Prinášame vám výber udalostí, ktoré ukazujú, že kroky k dialógu sú možné. V dnešnom podcaste sa dozviete:

– Bývalí prezidenti sa spojili a vyzývajú na očkovanie

– Slovensko posiela Libanonu humanitárnu pomoc

– Európska komisia chce zakročiť proti mediálnym monopolom. Zákon predstaví budúci rok

– Pobaltské štáty a Taiwan chcú intenzívnejšie spolupracovať

Bývalí prezidenti sa spojili a vyzývajú na očkovanie

Bývalí prezidenti Slovenskej republiky Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič a Andrej Kiska vydali spoločné stanovisko, ktorým vyzývajú občanov, aby sa dali zaočkovať. Očkovanie považujú za úspešnú možnosť boja proti pandémii, ktorá útočí so stále väčšou silou. Občanom zároveň pripomínajú ich zodpovednosť. Informovala o tom Tlačová agentúra Slovenskej republiky.

„My, bývalí prezidenti SR, sa obraciame s výzvou na všetkých občanov našej Slovenskej republiky. COVID-19 útočí stále s väčšou silou a dnes máme najúčinnejšiu možnosť, ako s tým úspešne bojovať – očkovať sa,“ uviedli vo svojom vyhlásení bývalé hlavy štátu.

Prezidenti sa poďakovali všetkým, ktorí sa už dali zaočkovať. Zároveň vyzvali tých, ktorým v tom zdravotne nič nebráni, aby sa dali zaočkovať čo najskôr. „Ide o zodpovednosť voči svojim blízkym, priateľom, kolegom v práci a o veľkú zodpovednosť voči zdravotnému personálu, ktorý v nemocniciach bojuje za naše životy. Ďakujeme všetkým, ktorí myslia na ľudí okolo seba, ale aj na seba samých,“ dodali prezidenti.

Jedna z komentujúcich pod statusom, v ktorom prezident Andrej Kiska výzvu zverejnil, napísala: „Pán prezident, veľké poďakovanie za Vašu iniciatívu. Je smutné čítať niektoré komentáre, ale slušných ľudí je na Slovensku väčšina. Bohužiaľ, je to mlčiaca väčšina.“

Spoločnú výzvu podľa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky uverejnili aj niektorí z bývalých premiérov Slovenska, menovite Mikuláš Dzurinda a Iveta Radičová. „Ak chceme zvládnuť súčasnú kritickú situáciu, vedecké poznatky a odporúčania odborníkov hovoria o očkovaní ako o účinnej ceste… Nech sú vaše dôvody akékoľvek, nech ste voličom akýchkoľvek politických strán, či ste ateisti alebo veriaci, Slováci alebo príslušníci národnostných komunít, vážime si každého z vás, kto spoločnú zodpovednosť kladie nad individuálny záujem,“ uviedli.

Medzi ďalšie osobnosti, ktoré túto výzvu podpísali, patria napríklad Magda Vášáryová, František Mikloško, Béla Bugár, Ivan Mikloš, Štefan Vavrek, Alojz Hlina, Ábel Ravasz, Erik Baláž a Juraj Hipš.

Rešpekt a úctu voči zdravotníkom, učiteľom a ostatným ľuďom môžu podľa nich ľudia prejaviť spoločnou zodpovednosťou. „Zodpovednosť, ktorá znamená počúvať vedcov. Zodpovednosť, ktorá rešpek­tuje odporúčania lekárov, virológov, hygienikov aj epidemiológov. Zodpovednosť, ktorá nezávisí od politických preferencií, náboženského vierovyznania alebo národnosti,“ napísali.

Slovensko posiela Libanonu humanitárnu pomoc

Slovensko vypravilo druhú humanitárnu pomoc pre Libanon, ktorý je stále zasiahnutý krízou. Svoju pomocnú ruku Libanonu podalo 26. novembra.

Tejto krajine pomohlo Slovensko materiálom pre núdzové ubytovanie vrátane stanov, spacích vakov, ohrievačov, skladacích postelí, šatstva, zdravotníckeho materiálu a vybavenia a testov na ochorenie COVID-19. Pomoc má celkovú hodnotu 220-tisíc eur. Tlačovú agentúru Slovenskej republiky o tom informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Všetky veci, ktoré Slovensko Libanonu zaslalo, budú doručené zdravotnej záchrannej službe Združenie Rozvoj pre život a mier. Jej zakladateľom a súčasným riaditeľom je Walid El Hajj, ktorý je rodákom zo Starej Turej.

Na Slovensku Walid vyrástol a nadobudol vzdelanie, no potom sa s rodinou odsťahoval do Libanonu, čo je vlasť jeho otca. So svojím malým tímom a jednou sanitkou zachraňuje ľuďom životy. Poskytuje neodkladnú zdravotnú pomoc 100-tisíc ľuďom v horskej oblasti El Chouf.

