Prinášame vám výber udalostí, ktoré ukazujú, že kroky k dialógu sú možné. V dnešnom podcaste sa dozviete:

– Viďme v hendikepovaných deťoch to podstatné, vyzýva nová kampaň

– Skúšobná doba podmienečných trestov sa môže skrátiť, uvádza ministerstvo spravodlivosti

– Slovenskí a ukrajinskí lesníci si vymieňajú skúsenosti o ochrane lesov

Viďme v hendikepovaných deťoch to podstatné, vyzýva nová kampaň

Každé dvadsiate dieťa na Slovensku je zdravotne znevýhodnené. Keď sa takéto dieťa narodí, ovplyvní to aj celú jeho rodinu. Celkovo tak zdravotné postihnutia nejakým spôsobom ovplyvňujú až 20% slovenskej populácie. Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením preto predstavila kampaň, ktorá má verejnosti pomôcť rozpoznať to podstatné u detí so zdravotným znevýhodnením. Tlačovú agentúru Slovenskej republiky o tom informoval PR koordinátor platformy Marek Smižanský.

Heslom novej kampane sa stalo motto Vidím to podstatné. Cieľom Platformy rodín detí so zdravotným postihnutím je to, aby mali všetky deti rovnakú šancu a príležitosť na rozvíjanie svojich talentov a schopností. Takisto sa snaží šíriť osvetu o tom, čo znamená mať dieťa so zdravotným znevýhodnením.

„Pandémia nám všetkým rovnako vzala slobodu možností a príležitostí, ktoré sme mali predtým, a boli pre nás samozrejmosťou. Túto skúsenosť preto chceme verejnosti priblížiť na rozpoznanie toho, že rodiny detí so zdravotným znevýhodnením v takejto izolácii žili aj pred pandémiou,“ povedala koordinátorka kampane a spoluzakladateľka Platformy rodín Jana Lowinski.

„Náš pohľad sa (…) vždy sústreďuje na tú podstatnejšiu časť, a to samotný fakt, že potrebujú dostať rovnakú šancu začleniť sa ako všetky deti. Či už v škole, v krúžkoch alebo pri športe. Vnímajme ich schopnosti a potenciál, nie obmedzenia a nálepky. Rovnako chceme povzbudiť rodičov k ´lámaniu bariér´, spoločnému odstraňovaniu bariér a hľadaniu riešení a cesty na začlenenie rodiča aj dieťaťa so zdravotným znevýhodnením do bežného života,“ píše sa na webovej stránke kampane.

Kampaň sa začala v decembri a bude trvať až do februára 2022. Podporila ju aj prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová. „Ľudské a empatické prijatie s potrebnou podporou v bežných škôlkach a školách si najčastejšie želali rodičia detí so zdravotným znevýhodnením v odpovediach na moju nedávnu výzvu, čo by im najviac pomohlo. Všetci spoločne pomôžme napĺňať túto túžbu, ktorú má vlastne každý rodič – aby jeho dieťa bolo v živote úspešné a šťastné,“ vyhlásila hlava štátu.

Skúšobná doba podmienečných trestov sa môže skrátiť, uvádza ministerstvo spravodlivosti

Maximálna dĺžka skúšobnej doby pri podmienečnom odklade trestu odňatia slobody sa môže skrátiť z piatich na tri roky. Podľa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky to vyplýva z novely Trestného zákona z dielne Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

„Príliš dlhé skúšobné doby sa v praxi z hľadiska postojov páchateľa k spáchanej trestnej činnosti a miery úspešnosti reintegrácie páchateľa do spoločnosti neosvedčili a ukázali sa ako kontraproduktívne,“ uvádza ministerstvo v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu, ktorý sa momentálne nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Keď je skúšobná doba príliš dlhá, podľa ministerstva sa zvyšuje šanca, že odsúdený spácha niečo, čo môže súd viesť k rozhodnutiu o neosvedčení. „Dlhá doba medzi spáchaním trestného činu a koncom skúšobnej doby tiež spôsobuje, že sa stráca účel trestu a jeho prevýchovný efekt. Neprimerane dlhá skúšobná doba má vplyv na osobný a pracovný život odsúdeného, na jeho rodinu a na možnosti začleniť sa primerane situácii do spoločnosti, čo má opačný efekt, ako je prevýchova páchateľa,“ tvrdí rezort.

