Zamysleli ste sa niekedy v potravinách nad tým, koľko z toho, čo práve kúpite, skončí v smetnom koši? Keď sme hladní, neoplatí sa chodiť do obchodu – to by malo byť zlaté pravidlo nakupovania. V košíku totiž skončí nakoniec aj to, čo namiesto hrnca uvidí kontajner. Pri plytvaní samotnými potravinami je však veľmi dôležité si uvedomiť, že pri tom plytváme aj ďalšími zdrojmi – energiou, vodou, pôdou, prácou…
„Plytvanie potravinami je celospoločenský problém, predstavuje obrovskú environmentálnu záťaž a jeho celkové ekonomické škody sú astronomické. Každý jeden z nás pritom dokáže prispieť k riešeniu tohto problému,“ hovorí občianske združenie Free Food, ktoré bojuje proti plytvaniu potravinami.
Free Food upozorňuje na to, že potravinový odpad je zodpovedný až za osem percent svetovej produkcie skleníkových plynov. A ak by bol krajinou, tak by bol tretím najväčším producentom skleníkových plynov. Každý rok sa na produkciu jedla, ktoré sa nikdy neskonzumuje, využije územie o rozlohe Číny, Kazachstanu a Mongolska, pričom sa vyrúbe takmer miliarda stromov pre vznik novej poľnohospodárskej pôdy. A do roku 2030 má množstvo potravinového odpadu narásť o jednu tretinu. To je podľa občianskeho združenia v prepočte až 66 ton jedla, ktoré skončí každú sekundu v koši. A nakoniec 20 až 40 percent celosvetovo vyprodukovaných potravín určených na konzumáciu sa nikdy nezje, kým každý deviaty človek na svete hladuje alebo trpí podvýživou.
Plytváme nielen v domácnostiach, svoje o tom vedia určite aj študenti na internátoch. Nezjedené zvyšky potravín často skončia pred víkendom v košoch, veď čerstvé zásoby si urobia opäť začiatkom týždňa. Zaujímavá iniciatíva poukazuje aj na túto problematiku a ponúka celkovo jednoduché riešenie, ako jedlom, respektíve surovinami, plytvať čo najmenej. Na bratislavských internátoch si povedali, že jedlo už nebude zbytočne končiť v smetných košoch. Ako je to možné?
Dajme jedlu druhú šancu
Pred týždňom uviedli v internátnom meste Ľudovíta Štúra na bratislavských Mlynoch do prevádzky komunitnú chladničku. Nezvyčajne – ale na túto dobu ako inak – virtuálne, prostredníctvom sociálnej siete. Táto chladnička má slúžiť študentom na zdieľanie prebytočných potravín. Študenti pri nej nájdu aj police na potraviny, ktoré do chladničky nepatria.
Za projektom stojí študentka Sokratovho inštitútu Michaela Prablesková v spolupráci so spomínaným občianskym združením Free Food, ktoré v roku 2017 inštalovalo prvú komunitnú chladničku v Novej Cvernovke. Prableskovú podľa vlastných slov už dlhodobo trápilo plytvanie potravinami, sama ho aj zažívala na internáte, keď pri odchode domov nevedela, čo s tými zvyšnými urobiť. A nebola v tom sama. Rovnaký problém si všimla aj pri ostatných študentoch, a tak vznikol tento nápad. Nevyhli sa však miernym komplikáciám. Komunitnú chladničku mali na internátoch otvoriť skôr, ale pandémia koronavírusu projekt posunula na neskôr.
„Síce sa to nezdá, ale chladnička je veľká vec. Existuje štúdia, ktorá hovorí, že práve prístup ku chladničke odlišuje ľudí od ľudí – tí, ktorí sa prepadli do extrémnej chudoby od tých, ktorým sa podarí od toho dna odraziť. Možno to pre nás nebude až taká dramatická zmena, ale druhá vec, ktorá ma veľmi teší, je, že človek z internátov vymyslel projekt, ktorý spríjemní život ľuďom, ktorí na internátoch bývajú doteraz. Zároveň je skvelé, že z internátov sa stáva takáto komunita, kde ľudia rozmýšľajú, ako urobiť život pre tých, ktorí po nich prídu, lepší,“ povedal pri online otvorení komunitnej chladničky prorektor pre vonkajšie vzťahy Univerzity Komenského v Bratislave doc. PhDr. Radomír Masaryk, PhD.
V odpade končí až jedna tretina všetkých vyprodukovaných potravín.
Jedlo už nemusí pred víkendom skončiť v košoch
Podľa mimovládky Free Food chce projekt reagovať na celosvetový problém plytvania potravinami. V odpade totiž končí až jedna tretina všetkých vyprodukovaných potravín. Bratislavským študentom nebol tento problém ľahostajný, preto chcú znížiť objem zbytočne vyhodených potravín. „Študenti často odchádzajú na víkendy domov a nestíhajú nakúpené potraviny skonzumovať, alebo naopak, prídu z domu príliš nabalení. A tak v košoch často končí jedlo, ktoré by nemuselo,“ hovorí Michaela Prablesková. Komunitné chladničky majú pomôcť zdieľaniu nadbytočných potravín, motivovať študentov k ekologickému správaniu a tiež pomôcť študentom zo sociálne slabšieho prostredia.
