Pri šírení spirituality Hnutia fokoláre do Československa a niektorých ďalších komunistických krajín zohrala dôležitú úlohu vtedajšia NDR.
Prvé kontakty východonemeckej Cirkvi s Centrom Hnutia fokoláre sa objavili už v roku 1955 a onedlho získali konkrétnu podobu, keď katolícky biskup z Meissenu Mons. Otto Spülbeck a kardinál Alfred Bengsch z Berlína požiadali Chiaru Lubichovú, aby poslala fokolarínov do vtedajšieho východného Nemecka. Nedostatok lekárov v NDR umožňoval cudzincom so zdravotníckym vzdelaním ľahší vstup do krajiny, a tak osem lekárov – Nemcov a Talianov –prišlo do Berlína a Lipska. Bola s nimi aj Natália Dallapiccolová, fokolarínka, ktorá od začiatku hnutia v Tridente stála po boku Chiary Lubichovej.
Prvé fokoláre „za železnou oponou“ sa otvorilo v Lipsku 13. mája 1961. Jeho zakladajúcimi členmi boli lekári Giuseppe Santanchè (Clari) a Enzo Maria Fondi. Na pozvanie miestneho biskupa pracovali v katolíckej nemocnici sv. Alžbety.
Šiesteho januára 1962 sa otvorilo prvé ženské fokoláre, v ktorom žili lekárka Margräth Frischová a Natália Dallapiccolová, ktorá bola oficiálne gazdinou u Margräth. Následne sa otvorili fokoláre v Erfurte a vo Východnom Berlíne.
V prostredí východonemeckej Katolíckej cirkvi, ktorá sa tešila väčšej slobode než v ostatných krajinách východného bloku, sa aj hnutie mohlo pohybovať slobodnejšie.
V prostredí východonemeckej Katolíckej cirkvi, ktorá sa tešila väčšej slobode než v ostatných krajinách východného bloku, sa aj hnutie mohlo pohybovať slobodnejšie. V roku 1966 sa konalo prvé mariapoli so 125 účastníkmi. V rokoch 1967 – 1969 sa konali takzvané „mariapoli pre cudzincov“ s účastníkmi z ďalších vtedajších komunistických štátov. Konali sa pod hlavičkou „duchovných cvičení pre rodiny“, čo boli oficiálne povolené cirkevné akcie.
Chiara venovala tejto krajine osobitnú pozornosť. Len do roku 1969 prišla do Berlína deväťkrát, „výlučne z lásky k Ježišovi Opustenému“, ako to sama vysvetľovala. Veľmi významná bola jej návšteva vo Východnom Berlíne 8. – 9. novembra 1969, teda presne dvadsať rokov pred pádom Berlínskeho múru. Pri tejto príležitosti Chiara Lubichová prorocky hovorila o jednote hnutia napriek múru a akýmkoľvek hraniciam.
Členom hnutia v NDR zverila Slovo života: „Žena, hľa, tvoj syn“ (Jn 19, 26). Tak v nich prebudila zodpovednosť za odovzdávanie ideálu jednoty do ostatných komunistických krajín, ktorej sa oni vynikajúcim spôsobom zhostili. Medzi tými, ktorí v týchto národoch prijali spiritualitu jednoty, sa vytvorili naozaj súdružské vzťahy, v tom pravom a pôvodnom slova zmysle, ale odlišnom od predstáv nositeľov vládnucej ideológie, ktorí – ako sa ukázalo po páde režimu – o existencii hnutia vedeli viac, než sme si mysleli.
Československá ŠtB ani východonemecká Stasi nespia
(spracoval Peter Ettler)
Na existenciu Hnutia fokoláre v NDR ako prvá upozornila československá Štátna bezpečnosť (ŠtB). V odtajnených materiáloch Stasi možno nájsť prípis bezpečnostných orgánov ČSSR z roku 1966, ktorým o tejto skutočnosti nemeckých súdruhov informujú. Mená osôb a ďalšie údaje umožňujúce ich identifikáciu boli vo zverejnených materiáloch začiernené.
Preložené z ruštiny
Prípis od bezpečnostných orgánov ČSSR PRÍSNE TAJNÉ
Čj. Sw-001567-66
Náš úrad dostal nasledujúce informácie o aktivitách Hnutia „Vokkolare“ na území NDR.
Vedúcim skupiny v Lipsku má byť Giuseppe Santanchè, talianskej národnosti, ktorý pracuje v nemocnici sv. Alžbety v Lipsku.
Dr. Santanchè nadviazal kontakty s občanmi ČSSR, ktorí prišli do Lipska, aby od neho získali inštrukcie na rozvíjanie aktivít hnutia v ČSSR.
Dávame Vám túto informáciu na vedomie.
V prípade, že by sa Váš úrad dozvedel o aktivitách existujúcich v ČSSR, žiadame Vás, aby ste nám o nich dali vedieť.
