V rubrike Krása výchovy reagujeme na ďalšiu otázku rodičov. Exkluzívne pre vás, čitateľov nm.sk, odpovedá Ilona Špaňhelová, psychologička a psychoterapeutka z Prahy.
Otázky do rubriky Krása výchovy môžete posielať na adresu: vychova@nm.sk.
Naše trojročné dieťa je v období vzdoru. Ak s niečím nesúhlasí alebo sa mu niečo nepáči, má výbuchy hnevu, nechce spolupracovať napríklad pri obliekaní a podobne. Aký postoj máme ako rodičia zaujať, aby takýto „hysák“ čo najrýchlejšie odznel a zároveň sme si pritom zachovali pokoj?
T. a L.
Dobrý deň, milí rodičia!
Popisujete svoje dieťa, ktoré má obdobie vzdoru aj s jeho typickými prejavmi. Je to nesúhlas, niekedy provokácia, chýbajúca spolupráca pri obliekaní či jedle práve vo chvíli, keď sa najviac ponáhľame, alebo sa dieťa jednoducho vydá iným smerom, ako my. Niekedy môže ísť aj o výraznejšie prejavy – dieťa si ľahne na zem a kope, môže sa stať, že od hnevu začne biť osobu, ktorú má nablízku, alebo si samo ubližuje. O takýchto prejavoch však nepíšete.
Obdobie vzdoru je typické pre deti a prejavuje sa najviac medzi druhým a tretím rokom. Má tendenciu prejavovať sa aj neskôr, približne do 5. roku a potom ho opäť môžeme očakávať pri nástupe puberty.
Je dôležité si všímať, či ide u dieťaťa „len“ o prejav vzdoru alebo o nejakú jeho typickú vlastnosť, ako je napríklad tvrdohlavosť, neschopnosť ustúpiť a tak ďalej. Vlastnosti totiž zostávajú u dieťaťa celý život a je potrebné s nimi neustále pracovať.
Vo všeobecnosti by som navrhovala pomôcť dieťaťu dostať zlosť z tela von.
Vzdor je i pozitívny prvok – dieťa prejavuje svoju vôľu, má o niečom svoju predstavu. Nepozná však ešte všetky súvislosti v živote, vo vzťahoch a my ho máme naučiť, čo je v poriadku a čo nie, kedy urobíme kompromis a kedy veci budú tak, ako povieme, pretože je to dôležité.
Niekedy môže poslúžiť aj istá „pomôcka“. Napríklad pri pozeraní rozprávky môžeme dieťaťu vopred povedať, že keď sa na konci rozprávky ukážu písmenká, odchádza sa z domu. Alebo sa dohodneme, že keď zazvoní budík (a nastavíme ho o minútu, o dve), príde nám povedať a začneme sa obliekať.
Vo všeobecnosti by som navrhovala pomôcť dieťaťu dostať zlosť, hnev z tela von. Ak sa teda začne hnevať, povedzme mu: „Vidím, že sa poriadne zlostíš, vypusťme hnev z tela von.“ Vtedy je potrebné si zaskákať, mávať rukami, aby tak symbolicky zlosť vyšla z tela. Dieťa tak vypustí emóciu, čím mu pomôžeme zbaviť sa napätia, ktoré v danú chvíľu cíti. Až potom zopakujme, čo si prajeme, o čo ho prosíme, čo od neho chceme.
Je vždy dobré, aby vo chvíli vzdoru reagoval na dieťa iba jeden dospelý.
Môžeme sa tiež dohodnúť, že ak sa napríklad ponáhľame, pre zachovanie pekného vzťahu medzi nami, dieťa oblečieme. Ak naopak máme čas, podporíme dieťa, aby sa oblieklo samo. Môžeme použiť princíp napodobňovania – ja som si obliekla ponožku, ty máš tiež ponožku a tak ďalej.
Je vždy dobré, aby vo chvíli vzdoru, nepokoja, možno aj hádky reagoval na dieťa iba jeden dospelý, ten, ktorý s ním hádku začal. Dieťa tak nebude vnímať, že my dospelí máme prevahu a lepšie sa sústredí na to, čo hovoríme.
Odporúčam urobiť na konci dňa krátky sumár – zhrňme si spolu s dieťaťom, ako sme deň prežili. Ak má rodič pocit, že sa treba ešte s dieťaťom uzmieriť, je dobré vysloviť si navzájom „prepáč“, pohladiť sa, objať. Je to veľmi dôležité, pretože aj takto pestujeme svedomie dieťaťa.
Prajem vám všetko dobré!
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.