Podobné projekty výborne fungujú napríklad v Nemecku alebo v Česku. „Komunitná chladnička je alternatívou verejnej chladničky, nestojí však na ulici, ale je súčasťou priestoru, ktorý zdieľa určitá skupina ľudí. Ktokoľvek z tejto komunity môže do chladničky jedlo dávať, alebo si ho vziať. Cieľom projektu je dať druhú šancu jedlu, ktoré by sa inak stalo odpadom a zároveň utužovať komunitu, ktorá sa bude o jedlo deliť,“ vysvetľuje Alexandra Kolarik, štatutárka OZ Free Food.
Greenfluenceri uviedli chladničku do prevádzky
Na uvedenie chladničky a predstavenie projektu na bratislavských internátoch si prizvali známe tváre – bývalú modelku Natáliu Pažickú a moderátora Viktora Vinczeho. Chladničku uviedli symbolicky – prírodnými čistiacimi prostriedkami, ktorými obaja chladničku vyčistili. „Prajem jej, aby ušetrila čo najviac potravín,“ začala čistenie Pažická. „A ja jej prajem, aby v nej nežilo nič, čo v nej nemá žiť,“ vtipne dodal Vincze na úvod.
Z modelky aktivistka
A ako sa z modelky stala greenfluencerka? Šok prišiel v čínskej fabrike, ktorá masovo produkuje oblečenie. „Žila som veľmi konzumným životom, mala som vlastný módny blog, pracovala som ako modelka. Potom som išla na dva mesiace do čínskeho mesta Guangzhou a tam som videla, v akých hrozných podmienkach – či už po environmentálnej, alebo sociálnej stránke – sa naše oblečenie vyrába,“ hovorí o svojej ceste Natália Pažická, pre ktorú bol toto moment, keď si povedala, že so životom, ktorý žije, nie je úplne všetko v poriadku. Nakoniec sa rozhodla študovať odevný priemysel, cez ktorý sa dostala k ostatným témam, ktoré sa týkajú udržateľnosti.
Moderátor televíznych správ mal inú cestu – prostredníctvom svojej práce. „Nezažil som toho toľko, čo by ma naviedlo na túto cestu. Naskočil som na to relatívne nedávno, ako moderátor televízie Markíza som sa dostal k údajom a dátam, ktoré ma absolútne šokovali, ktoré som nepoznal a nemal som o nich prehľad. Hovoril som si, ako je to možné, že ja ako mladý človek o tomto nič neviem a keď ako človek z televízie o tom nemám informáciu, ako o tom môže vedieť niekto, kto nesleduje spravodajstvo každý deň alebo podobne,“ vysvetľuje svoj motív Viktor Vincze. Dodáva, že druhým momentom bola skúsenosť, ktorú videl v rodine svojej manželky Adely, pretože u nich doma sa už dlhodobo snažia žiť udržateľne.
Natália Pažická počas online prenosu hovorila aj o tom, že konkrétne o plytvaní potravinami sa hovorí menej v porovnaní s ostatnými témami. „Dostala som sa k tomu najskôr cez nakupovanie prebytkov, to viedlo k vyhadzovaniu – či už oblečenia, až nakoniec po potraviny. A potraviny prišli naozaj neskoro. Je to zaujímavé, ľudia si to často neuvedomujú, pritom sa to týka každého jedného z nás. Aj ja som si prvýkrát povedala na svoju obranu, že mňa sa toto určite netýka, ja nevyhadzujem potraviny,“ opisuje.
O čo sa študenti môžu podeliť?
Do chladničky nemôžu študenti umiestňovať čokoľvek. Zdieľať sa bude prevažne ovocie, zelenina a balené výrobky s neporušeným obalom.
Podrobný súbor pravidiel bude umiestnený priamo na chladničke aj na informačných letákoch pre užívateľov. Tieto pravidlá zabezpečia bezpečné a zdravotne nezávadné používanie chladničky. O čistotu a poriadok sa budú starať zamestnanci kultúrneho centra a dobrovoľníci z radov študentov.
Pýtali sme sa, či sa otvorením chladničky projekt končí. Podľa občianskeho združenia však autori plánujú pridať sériu prednášok a filmových premietaní, ktorými chcú zvýšiť záujem študentov o problematiku plytvania potravinami.
Z histórie komunitných chladničiek
Free Food predstavilo verejné chladničky prvýkrát počas Ekotopfilmu v roku 2014. Napriek tomu, že sa stretli s pozitívnym ohlasom, v dôsledku legislatívy a rozhodnutia úradov nebolo možné projekt trvalo realizovať. „Hlavným problémom je, že chladničky musia podľa súčasnej legislatívy spravovať potravinárske podniky. Museli by byť v kaviarni alebo v reštaurácii, ktorá by sa o chladničky starala,” hovorí Free Food.
Prvú komunitnú chladničku otvorili v novembri 2017 v bratislavskej Novej Cvernovke.
Prečítajte si tiež:
V minulosti sme priniesli rozhovor s Alexandrou Kolarik i s Viktorom Vinczem.
Materiálna a zdrojová hodnota potravín? Podľa Alexandry Kolarik sme zabudli, aké je to mať málo
Viktor Vincze: Prírode pomôžu systémové zmeny. Hlavný problém nie sú plasty
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.