Sw-002577/30-66
Oznamujeme nasledujúce informácie o Hnutí fokoláre:
Podnet na rozvoj činnosti hnutia v socialistických krajinách dal emigrant biskup Hnilica.
Potom, čo kardinál Ottaviano tento návrh schválil, niektorí talianski lekári sa rozhodli presťahovať sa do NDR, aby šírili myšlienky hnutia; využili skutočnosť, že v NDR nie je dostatok lekárov špecialistov.
Ich pobyt v NDR, zvlášť v Lipsku, sa chápe ako prínos pre šírenie myšlienok hnutia.
Pred odchodom do NDR sa stretli s Hnilicom, ktorý im dal usmernenie pre budúcu činnosť „Fokoláre“.
Osobný príklad oboch talianskych lekárov by mal stimulovať katolíkov k tomu, aby sa pevne držali náboženských princípov a žili ich dôsledne. Týmto spôsobom by sa niektoré osoby mali odlíšiť od ostatných veriacich.
Iným dôležitým bodom pre hnutie je zbližovanie kresťanských cirkví medzi sebou.
Zdá sa, že v NDR existujú dobré predpoklady na činnosť Fokoláre. Existuje asi 400-500 osôb, ktoré toto hnutie poznajú. Oslovujú sa menom a zdá sa, že ich podporuje berlínsky biskup Bensch.
Kňazi … [meno začiernené] a … [meno začiernené] sú vynikajúcimi kazateľmi.
V Lipsku sa členovia Hnutia fokoláre stretávajú v kaplnke zriadenej v jednom veľkom byte, kde býva istý doktor … [meno začiernené] (ulicu nepoznáme). Ten je tiež v kontakte s doktorom Santanchè, lekárom v nemocnici sv. Alžbety v Lipsku, a s jeho spolupracovníkmi: s talianskym lekárom, ktorý sa volá Roberto, býva s dr. Santanchè a pracuje v tej istej nemocnici; a s talianskou doktorkou, ktorá sa volá Natália, má asi 40 rokov, a býva na periférii Lipska, vo vilovej štvrti a žije s jednou asi päťdesiatročnou nemeckou lekárkou, ktorá sa vrátila do NDR v čase, keď tam bol nedostatok lekárov. Zdá sa, že tá sa osobitne venuje zakladaniu hnutia v Berlíne.
Posielame Vám tieto informácie na vedomie.
Zároveň oznamujeme, že v máji ’66 československý lekár doktor … [meno začiernené], narodený v … [začiernené], bytom v Trnave, išiel na návštevu k občanom NDR v Eilenburgu.
Povedal, že pri svojom návrate sa stretol s niektorými kňazmi a katolíckymi laikmi, ktorí mu radili, aby sa snažil o vybudovanie pevnej náboženskej jednoty, bez ohľadu na názorovú rôznosť v rôznych krajinách.
Z Eilenburgu si so sebou doviezol veľké množstvo náboženskej literatúry.
Pravdepodobne mal zabezpečiť možnosť kontaktov s laickým apoštolátom v NDR.
Žiadame Vás, aby ste nám oznámili všetky správy o … [meno začiernené], jeho kontakty a prípadné informácie o pobyte v NDR.
Nasleduje odpoveď nemeckých bezpečnostných orgánov, z ktorej vyplýva, že talianski fokolaríni sú sledovaní. Konštatuje sa, že vykonávajú vysoko kvalifikovanú prácu ako lekári. Snažia sa viesť život v ústraní, ale vie sa, že udržiavajú dôverný a intenzívny kontakt s niektorými katolíkmi.
V materiáloch Stasi je tiež uvedených niekoľko správ agenta menom Heier, ktorý bol nasadený na Hnutie fokoláre. Podarilo sa mu predstierať záujem o duchovný život, prenikol aj do sídla fokoláre a zúčastnil sa na rôznych stretnutiach.
Rovnako sa vie o ich pravidelných cestách do Západného Berlína, ale zatiaľ nie je známe, s akými osobami a inštitúciami sa tam stýkajú.
V materiáloch Stasi je tiež uvedených niekoľko správ agenta menom Heier, ktorý bol nasadený na Hnutie fokoláre. Podarilo sa mu predstierať záujem o duchovný život, prenikol aj do sídla fokoláre a zúčastnil sa na rôznych stretnutiach. Bezpečnostné orgány však proti Hnutiu fokoláre až do konca komunistického režimu nijako závažne nezasiahli, aj keď vedeli o jeho presahu do ďalších komunistických krajín. To platí aj pre našu krajinu.
Môžeme tento fakt interpretovať rôzne, ale v zásade sa tým potvrdzuje naše presvedčenie a viera, že Máriino dielo od svojho počiatku bolo pod jej osobitnou ochranou, ktorá vytvorila podmienky na jeho nevídaný rozvoj aj v situácii, keď všetky náboženské aktivity, najmä laikov, boli obmedzované, zakazované a trestané.
Zdroj: Nepublikované texty zhromaždené Petrom Ettlerom
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.