie a večeradla ponúka Chiara Lubichová mnoho ďalších podnetov, ako byť a žiť Máriino materstvo v Cirkvi.

Na Kalvárii – tam je vyslovene Matkou Cirkvi

Z denníka

17. marca 1967

Aké hrdinské čnosti sa prejavili pri Máriinom „stabat“ (porov. Jn 19, 25) na Kalvárii!

To bola Matka! Mať Syna, ktorý je samotným Bohom, a vidieť ho zomrieť takýmto spôsobom…

A vytrvala! Len to, že bola „Božou Matkou“, jej umožnilo prísť až sem. Ako by sa to inak dalo vysvetliť?

A tam sa rodíme my. Ježiš z nás robí Božích synov a dcéry a Mária, tým, že sa vzdala Ježiša, nás mení na svoje deti.

Tam je Panna Mária naplno Matkou Cirkvi. Koľko ju to však stálo byť Kristovou nevestou! Samotného Krista. Tu cítime, že Cirkev je naozaj Kristovým telom. (40)

Máriino materstvo vo večeradle

Z  jedného spisu spred roka 1963

Bez dátumu

Nevieme, či sa Mária počas Ježišovho života starala o iných ľudí. Práve v bolesti a po tom, čo stratila Ježiša, sa v nej zrodilo nové materstvo voči apoštolom a ľudstvu.

Vidíme ju v rovine, ktorá bola pre ňu neobvyklá, v srdci rodiacej sa Cirkvi, v očakávaní nového zoslania Ducha Svätého, ktorý, ak dokázal na učeníkoch vykonať také zázraky, že ich zo začiatku nespoznali, určite v Márii spôsobil novú plnosť, ktorú si ešte úplne neuvedomujeme. Možno je úlohou tejto mariánskej doby skúmať turíčne účinky na Máriu a pochopiť úžasnú novosť, ktorá sa zrodila v nej, už ako tej, ktorá „mala účasť na Kristovi vykupiteľovi“ a ktorá bola nebeskou veliteľkou zápasov Cirkvi.

Plodiť mystického Ježiša medzi nami

Svätý Bonaventúra povedal: „Kde sú dvaja alebo traja zjednotení v Kristovom mene, tam je Cirkev“ (porov. Coll. in Hex., I, 5). Chiara veľmi špeciálne zdôrazňuje puto medzi Máriou a podmienkou „dvaja alebo traja“.

Z odpovede jednému bohoslovcovi

29. decembra 1975

Aký vzťah existuje medzi našou spiritualitou a Máriou? Máme byť pre svet druhými Máriami, ktoré prinášajú Boha. Existuje však špeciálny spôsob, ktorým môžeme my, Máriine deti, prinášať Ježiša. Toto je niečo, čo nás napĺňa nesmiernou radosťou. Mária priviedla fyzicky na svet malého Ježiša, porodila ho pre tento svet. Rovnako aj my môžeme rodiť osobu mystického Ježiša medzi nami, a to tak, že sa staneme Máriou.

V nej sa všetci môžu zrkadliť

V spise A zrodilo sa fokoláre hovorí Chiara o živote vo fokoláre ako o živote medzi dvoma ohniskami: Ježiš v našom vnútri a Ježiš medzi nami. Je to „mariánsky“ spôsob života, prístupný pre každého, pretože v Márii Matke sa môžu vidieť všetci kresťania.

Z jedného spisu zo šesťdesiatych rokov

Tento spôsob života okrem osobitných foriem, ktoré musia na seba prijať aj fokolaríni, synovia Cirkvi, by vo svojej podstate mohol žiť každý kresťan, každý rehoľník, každý kňaz a laik, rodiny a spoločnosť, pretože je to život mystického tela a mariánsky život a v Márii sa nájde každý.

Mária je vzorový úd mystického tela, v ktorom každá milosť prináša svoje plody a žiadna nevyjde navnivoč.

Ona je akousi syntézou mystického tela, malou Cirkvou, ktorá stojí pred Ježišom ako hlavou Cirkvi.

Preto sa v nej všetky tie časti mystického tela, ktoré vyrástli samy osebe, môžu zrkadliť a mať v nej najdokonalejší vzor.

Preto ju fokolaríni, laici a kňazi milujú ako svoj „vzor“, ako svoj prototyp, ako náčrt Cirkvi, ako svoju hlavu, ako Matku, Kráľovnú, Vodkyňu.

