V tomto článku si povieme niečo o živote rodiny, do ktorej prichádza hendikepované dieťa. Pre manželov je to nová, bolestná skúsenosť. Napriek tomu však môže rodičovská láska nabrať na kvalite a ani radosť a pokoj nemusia v takýchto vzťahoch chýbať. Ak sa do výchovy člena rodiny s istým znevýhodnením zapojí aj komunita, obohatenie je znásobené. Netreba pritom zabúdať, že každý človek má svoju dôstojnosť, ktorú mu treba priznať a otvoriť sa tomu, čo nám jeho existencia ponúka.
Predpoklad
Mať dieťa je skúsenosť, ktorá je vlastná mnohým párom. Zvyčajne ide o radostnú, pozitívnu skúsenosť plnú nehy, a hoci sa neraz spája s únavou a námahou, zanecháva v srdci pocit plnosti šťastia a dosiahnutého cieľa. Láska medzi manželmi postupne dozrieva a obohacuje ju rodičovská láska. Príbeh rodičov, ktorým sa narodí znevýhodnené dieťa, sa líši od ostatných životných príbehov. Je to jedinečná, hlboká skúsenosť, ktorú však sprevádza mnoho chvíľ napätia, úzkosti a často aj veľkého zúfalstva. Je zrejmé, že takýto život je ťažký, únavný, ale môže byť aj šťastný. Pri hendikepovanom dieťati je materská a otcovská láska ťažko skúšaná, keďže vyhliadky do budúcnosti sú neisté a plné bolesti. Skúsme teda v rámci možností nahliadnuť do prežívania otca a matky dieťaťa s istým znevýhodnením.
Prežívanie rodičov
Reakcie rodičov a príbuzných bývajú rôzne. Sú podmienené výchovou, ktorú sami dostali, ako aj emocionálnymi skúsenosťami ich života. Hendikepované dieťa konfrontuje rodičov s ich myslením, predstavou o živote a ich najhlbšími túžbami.
Najčastejšie otázky rodičov:
Bude naše dieťa žiť?
Aká bude jeho budúcnosť?
Dokážeme ho vychovať?
A čo neskôr? Dostane sa z toho?
Samozrejme, odpovede na tieto a mnohé otázky, ktoré si rodičia kladú, nie sú jednoduché. Každý príbeh je totiž špecifický, veľmi osobný a vyžaduje si odpovede, ktoré zohľadňujú mnohé faktory.
Príslušné premenné však možno zhrnúť do štyroch základných bodov:
1. Patológia dieťaťa: Najdôležitejšie je poznať stupeň znevýhodnenia dieťaťa, prognózu, možnosti liečby a všetko, čo je v hre v boji s chorobou spôsobujúcou hendikep.
2. Osobnosť rodičov: Tá je daná nielen výchovou, ktorej sa im dostalo, ale predovšetkým schopnosťou prežívať novú rodinnú situáciu korunovanú utrpením a frustráciou, ale aj radosťami a víťazstvami.
3. Okolie: Prostredie, v ktorom rodina žije, zohráva podstatnú úlohu v jej živote. Závisí od toho, nakoľko sa rodičia môžu spoľahnúť na blízkych ľudí vo svojom okolí. Mám na mysli starých rodičov, strýkov a tety, najbližších príbuzných, ale aj obec, farnosť, celú spleť medziľudských vzťahov v bezprostrednom okolí rodiny.
4. Životná filozofia rodičov: Veriaci rodičia vidia v utrpení možnosť vydávať svedectvo o Božej láske a choré dieťa nikdy neprestanú podporovať. Rodičia, ktorí neveria, no vyznávajú pozitívne občianske hodnoty, sú presvedčení, že ich úlohou je zachovať a chrániť budúcnosť dieťaťa. Iní rodičia môžu raz zápasiť s pocitmi skľúčenosti a bezútešnosti, a inokedy s pocitmi dôvery a nádeje.
Samozrejme, nikto sa nemôže pasovať za sudcu alebo učiteľa, ale dôležité je pochopiť, že každá rodina je súčasťou veľkej ľudskej rodiny. A preto hoci dieťa patrí svojim rodičom, v skutočnosti je aj každého, kto tvorí komunitu.
V živote s hendikepovaným dieťaťom efektivita, súťaživosť či karierizmus ustupujú solidárnosti, zdieľaniu, húževnatosti a láske.
Jedno africké príslovie hovorí: „K výchove dieťaťa treba dedinu.“ Toto príslovie je krásne a veľmi pravdivé. O to viac to platí, keď je dieťa krehké a potrebuje starostlivosť. Pretože veľkosť a civilizácia spoločenstva sa nemeria ani tak na základe vecí, ktoré vlastní, ale podľa toho, či je schopná chrániť tých najkrehkejších a najviac trpiacich.
Ako vychovávať?
Keď sme aspoň naznačili prežívanie rodičov, ktoré pravdepodobne prichádza do úvahy v živote rodiny so znevýhodneným dieťaťom, v krátkosti spomeňme, čo je potrebné mať na pamäti pri jeho výchove.
Ak platí, že cieľom je pomôcť dieťaťu dosiahnuť maximálnu možnú autonómiu, je nevyhnutné čerpať zo všetkých zdrojov, ktoré veda dáva k dispozícii, ako sú rôzne typy rehabilitácie, rozličné personalizované formy podpory, potrebné pomôcky a tak ďalej. Zásadný je však najmä postoj, ktorý si rodina musí zachovať.
Potrebné je absolútne nasadenie a pozornosť sprevádzané úplným prijatím, ktoré si v živote rodičov pomaly nachádza cestu.
Áno, pretože dieťa s hendikepom môže rodičom veľa dať, ak sa dajú formovať tým, čo ich život učí.
Dobre vieme, že život sa nezakladá na peniazoch alebo bohatstve, ale na láske a zdieľaní.
Malé pokroky dieťaťa dokážu priniesť rodičom uspokojenie za vynaložené úsilie a ich radosť je osobná vďaka schopnosti obetovať sa pre väčšie dobro.
Je zrejmé, že ak je rodina otvorená voči komunite, umožňuje ostatným podieľať sa na svojom živote a dáva im možnosť prejaviť pozornosť a starostlivosť, vďaka ktorej môžu v sebe objaviť hlboko ľudský rozmer.
Skrátka, so zdravotným hendikepom treba bojovať so všetkých síl, treba vynakladať nemálo energie, ale človeka treba nielen milovať, ale aj mu priznať jeho dôstojnosť, aby nám mohol darovať to, čo nám jeho existencia ponúka.
Rozumieť podstate života
Chápeme teda, aké dôležité je pre komunitu podporovať rodiny s hendikepovanými deťmi. Na druhej strane môžeme ďakovať všetkým takýmto deťom, pretože napriek ich diagnóze, s ktorou treba zápasiť, nám dávajú príležitosť pochopiť podstatu života.
V živote so znevýhodneným dieťaťom efektivita, súťaživosť či karierizmus ustupujú solidárnosti, zdieľaniu, húževnatosti a láske.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.