Prinášame vám výber udalostí, ktoré ukazujú, že kroky k dialógu sú možné. V dnešnom podcaste sa dozviete:

– Slovensko bude naďalej presadzovať rešpektovanie ľudských práv, uvádza rezort diplomacie

– Známky nehovoria nič o šikovnosti dieťaťa, tvrdí ministerstvo školstva

– USA budú Európe v prípade núdze pomáhať s dodávkami plynu

– India posiela Afganistanu tri tony liekov

Slovensko bude naďalej presadzovať rešpektovanie ľudských práv, uvádza rezort diplomacie

Slovensko bude aj v tomto roku pri globálnych výzvach považovať za prioritu rešpekt voči princípom efektívneho multilateralizmu, ľudských práv a medzinárodného práva. Podľa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky to vyplýva z návrhu zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2022. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ho predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.

Ministerstvo tvrdí, že aktuálna geopolitická situácia potvrdzuje dôležitosť členstva Slovenska v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. „Obe organizácie predstavujú východiskový civilizačný, hodnotový a geopolitický rámec pre zahraničnú politiku SR,“ tvrdí rezort.

Dôležitým momentom roka 2022 bude podľa rezortu prijatie Strategického kompasu EÚ a schválenie novej Strategickej koncepcie NATO. Ministerstvo chce zároveň vypracovať koncepciu posilnenia zastúpenia slovenských občanov v inštitúciách Európskej únie.

Slovenská republika bude podľa rezortu diplomacie aj naďalej rozvíjať dobré vzťahy so susednými krajinami aj s ďalšími krajinami Európskej únie, no nebude zanedbávať ani ostatné krajiny sveta.

Ministerstvo menovite spomenulo Bielorusko, kde bude naďalej podporovať bieloruskú občiansku spoločnosť a slobodné médiá. Čo sa týka Ruska, Slovensko bude údajne na strane vecného politického dialógu. Rezort pripomína, že „jeho súčasťou však nemôže byť hrozba použitia sily či kreslenie nových sfér vplyvu v Európe“.

Hlavným úsilím ministerstva bude vzhľadom na epidemiologickú situáciu ďalší monitoring epidemiologickej a bezpečnostnej situácie v zahraničí. Pre Slovensko je hrozbou aj vnútorná nestabilita štátov a nárast napätia medzi krajinami.

„Ambíciou vyjadrenou v programovom vyhlásení vlády je prispôsobiť systém krízového riadenia novej aktuálnosti hrozieb a priviesť ho na nový kvalitatívny stupeň,“ uvádza sa v dokumente.

V roku 2022 bude Slovensko predsedať Vyšehradskej štvorke aj Slavkovskej spolupráci. Historicky prvý raz bude zastávať pozíciu aj vo Výkonnej rade WHO, riadiacom orgáne Svetovej zdravotníckej organizácie.

Vnútroštátnou prioritou bude pre rezort tento rok digitalizácia konzulárnych služieb a modernizácia informačných systémov. Ministerstvo sa takisto v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí zasadí za prijatie nového zákona týkajúceho sa Slovákov žijúcich v zahraničí.

Známky nehovoria nič o šikovnosti dieťaťa, tvrdí ministerstvo školstva

Vysvedčenie je aj výsledkom spolupráce dieťaťa, pedagóga a rodiča. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky to pripomenulo na sociálnej sieti v súvislosti s polročným vysvedčením, ktoré žiaci dostali na konci januára.

Rezort pripravil pravidlá, ktoré by rodičov a žiakov mali viesť k pokojnému zvládnutiu vysvedčenia. „Pripravili sme (…) pre vás pár odporúčaní, ako ho pohodovo zvládnuť,“ informoval rezort. Vysvedčenie podľa ministerstva nehovorí o šikovnosti dieťaťa takmer nič. „Dajte najavo dieťaťu, že ho máte radi, a podporujte ho bez ohľadu na vysvedčenie,“ odporúča rodičom.

Rodičia by podľa rezortu nemali svoje dieťa porovnávať ani s inými deťmi, ani s vlastnými očakávaniami. „Každé dieťa je výnimočné v niečom inom,“ zdôrazňuje ministerstvo.

Výpis polročných známok dostalo viac ako 477-tisíc žiakov základných škôl a takmer 210-tisíc študentov stredných škôl. Pre takmer 59-tisíc žiakov základných škôl to bude ich prvé komplexné ohodnotenie.

USA budú Európe v prípade núdze pomáhať s dodávkami plynu

Spojené štáty americké pomôžu v prípade ruskej invázie na Ukrajinu Európe s dodávkami plynu. Informovali o tom české Hospodářské noviny.

