Slovo života – december 2021

„A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ (Lk 1, 45)

Aj tento mesiac nám slovo života predkladá jedno blahoslavenstvo. Je to radostný a inšpirovaný pozdrav ženy, Alžbety, druhej žene, Márii, ktorá jej prišla pomáhať. Áno, lebo obidve očakávajú syna a obidve, ako hlboko veriace, prijali Božie slovo a zakúsili jeho tvorivú moc na svojej vlastnej malosti.

V Lukášovom evanjeliu je prvou blahoslavenou Mária, ktorá zakúsila radosť z najbližšieho kontaktu s Bohom. Týmto blahoslavenstvom evanjelista uvádza pohľad na vzťah medzi zvestovaným Božím slovom a vierou, ktorá prijíma, medzi Božou iniciatívou a jej slobodným akceptovaním zo strany človeka.

„A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“

Mária skutočne verí v „sľub daný Abrahámovi a jeho potomstvu naveky“.¹ Je taká vyprázdnená od samej seba, pokorná a otvorená počúvaniu Slova, že samotné Božie slovo sa mohlo vteliť v jej lone a vstúpiť do dejín ľudstva.

Nikto nebude môcť zakúsiť Máriino panenské materstvo, ale všetci môžeme napodobňovať jej dôveru v Božiu lásku. Ak budeme s otvoreným srdcom prijímať Slovo a jeho prisľúbenia, môže sa vteliť aj v nás a spôsobiť, že náš život občanov, otcov a matiek, študentov, zamestnancov a politikov, mladých či starých, zdravých či chorých bude plodný.

A ak je naša viera neistá, ako sa to stalo Zachariášovi?² Stále sa spoliehajme na Božie milosrdenstvo. Neprestane nás hľadať, kým aj my znova neobjavíme jeho vernosť a budeme mu blahorečiť.

„A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“

V tom istom hornatom kraji Svätej zeme, v časoch oveľa bližších k našim, iná hlboko veriaca matka učila svoje deti umeniu odpúšťať a viesť dialóg, tak ako sa to naučila v škole podľa evanjelia. Je to malý znak v tejto zemi, ktorá je kolískou civilizácie a od nepamäti hľadá mier a rovnováhu, a to aj medzi veriacimi rôznych náboženstiev. Margaret hovorí: „Keď sme sa ako deti cítili urazené niektorými odmietavými prejavmi zo strany iných detí od susedov, matka nám povedala: ,Pozvite tie deti k nám‘; sama im dala z čerstvo upečených chlebov, aby ich vzali k nim domov. Odvtedy sme si s týmito ľuďmi vybudovali priateľské vzťahy.“³

Aj Chiara Lubichová nás podporuje v takejto odvážnej viere: „Mária je, po Ježišovi, osobou, ktorá vedela najlepšie a najdokonalejšie povedať Bohu ,áno‘. Najmä v tom spočíva jej svätosť a veľkosť. A tak ako je Ježiš Slovom, vteleným Slovom, Mária je vďaka svojej viere v Slovo žitým Slovom, je však stvorením ako my, je taká istá ako my. (…) Čiže veriť spolu s Máriou, že všetky sľuby obsiahnuté v Ježišovom slove sa uskutočnia, a v prípade potreby čeliť, podobne ako Mária, riziku absurdity, ktorá je v ňom niekedy obsiahnutá. Veci veľké aj malé, ale vždy úžasné, sa stávajú tým, ktorí veria v Slovo. Príbehy, čo to dosvedčujú, by naplnili celé knihy. (…) Keď sa v každodennom živote pri čítaní Svätého písma stretávame s Božím slovom, otvorme svoje srdce počúvaniu s vierou, že to, čo od nás Ježiš požaduje a čo sľubuje, sa aj stane. Nebude dlho trvať a zistíme, (…) že on plní svoje sľuby.“⁴

„A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“

V tomto období prípravy na Vianoce majme na pamäti Ježišov prekvapivý prísľub, že bude prítomný medzi tými, čo prijmú a budú žiť podľa prikázania vzájomnej lásky. „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“⁵

Nech sa s vierou v tento prísľub už dnes znova začne rodiť Ježiš v našich domovoch a na uliciach vďaka vzájomnej prívetivosti, hlbokému počúvaniu jeden druhého, vďaka takým bratským objatiam, ako bolo to Máriino s Alžbetou.