„Dar zo Slovenska pomôže všetkým v tomto ročnom období, lebo momentálne nie je dostatok elektriny a potravín, a lieky i oblečenie si nikto nedokáže kúpiť. Ľudia prakticky nedokážu pokryť svoje základné životné potreby a rozpadol sa systém zdravotnej a sociálnej starostlivosti,“ povedal Walid.

Materiálnu pomoc zo Slovenska dostanú aj ľudia v chudobných častiach Bejrútu. Aj tieto časti mesta zasiahla obrovská explózia v prístave. Pomoc by sa mala dostať aj k zraniteľným libanonským obyvateľom a sýrskym utečencom vo West Beqaa a vo vidieckej oblasti pohoria Libanon.

V Libanone už dva roky zúri hospodárska a finančná kríza. Okrem toho, že krajina ťažko znáša pandémiu ochorenia COVID-19, ju minulý rok zasiahla aj obrovská explózia v prístave mesta Bejrút, ktorá zdevastovala centrum hlavného mesta.

Hospodársky monitoring Svetovej banky z jari 2021 zároveň ukázal, že libanonská hospodárska a finančná kríza sa zrejme zaradí medzi desať, a možno aj tri najvážnejšie globálne krízové epizódy od polovice 19. storočia.

Európska komisia chce zakročiť proti mediálnym monopolom. Zákon predstaví budúci rok

Ako informovala agentúra Reuters, Európska komisia chce budúci rok predstaviť pravidlá, ktoré majú veľkým mediálnym spoločnostiam zabrániť kupovať svojich menších konkurentov. Zároveň chcú zamedziť vládnym zásahom proti médiám. Oznámil to eurokomisár pre vnútorný trh EÚ Thierry Breton.

Európa sa v súčasnosti obáva, že by legislatívne úpravy v Poľsku, Maďarsku a Slovinsku mohli viesť k obmedzeniu slobody tlače. Brusel má zároveň pocit, že keď vlády udeľujú štátne reklamné kampane provládnym médiám, ide o určitú formu nepriameho politického zasahovania. „Európska komisia na budúci rok predstaví zákon o slobode médií s cieľom vyriešiť tieto obavy,“ povedal Breton.

„Chceme zakročiť proti všetkým typom neoprávneného zasahovania do aktivít našich mediálnych spoločností. Musíme zabezpečiť, že budú existovať záruky plurality médií vrátane tých internetových, aby nenastala situácia, že niekto bude príliš veľký na to, aby mu záležalo na verejnej diskusii,“ dodal eurokomisár pre vnútorný trh Európskej únie.

Legislatívne zmeny, ktoré by Komisia mohla priniesť, by sa mali týkať aj zasahovania tretích krajín do vnútorných záležitostí členských štátov Európskej únie, a to obzvlášť v čase prípravy a konania demokratických volieb.

Komisia nové pravidlá pred zavedením ešte prekonzultuje so zástupcami mediálnych subjektov a ďalšími stranami, ktoré sú v tejto oblasti zainteresované, uviedol Breton.

Pobaltské štáty a Taiwan chcú intenzívnejšie spolupracovať

Tlačová agentúra Slovenskej republiky informovala o tom, že politici všetkých troch pobaltských štátov sa stretli s taiwanskou prezidentkou Cchaj Jing-wen, aby dali najavo svoj úmysel naďalej pokračovať v spolupráci medzi členskými krajinami Európskej únie a Taiwanom.

Zákonodarcovia sa v Taiwane zúčastňujú na fóre Open Parliament Forum 2021, ktoré organizuje taiwanské ministerstvo zahraničných vecí.

Cchaj poukázala na to, že niektoré hodnoty a skúsenosti má Taiwan s týmito tromi krajinami spoločné. „Taiwan a pobaltské štáty zdieľajú podobné skúsenosti s oslobodením sa od autoritatívnej vlády a bojom za slobodu. Demokraciu, ktorú dnes máme, sme si ťažko vybojovali,“ povedala prezidentka.

„Medzi našimi krajinami je veľa príležitostí na hospodársku a kultúrnu spoluprácu,“ uviedol vedúci litovskej delegácie Matas Maldeikis. Takisto vyjadril svoju nádej, že litovský obchodný úrad v Tchaj-peji, ktorý bude už onedlho otvorený, posilní bilaterálne vzťahy a prispeje k užším vzťahom medzi Taiwanom a Európskou úniou.

V litovskom Vilniuse nedávno Taiwan otvoril svoj zastupiteľský úrad, ktorý nesie priamo meno Taiwanu. Takýto krok nie je štandardom, veľvyslanectvá v zahraničí sa zvyknú označovať názvom Tchajpejská reprezentačná kancelária. Tento názov iné krajiny používajú preto, aby sa vyhli urazeniu Číny.

Peking sa snaží Taiwan medzinárodne izolovať, pretože ho považuje za svoje vlastné územie.