Vývoj digitalizácie otvára novú ambicióznu hranicu: vytvorenie virtuálnej kópie skutočného sveta, v ktorom sa dá žiť. Stane sa z nej masový fenomén?
Oznámenie Marka Zuckerberga (zakladateľa Facebooku) o spustení novej korporátnej štruktúry skupiny, ktorá ovláda najväčšiu sociálnu sieť na svete, malo veľký mediálny ohlas. To, čo upútalo našu pozornosť, nebolo ani tak oznámenie novej manažérskej kapitoly webového giganta, ale vyhlásenie, ktoré ho sprevádzalo: prinútiť internet, aby sa vyvíjal smerom k virtuálnej realite, aby umožnil oveľa úchvatnejší „sociálny“ zážitok ako ten súčasný. O virtuálnych svetoch sa hovorí už desaťročia a experimenty, ktoré sa uskutočnili, boli viac-menej úspešné, no tentoraz je to niečo nové: miliardové investície spoločnosti, ktorá na seba a medzi sebou viaže 2,7 miliardy ľudí.
Podobne, ako to už urobil Google pri vytvorení Alphabetu (spoločnosť, ktorá má pod kontrolou celý ekosystém spoločností a značiek prepojených s najznámejším vyhľadávačom na svete), sa Zuckerberg pokúsil oddeliť imidž Facebooku (sociálna sieť per excellence) od materskej spoločnosti, ktorá ho spravuje, pričom ju premenovala z „Facebook Inc.“ na „Meta Platforms Inc.“ (alebo jednoduchšie: „Meta“). Zahŕňa najvplyvnejšie mediálne platformy na svete (Facebook, Instagram, Messenger, WhatsApp) a spoločnosť, ktorá vyvíja prehliadače virtuálnej reality, Oculus Rift.
Pojem „metaverse“ zaviedol v 90. rokoch minulého storočia Neal Stephenson vo svojom románe Snow-Crash, aby opísal digitálny vesmír, do ktorého sa ľudia uchyľujú, aby unikli smútku a obmedzeniam skutočného života.
Názov „Meta“ pripomína a okamžite objasňuje obnovenú firemnú misiu: priviesť internet a koncept sociálnej siete k niečomu novému: k ďalšej úrovni reality, metaversu (teda digitálne vytvorenému virtuálnemu svetu), ktorý môže spravovať a byť poskytovateľom služieb, pričom prevezme vedenie na novovytvorených trhoch. Metaverse možno vnímať ako určitý druh technologického vývoja, ktorý chce z webu vytvoriť prostredie, v ktorom sa môžeme premeniť zo „surfistov“ prehliadajúcich internetové stránky na obyvateľov virtuálnej reality. Tú by tvorili miesta, situácie, vzťahy, sociálne a kultúrne podmienky, v ktorých sa každý môže stať, kým chce, či nájsť nové definície seba samého, replikovať skutočný svet a zažiť na vlastnej koži to, čo bolo predtým vyhradené pre futuristické príbehy alebo digitálne sci-fi.
Myšlienka nie je nová: pojem „metaverse“ zaviedol v 90. rokoch minulého storočia Neal Stephenson vo svojom románe Snow-Crash (príbeh odohrávajúci sa v dystopickej budúcnosti), aby opísal digitálny vesmír, do ktorého sa ľudia uchyľujú, aby unikli smútku a obmedzeniam skutočného života. Dokonca aj niektoré filmy, ako napríklad Ready Player One (ktorý natočil Steven Spielberg v roku 2018), priniesli tieto scenáre na veľké plátno.
Za posledných dvadsať rokov sa zrodili rôzne simulácie virtuálnych svetov (jeden príklad za všetky: Second Life), ktoré sa však po počiatočnom úspechu úplne alebo čiastočne prepadli aj vďaka nástupu sociálnych sietí, ktoré sa v podstate etablovali ako zaručenejšie zdieľanie skúseností a viac v súlade s dobou. Dnes, s novými masívnymi investíciami, s vývojom technológií a so zvyšovaním úrovne digitálnej kultúry, sa dvere virtuálneho sveta opäť otvárajú a čoskoro pravdepodobne budeme môcť vidieť, ako sa zaľudňuje miliardami jednotlivcov a novými trhmi vyvinutými vo virtuálnych scenároch, ale so skutočnými ziskami.