Na tejto pomoci budú spolupracovať s Európskou úniou. Zhodli sa na tom americký prezident Joe Biden a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Predsedníčka EK sa vyjadrila, že obe strany sa pokúsia nájsť možnosti, ako rozšíriť dodávky plynu do Európy.

V spoločnom vyhlásení štátnici uviedli, že sa pokúsia zaistiť energetickú bezpečnosť Európskej únie a zároveň urýchliť prechod k udržateľným formám energie.

Vyhlásenie vychádza v čase, keď sa západné krajiny obávajú, že by Rusko mohlo využiť približne 100-tisíc vojakov zhromaždených pri hraniciach na inváziu do Ukrajiny. Európske krajiny sa preto chystajú zastaviť projekt Nord Stream 2. O zastavenie tohto projektu sa Spojené štáty americké snažili už dlho.

Európska únia odoberá z Ruska približne 40 percent svojej spotreby zemného plynu. Niektorí politickí predstavitelia európskych krajín tvrdia, že tento fakt Moskva používa na vyvíjanie politického tlaku. Rusko to odmieta.

„Spojené štáty a Európska únia sa spoločne usilujú o trvalé, dostatočné a včasné dodávky zemného plynu do Európskej únie z rôznych zdrojov po celom svete s cieľom predísť otrasom vrátane tých, ktoré by mohla spôsobiť ďalšia ruská invázia na Ukrajinu,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení.

Spojené štáty americké sú dnes najväčším dodávateľom skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európy. V súčasnosti obe strany pracujú s ďalšími štátmi a subjektmi a snažia sa nájsť spôsoby, ako rozšíriť objem dodávok.

„LNG môže z krátkodobého hľadiska zvýšiť bezpečnosť dodávok, zatiaľ čo budeme pokračovať v prechode k nulovým emisiám,“ píše sa vo vyhlásení.

Obe strany v ňom zároveň potvrdili, že sa snažia postupne obmedzovať používanie fosílnych zdrojov a nahrádzať ich čistejšími formami energie. V súčasnosti, keď sú ceny energií veľmi vysoké a dodávky plynu z Ruska sú ohrozené, ide podľa oboch strán o logický krok.

„V širšom zmysle vyzývame všetky krajiny, ktoré sú hlavnými výrobcami energie, aby sa k nám pripojili a zabezpečili stabilné a dobre zásobené svetové trhy energiou. Táto práca sa už začala a budeme v nej pokračovať na zasadnutí Rady pre energetiku USA – EÚ 7. februára,“ ukončili svoje vyhlásenie.

India posiela Afganistanu tri tony liekov

India dodala Afganistanu tri tony život zachraňujúcich liekov. Ide o štvrtú dávku medicínskej pomoci od minulého mesiaca. Lieky majú pomôcť obyvateľom Afganistanu vyrovnať sa so zhoršujúcou humanitárnou krízou, ktorú teraz ešte zvýraznil príchod zimy. Informoval o tom portál Hindustan Times.

Lieky boli podľa indického ministerstva zahraničných vecí odovzdané Svetovej zdravotníckej organizácii a Inštitútu zdravia detí Indiry Gándhíovej v Kábule. „V nadchádzajúcich týždňoch budeme ľuďom v Afganistane dodávať ďalšie dávky humanitárnej pomoci pozostávajúcej z liekov a obilnín,“ vyhlásil rezort.

India už predtým do Afganistanu zaslala 3,6 tony liekov a 500-tisíc dávok vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Ponuka na prevoz 50-tisíc ton pšenice pozemnými cestami prechádzajúcimi Pakistanom sa zdržala od októbra minulého roka, pretože Islamabad ešte nesplnil podmienky na prepravu obilnín. India takisto prisľúbila, že v najbližších týždňoch pošle do krajiny ďalších 500-tisíc dávok vakcíny.

„India je odhodlaná pokračovať vo svojom špeciálnom vzťahu s ľudom Afganistanu a poskytovať humanitárnu pomoc. V rámci tohto úsilia sme už Afganistanu dodali tri zásielky lekárskej pomoci, ktoré pozostávali z 500 000 dávok vakcíny proti COVIDU-19 a základných, život zachraňujúcich liekov,“ potvrdilo ministerstvo.

Organizácia Spojených národov uvádza, že v súčasnosti je v stave humanitárnej núdze približne 23 miliónov Afgancov. UNICEF odhaduje, že viac ako milión detí je ohrozených podvýživou a ochoreniami súvisiacimi s hladom.