Byť jej náručou

Zo spisu spred roka 1963

Bez dátumu

Musíme sa teda k nej [Márii] aj správať ako jej deti; nielen ako deti, ktoré ju obdivujú a napodobňujú, ale jej aj pomáhajú, komunikujú, spolupracujú, poslúchajú, trpia a víťazia v bojoch, ktoré po celé tie stáročia vedie na tejto zemi. Tá, ktorá prišla na tento svet ako Žena, čo rozšliape hadovi hlavu. Musíme byť deťmi, ktoré sú jej hodné. Nakoľko je to len možné, plniť si našu úlohu na úrovni, teda, že sa jej starosť o všetky tie deti stane aj našou starosťou, že sa staneme akousi jej náručou na tejto zemi, že aj o nás budú môcť povedať: „A od tej hodiny si ju učeník [Ján] vzal k sebe“ (Jn 19, 27). (43)

Premeditujme svoj život vo svetle jej života

Na tejto stránke denníka sa Chiara zamýšľa nad jedným článkom Stanov, kde je napísané: „Máriino dielo, čiže Hnutie fokoláre, sa zveruje do osobitnej ochrany Panny Márie, uctieva si ju so všetkými jej jedinečnými výsadami, napodobňuje ju ako vzor, ktorému sa všetci môžu pripodobňovať“ (Čl. 7).

Z denníka

25. a 26. mája 1967

Musíme sa naučiť viesť s Máriou rozhovor ako s najsladšou Matkou, najnáročnejšou hlavou Diela, najlepšou orodovnicou. A na ňu smerovať naše prosby […].

Nesmieme zabúdať na obrovské výsady našej Matky. Keď budeme nad nimi meditovať, milosťou získame väčšiu dôveru v jej moc, v jej príhovor, pomôže nám to vážiť si jej rady, jej usmernenia. […]

Ak budeme napodobňovať Máriu v jednotlivých okamihoch jej života, naplní sa Boží zámer s nami.

Premeditujme náš život vo svetle jej života a žime v nej, aby sme sa v plnej miere zachovali pre Ježiša.

V Cirkvi budem Máriou

Z príhovoru na 7. riadnom zasadnutí Synody biskupov

Október 1987

(Máriu) milujeme ako Matku a určitým spôsobom ju chceme napodobňovať. Takto bude aj v tomto storočí prítomná v srdci Cirkvi.

Veľkosť nášho povolania

Rok 1949 a 1957 sú dôležitými rokmi pre pochopenie povolania byť „druhou Máriou“. Pre Chiaru to však bola stále veľmi živá skutočnosť. V predchádzajúcom odseku sme sa dozvedeli, že aj ako poslucháčka na synodálnom zhromaždení o povolaní a poslaní laikov v Cirkvi a vo svete v roku 1987 sa zmienila o tejto téme. V roku 2003 opätovne vyjadrila tento svoj objav aj na Mariánskom kongrese, keď sa odvolávala na sväticu, ktorú veľmi milovala, na sv. Teréziu z Lisieux.

Z odpovede fokolarínom a fokolarínkam vo formácii

Loppiano 13. mája 2003

[V roku 1949] som ju vnímala ako nesmierne veľkú. Predtým som si ju predstavovala ako najkrajšie stvorenie na svete. Tú, ktorá má v srdci viac lásky ako všetky matky tohto sveta. Kým ona [v roku 1949] bola nesmierne veľká! […] Matka Boha! Nikdy sme si nemysleli, že je taká veľká. V nej sa naozaj uskutočňuje to, o čo Ježiš prosil Otca: „Aby vedeli, že ich miluješ tak, ako miluješ mňa“ (porov. Jn 17, 23). […]

Musíme súhlasiť so slovami sv. Terezky Ježišovej: „V Cirkvi, mojej matke, budem láskou.“ A my pridávame: „V Cirkvi, mojej matke, budem Máriou.“ Ja hovorím „malou Máriou,“ pretože ona bola nepoškvrnená, bola Kráľovná, nanebovzatá, toto nám nepatrí. Ale aspoň: „V Cirkvi, mojej matke, budem Máriou.“ On nám o nej veľa povedal [v roku 1949] a tak nám pomohol pochopiť aj veľkosť nášho povolania.  

Z odpovedí fokolarínom

Castel Gandolfo 30. decembra 1987