Návrh upresňuje aj to, aké podmienky musí podmienečne odsúdený dodržiavať, aby súd nerozhodol o výkone trestu. „Odsúdený nesmie počas skúšobnej doby spáchať trestný čin, inak súd rozhodne, aj v priebehu skúšobnej doby, že trest odňatia slobody vykoná. Odsúdený nesmie počas skúšobnej doby spáchať ani priestupok, ktorý by mohol byť kvalifikačným znakom podľa tohto zákona, alebo priestupok druhovo rovnaký ako trestný čin, za ktorý mu bol uložený podmienečný odklad výkonu trestu,“ píše sa v návrhu.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková predstavila návrh novely Trestného zákona už na začiatku decembra. Rezort spravodlivosti chce dosiahnuť používanie alternatívnych trestov namiesto trestu odňatia slobody a aby štát pri trestaní drogovej činnosti jasnejšie rozlišoval medzi užívateľmi a výrobcami. Veľkú verejnú diskusiu vyvolala najmä časť novely, ktorá žiada vznik trestného činu šírenia dezinformácií. Tej sme sa venovali v minulom Výbere NM.

Slovenskí a ukrajinskí lesníci si vymieňajú skúsenosti o ochrane lesov

Medzi hlavné ciele projektu s názvom Cesty k zdravým lesom: odolné, prispôsobivé, rozmanité a udržateľné lesy v cezhraničnom regióne Ukrajiny a Slovenska patrí najmä výmena skúseností na spoločných stretnutiach a prezentácia takých metód obhospodarovania lesa, ktoré dávajú dôraz na adaptáciu na zmenu klímy.

Do tohto projektu sa okrem iných slovenských organizácií zapája aj Národné lesnícke centrum vo Zvolene. Projekt je realizovaný prostredníctvom programu cezhraničnej spolupráce ENI Maďarsko – Slovensko – Rumunsko – Ukrajina 2014-2020, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou.

Ako informovalo Národne lesnícke centrum, hlavným cieľom projektu je zvýšenie stability a prispôsobivosti karpatských lesných ekosystémov na dosahy klimatickej zmeny v oblasti slovensko-ukrajinských hraníc. „Medzi intenzívnu činnosť v rámci projektu na Slovensku a Ukrajine patrí aj zlepšenie protipovodňovej infraštruktúry, výstavba lesnej škôlky a skleníkov, ochrana a výchova lesných porastov, školenie lesníkov v otázkach vplyvu zmeny klímy, rekonštrukcie lesných ciest a mnoho ďalších,“ uvádza centrum.

Medzi rozličné aktivity v rámci projektu patrí napríklad aj rekonštrukcia lesnej cesty na území Ludvikivskej lesnej správy, ktorá má takmer štyri kilometre. „Lesné cesty sú pre obhospodarovanie lesa nevyhnutnosťou. Vďaka kvalitným lesným cestám môžu byť lesy chránené pred požiarmi a kalamitami spôsobenými podkôrnym hmyzom,“ povedal riaditeľ štátneho podniku Vyhodský lesný podnik Ihor Lazorko.

Počas spoločného stretnutia na Ukrajine si lesníci vypočuli, ako obhospodarovať lesy prírode blízkym spôsobom a ako pestovať sadbový materiál v lesnej škôlke. Zároveň absolvovali prehliadku prírodnej botanickej pamiatky Teplá Jama.

Ukrajinci zas na Slovensku mohli preskúmať, ako fungujú projektové aktivity zamerané na pestovné práce na plochách, ktoré boli poškodené kalamitou, či ako prebieha zalesňovanie v lokalite Babia dolina. Slovenskí zástupcovia projektu zo Štátnych lesov TANAP-u, Lesov mesta Spišská Belá a Lesov mesta Kežmarok im ukázali aj to, ako ochraňovať mladé lesné porasty pred zverou pomocou oplôtkov a rekonštrukcie lesných ciest. Tieto cesty môžu významným spôsobom vzdelávať verejnosť o histórii územia, flóre, faune a aktuálnych vplyvoch zmeny klímy na les.

„Veríme, že aj napriek aktuálnej pandemickej situácii sa budú môcť uskutočniť ďalšie naplánované spoločné stretnutia. Jedným z nich je účasť ukrajinských lesníkov na Lesníckych dňoch, ktoré každoročne organizujeme. Cez takúto medzinárodnú spoluprácu vedie cesta k spoločnému hľadaniu účinných nástrojov a spôsobov k zlepšeniu odborného hospodárenia v lesoch na základe dlhoročných skúseností a poznatkov našich a zahraničných lesníkov,“ vysvetlila Katarína Golianová z Národného lesníckeho centra.