V predchádzajúcich článkoch sme videli, že dieťa rastie a rozvíja sa vďaka genetickému evolučnému zákonu, ktorý podporuje osvojovanie si nových pojmov a poznatkov spolu so schopnosťou prispôsobiť sa novej realite.
V tejto prvej časti sa budeme venovať niektorým veľmi dôležitým aspektom, aby sme lepšie spoznali vývojové štádiá dieťaťa od šiestich do desiatich rokov.
1. Prechod z materskej školy na základnú školu
2. Rozvoj myslenia a inteligencie
3. Priateľstvo a sociálne vzťahy
Prechod z materskej školy na základnú školu
Hneď v úvode treba poznamenať, že prechod z materskej školy na základnú je pre všetky deti obzvlášť dôležitou etapou, pretože sa konečne stávajú súčasťou komunity dospelých.
Dieťa robí pokroky, no ak sa predtým upriamovali všetky aktivity na neho, teraz smeruje k pravidlám, ktoré sú vlastné aj iným. Zaväzuje ho to a musí sa snažiť odpútavať od seba a otvárať sa voči rovesníkom a dospelým.
Na to, aby dieťa pokojne zvládlo začlenenie do základnej školy, sú potrebné určité predpoklady:
• Primerané motorické schopnosti, sluchové a zrakové vnímanie a koordinácia oko-ruka,
• dostatočné verbálne vyjadrovanie a slovná zásoba, teda ovládanie jazyka na úrovni porozumenia a vyjadrovania,
• dostatočne rozvinutá pozornosť a koncentrácia spolu so schopnosťou spracovať symboly,
• schopnosť rozvíjať vzťahy s rovesníkmi v triede, poznať a rešpektovať pravidlá skupiny.
Položme si však otázku, aký je potom pre dieťa rozdiel medzi materskou a základnou školou?
Vieme, že učitelia v materskej škole musia byť dostatočne pozorní na to, aby bolo každé dieťa rešpektované v procese rastu a rozvoja prostredníctvom skutočnej didaktickej personalizácie.
Niektoré deti sa dokážu ľahko adaptovať na nové požiadavky a obratne na ne reagovať, iné si na zmeny zvykajú ťažšie.
Pozrime sa, ako je organizovaná materská škola z pohľadu dieťaťa:
– priestory materskej školy majú na zreteli dieťa: pracovné stoly sú dostatočne veľké, stoličky nízke, toalety na jeho úrovni.
– učitelia sú dieťaťu k dispozícii: snažia sa prispôsobiť jeho potrebám.
– aktivity sú nastavené tak, aby zohľadňovali tempo detí: učitelia pri vykonávaní aktivity počkajú, kým dieťa svoju činnosť dokončí. Skôr, ako sa pustia do ďalšej aktivity, ubezpečia sa, či sú všetky deti pripravené.
Jednoducho povedané, budova škôlky, ako aj činnosti sú prispôsobené deťom. Učitelia sú v službe tých najmenších.
Na základnej škole to funguje inak:
– Dieťa sedí za stolom samo alebo vo dvojici: pre niektoré deti môže byť školská lavica príliš vysoká; iné sa ešte nevedia vysporiadať s obmedzeným priestorom, ktorý majú k dispozícii; pre mnohé je náročné zostať dlho sedieť a podobne.
– Čas už nehrá v prospech dieťaťa: naopak, dieťa sa musí prispôsobiť tempu učiteľa, a to môže byť pre niekoho príliš rýchle.
Niektoré deti sa dokážu ľahko adaptovať na nové požiadavky a obratne na ne reagovať, iné si na zmeny zvykajú ťažšie. Líšiť sa môže aj kognitívna úroveň detí.
Dieťa prejavuje prirodzenú a zdravú túžbu spoznávať vonkajší svet vzťahov.
Rozvoj myslenia a inteligencie
Od šiestich rokov je rozvoj fyzických, psychických a sociálnych zručností veľmi rýchly. Jazyk sa stále viac obohacuje: deti si osvojujú a používajú nové pojmy, zovšeobecňujú ich v rôznych kontextoch, učia sa cudzí jazyk, správne používajú slovesá v minulom a budúcom čase.
Skáču, behajú, padajú, lezú, vstávajú a majú dobrý zmysel pre rovnováhu.
Mozgové štruktúry sa vyvíjajú rýchlym tempom, inštinktívne pohnútky nechávajú priestor skúmaniu a poznávaniu, ktoré má rozvíjať práve základná škola.
Veľmi veľký rozvoj nastáva v inteligencii, ktorá sa stáva čoraz abstraktnejšou a operatívnejšou.
V materskej škole dieťa potrebovalo prítomnosť predmetov, aby si vytvorilo súvislosti a osvojovalo si nové poznatky, teraz je už jeho myslenie plynulejšie a abstraktnejšie.