S novým metaversom by Zuckerbergova skupina ďalej rozširovala svoje ekonomické impérium a premietala ho do virtuálneho sveta vďaka kapitálu vloženému zvonku a kapitálu generovanému v rámci nového digitálneho ekosystému.
Zuckerberg uvažoval o myšlienke novej štruktúry už v čase kúpy Instagramu (2012) a WhatsAppu (2014), ale prechod bol sprevádzkovaný až tento rok, hneď ako zazneli divoké polemiky vyvolané vyhláseniami Frances Haugenovej, bývalej zamestnankyne Facebooku, ktoré zverejnil Wall Street Journal.
Podľa prieskumu by sa webový gigant ocitol vo vážnych ťažkostiach tak pri vykonávaní kontroly nad údajmi, ktoré vlastní, ako aj pri kontrole vedľajších účinkov, ktoré by jeho algoritmy (dobrovoľne alebo nedobrovoľne) mali na ľudí a spoločnosť a ktorých závažnosť by bola úplne známa len samotnej spoločnosti. Aby sa jeho projekty mohli zrealizovať (a s najväčšou pravdepodobnosťou, aby sa aj vysporiadal s kontroverznými aspektami), Zuckerberg teraz chce, aby sa všetko točilo okolo nového metavesmíru vo výstavbe, na vytvorenie ktorého spoločnosť len tento rok minula už 10 miliárd dolárov. Facebook by sa mohol postupne stať akýmsi prístupovým portálom a následne využiť celý potenciál ostatných komunikačných nástrojov riadených skupinou „Meta Platforms Inc“.
Zdá sa, že most k virtuálnym svetom – do ktorých môže každý vstúpiť a vystúpiť asi tak, ako teraz prechádzame z jednej sociálnej siete na inú – je teraz pripravený a možno naň vykročiť.
Podľa Zuckerbergovej vízie bude prístup k metaversu pozvoľný a postupne sa bude rozširovať podľa vývoja rozhraní a dostupného obsahu. V skutočnosti je nemysliteľné, aby sa virtuálna realita uchytila pri absencii viacerých zariadení (najskôr umelých divákov, potom iných manuálnych a hmatových prostriedkov) schopných zaručiť skutočný zmyslový zážitok. Bude trvať ešte niekoľko rokov, kým pochopíme, či sa investície rozpustia v špekulatívnej bubline alebo dajú zrod novému masovému fenoménu. Avšak zdá sa, že most k virtuálnym svetom – do ktorých môže každý vstúpiť a vystúpiť asi tak, ako teraz prechádzame z jednej sociálnej siete na inú – je teraz pripravený a možno naň vykročiť.
To ešte viac zvýrazňuje skutočnosť, že žijeme v dobe, kde svet nie je tak určovaný vecami, ako skôr informáciami a máme tendenciu prisudzovať hodnotu nehmatateľným veciam. V tomto scenári sa rozdiel medzi skutočným a virtuálnym stenčuje a horizont je pokrytý existenciálnym oparom typickým pre zmenu doby, ktorú zažívame.
Zdá sa, že naša realita sa odráža v slove „meta“ (ktoré nie náhodou bolo zámerne použité ako rozlišovacia značka novej technologickej skupiny): možno ho chápať ako „cieľ, bod príchodu“ alebo – ak je vo funkcii predpony – má význam „presahu“. Koncept, ktorý stelesňuje, je jasný: odpútať sa od reality a hľadať nový cieľ. Zdá sa, že ako Krištof Kolumbus digitálneho veku, aj Zuckerberg nás chce viesť k objaveniu nového sveta, v ktorom nájdeme nové zdroje, nové možnosti a na základe ktorého prehodnotíme našu históriu, osud, realizáciu. Avšak nové cesty, ktoré sa otvorili vo veľkej informačnej sfére, ktorou je náš obývaný svet, prinášajú so sebou aj riziko, že stroskotáme a stratíme zmysel pre realitu.
Preniesť celý náš život alebo len časť z neho do virtuálneho sveta znamená preniesť doň aj naše hodnoty, a ak sa o ne nebudeme starať, vychovávať a chrániť už tu, sotva to budeme robiť tam. Skutočným miestom pristátia, kde dúfame, že sa nám podarí zakotviť po navigácii vo všetkých možných metaversoch, je to, v ktorom žije ľudstvo schopné čeliť výzvam svojej doby a pripravené nanovo pochopiť a oceniť skutočný svet.
Zdroj: Città Nuova
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.