Na začiatku sa dieťa stretne s matematickými úlohami, ktoré sa opakujú. Takéto cvičenia majú podporiť opakovanie vecí mechanickým spôsobom a následne schopnosť riešiť komplexnejšie zadania, čo prispieva k rozvoju logického a abstraktného myslenia.
Matematické zadanie sa stáva realitou znázornenou v symboloch a cez jednoduché uvažovanie sa ich dieťa učí prepájať s realitou, vykonávať abstraktné operácie.
Dieťa získava schopnosť uplatňovať zvratnosť – reverzibilitu myslenia na mnoho ďalších prípadov a dokáže pospájať viaceré prvky tvoriace realitu, ako aj rôzne názory na daný jav. Dieťa v tomto veku chápe vzťah príčina – následok medzi dvoma udalosťami.
Vďaka priateľovi zažívajú dobrodružnú hru a zároveň sa mu môžu zdôveriť s tajomstvom.
Priateľstvo a sociálne vzťahy
Zdá sa, že rodina, ktorá bola doteraz pre dieťa postačujúcim chráneným a bezpečným hniezdom, už nestačí: dieťa prejavuje prirodzenú a zdravú túžbu spoznávať vonkajší svet vzťahov.
Základná škola vytvára príležitosti na stretnutie s rovesníkmi: v rámci štruktúry, ktorú riadia dospelí, sa dieťa môže stretnúť s chlapcami a dievčatami svojho veku a nadviazať zmysluplné a trvalé vzťahy.
Medzi školskými lavicami deti objavujú nielen to, čo dokážu dosiahnuť rozumom, ale aj vytváraním vzťahov.
Práve v tomto veku vznikajú nádherné priateľstvá, z ktorých mnohé pretrvajú aj počas ďalších rokov. Priatelia spoločne prechádzajú fázami dospievania a dosahovania zrelosti. Takéto priateľstvá majú preto neoceniteľnú hodnotu.
Kamaráti sa stretávajú nielen v škole, ale aj na futbalovom či basketbalovom ihrisku, na tanečnej alebo na výtvarnej: práve tu sa začínajú medzi nimi vytvárať silné putá. V takomto prostredí sa môžu a chcú presadiť, potrebujú, aby ich rovesníci prijali, ocenili a mali radi.
Dobrým signálom, ktorý môžeme dať dieťaťu v tomto veku, je viesť ho k tomu, aby si vytváralo priateľské putá so všetkými rovesníkmi. Treba klásť dôraz na inkluzívne vzťahy, ktoré posilňujú osobité prvky každého jednotlivca; tak bude dieťa schopné pochopiť, vďaka čomu sa má vo vzťahu dobre, čo najviac zodpovedá jeho potrebám alebo túžbam. Tiež sa naučí akceptovať tých, ktorí mu nie sú podobní a blízki.
Poslaním výchovy je dať priestor osobným a rodovým rozdielom, a neupadnúť pritom do súdov o nadradenosti či menejcennosti.
S niektorými rovesníkmi si deti môžu vytvoriť výnimočný vzťah, nachádzajú svojho najlepšieho priateľa či priateľku. Vďaka priateľovi zažívajú dobrodružnú hru a zároveň sa mu môžu zdôveriť s tajomstvom. Najlepší priateľ je spoločníkom pri dosahovaní nových zážitkov a je tiež tým, kto dieťa podporí, keď zažíva sklamanie, zlyhanie, prehru alebo strach.
Je teda zrejmé, že v tomto veku zohráva priateľstvo zásadnú úlohu v raste a pri získavaní sebadôvery a dôvery v okolitý svet.
Aj konflikt, ktorému sa nevyhnú ani deti, sa už v tomto veku stáva príležitosťou na výmenu informácií o vlastnom prežívaní, povahe a vlastnostiach druhého.
Na rozdiel od útlejšieho veku, keď sa deti radi hrali bez rozdielu s dievčatami aj chlapcami, sa teraz vzťahy rozvíjajú skôr smerom k rovesníkom rovnakého pohlavia. Často môžeme počuť vety, ktoré jasne vyjadrujú túžbu odlišovať sa pri výbere hier, aktivít alebo obľúbených farieb a podobne.
Ak sa diferenciácia pohybuje len v rovine záujmov a konkrétnych aktivít, je to pozitívne. Čomu sa treba jednoznačne vyhnúť, je postoj, ktorý ponižuje druhé pohlavie, jeho schopnosti a osobité vlastnosti či fyzický vzhľad. Mohlo by to viesť k formám pohŕdania a ponižovania s vážnymi následkami pre jednu i druhú stranu.
Poslaním výchovy je dať priestor osobným a rodovým rozdielom, a neupadnúť pritom do súdov o nadradenosti či menejcennosti.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.